Biden hovoril s Putinom dve hodiny. Povedie to k upokojeniu situácie?

Podarí sa urovnať ukrajinsko-ruský spor, alebo sa vyhrotí? Odpoveď mal poskytnúť utorňajší telefonát na linke Moskva - Washington, ktorý sa začal podvečer. Rozhovor Joea Bidena a Vladimíra Putina trval dve hodiny. Obsah zatiaľ nie je známy. Biden bude ešte telefonovať s lídrami Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska.

, 07.12.2021 16:32, aktualizované: 19:01
debata (249)

Prezident USA Joe Biden dal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi vopred najavo, že prípadné použitie sily proti Ukrajine by Moskvu vážne poškodilo. „Máme plán postupu, ktorý by pre ruskú ekonomiku znamenal významné a závažné škody,“ citovali agentúry hovorkyňu Bieleho domu Jen Psakiovú.

Kyjev (podobne Biden) podozrieva Rusko, že jeho vojaci v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa môžu chystať na inváziu. Moskva, naopak, zdôrazňuje, že toto tvrdenie je nehorázny nezmysel.

VIDEO: Nácvik dopĺňania paliva do ruských tankov v teréne.

Rozširovanie aliancie

Jednou z hlavných tém, ktorú si Putin nachystal pre Bidena, je expanzia NATO k ruským hraniciam. Kremeľ by chcel získať záruky, že aliancia sa nebude týmto smerom rozširovať.

Tézu členských štátov NATO o politike otvorených dverí by mohla vážne nalomiť Marine Le Penová, keby uspela v budúcoročných francúzskych prezidentských voľbách. „Môžete si hovoriť, čo chcete, ale Ukrajina je vo sfére vplyvu Ruska. Pokusy o narušenie tejto sféry vplyvu vyvolávajú napätie,“ povedala pre poľské noviny Rzeczpospolita.

Medzi súčasnými štátnikmi v členských krajinách aliancie má Moskva sympatizanta v Sofii. „Krym je ruský, čo iné to môže byť?“ reagoval pred tromi týždňami bulharský prezident Rumen Radev na otázku v televízii, či ľutuje svoju kritiku sankcií EÚ proti Rusku.

Ukrajina a Gruzínsko

Moskva tvrdí, že nepribližovanie NATO k ruskému územiu považuje za červenú čiaru, ktorú táto organizácia nesmie prekročiť. Aká je skutočnosť v prípade Ukrajiny a Gruzínska, ktoré sa usilujú o vstup do aliancie?

Obrovskou prekážkou možného členstva Kyjeva aj Tbilisi sú nevyriešené veľké územné problémy (Donbas a Krym, Abcházsko a Južné Osetsko). A bez ohľadu na to, ako vyzerá ochota či záujem prijať ich medzi seba?

Dvanásť rokov odvtedy, čo NATO na svojom summite ubezpečilo Ukrajinu aj Gruzínsko, že sa niekedy v budúcnosti stanú jeho členmi, je táto vec stále vo hviezdach. Najvplyvnejšie štáty aliancie v Európe, ako sú Francúzsko a Nemecko, síce deklarujú politiku otvorených dverí, ale k prijatiu oboch bývalých sovietskych republík majú skeptický postoj.

Niektorí západní analytici nepovažujú možné začlenenie Kyjeva a Tbilisi do aliancie za prospešné napriek tomu, že o ruskej zahraničnej politike sa vyjadrujú aj kriticky. „Šialenstvo rozširovania NATO,“ znie titulok analýzy politológa Davida Farisa z Rooseveltovej univerzity. Konkrétne sa zmienil o Ukrajine a o Gruzínsku: „Rozšírenie aliancie o tieto štáty je hlúposť, provokácia, ktorá môže vyvolať novú krízu s Ruskom, a preto zjavne nezlepší bezpečnosť žiadneho nového členského štátu NATO.“

Elisabeth Brawová, expertka z American Enterprise Institute, sa vyjadrila o predstave začlenenia Ukrajiny do aliancie rezervovane: „Bolo by to pekné gesto, ale zároveň by bolo menej prínosné, ako sa zdá. Istotne, Ukrajina by bola v aliancii, ale to by poskytlo Rusku zámienku, aby konalo viac agresívne. Na druhej strane NATO by muselo venovať takmer všetku pozornosť tomuto sporu. Aliancii by to dobre neposlúžilo,“ odpovedala v ankete organizácie Carnegie Europe.

Prezident vidí NATO, väčšina občanov nie

Fínsky prezident Sauli Niinistö reagoval na ruskú výzvu v súvislosti so zárukami nerozširovania aliancie poznámkou, že jeho krajina by sa mala zamyslieť nad vstupom do tejto organizácie. „NATO je stabilizujúci prvok v Európe a má politiku otvorených dverí pre nových možných členov,“ uviedol vo vyhlásení.

Fínsko je už dlhé roky neutrálna krajina. Napriek tomu, že niektorí politici by si vedeli predstaviť vstup do aliancie, nálada v spoločnosti je proti. „V súčasnosti nesúhlasí s členstvom v NATO 50 percent Fínov, podporuje ho 25 percent,“ napísal server EurActiv (zvyšná štvrtina občanov nemá jasný názor).

© Autorské práva vyhradené

249 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Joe Biden
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy