Maďarský súd nepotvrdil nadradenosť národného práva nad právom EÚ, informoval spravodajský server 444.hu. Súd ani neskúmal otázku, či má v tomto prípade únijné právo prednosť pred maďarským.
Maďarsko má podľa ústavného súdu právo uplatňovať vlastné pravidlá, pokiaľ EÚ nemá dostatočné opatrenia na spoločnú implementáciu európskeho práva.
Ústavný súd rozhodoval o podnete ministerky spravodlivosti Judit Vargovej, v ktorom bola spochybnená nadradenosť úniového práva nad maďarským národným právom.
Vo verdikte Súdneho dvora EÚ zo 17. decembra 2020 sa uvádza, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva EÚ v oblasti konaní o poskytovaní medzinárodnej ochrany a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území.
Európska komisia podala na Súdny dvor EÚ žalobu na Maďarsko týkajúcu sa nesplnenia povinností. Žaloba súvisí s tým, že maďarské úrady nezákonne väznili žiadateľov o medzinárodnú právnu ochranu v tranzitných oblastiach na maďarsko-srbských hraniciach. Okrem toho vracali späť žiadateľov o azyl, čím podľa EK došlo k porušeniu európskych smerníc o prijímaní a navracaní nelegálnych utečencov.
Orbán: Realita imigrácie nie je v Bruseli
Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok v rozhlase povedal, že ak súd rozhodne v prospech jeho kabinetu, bude presadzovať, aby EÚ reformovala svoje imigračné pravidlá.
„Realita imigrácie nie je v Bruseli, ale na maďarskej hranici, na poľskej hranici a v talianskych prístavoch. Musíme sa vysporiadať s problémami, ktoré sa objavili, a zmeniť pravidlá,“ vyhlásil maďarský premiér.
Reuters dodal, že 55-ročný Orbán čelí veľkému problému v podobe parlamentných volieb v budúcom roku a že spor s Bruselom o prisťahovalectve by mu mohol poskytnúť argumenty pre kampaň, s ktorou už v minulosti slávil úspech.
V Poľsku začiatkom októbra ústavný súd rozhodol, že niektoré články základných zmlúv o fungovaní Európskej únie sú v rozpore s poľskou ústavou. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová toto rozhodnutie označila za hlboko znepokojujúce, pretože podľa nej spochybňuje a ohrozuje základy, na ktorých dvadsaťsedmička stojí.
Poľský rozsudok je súčasťou niekoľkoročného sporu o zmeny, ktoré v justícii zaviedla poľská vláda. Európska komisia kvôli nemu zvažuje, že v prípade Poľska využije nový mechanizmus, ktorý okrem iného podmieňuje čerpanie európskych peňazí nezávislosťou justičných orgánov.
Vargová: Máme právo na vlastné riešenia
Maďarsko v záujme účinnej ochrany svojich štátnych hraníc má právo uplatniť vlastné riešenia a prispôsobiť tak medzinárodné pravidlá realite. Povedala to vo videozázname zverejnenom v piatok na svojom účte maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová v reakcii na verdikt maďarského ústavného súdu.
Ten v spore o vlaňajší rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v otázke kritizovaného maďarského utečeneckého zákona v piatok rozhodol, že „abstraktná interpretácia ústavy nemôže viesť k skúmaniu verdiktu Súdneho dvora EÚ“. Maďarský súd sa nezaoberal nadradenosťou národného práva nad právom EÚ. Maďarsko má však podľa rozsudku ústavného súdu právo uplatňovať vlastné pravidlá, pokiaľ EÚ nemá dostatočné opatrenia na spoločnú implementáciu európskeho práva.
Podľa Vargovej diskusia okolo otázky ochrany hraníc poukázala aj na to, že bruselskú reguláciu prisťahovalectva treba zmeniť.
Šéfka rezortu justície priznala, že napriek očakávaniam maďarskej vlády ústavný súd neskúmal nadradenosť práva Únie nad národným právom a nesmeroval ani k preskúmaniu verdiktu Súdneho dvora EÚ. Podľa jej slov však rozsudok ústavného súdu naznačil, akým smerom by bolo potrebné prispôsobiť európske pravidlá realite, aby bolo možné účinne chrániť hranice Európy pred ilegálnou migráciou.