Na druhej strane Západ môže namietať, že Rusko v roku 2014 silou zmenilo hranice v Európe, keď anektovalo Krym, začalo agresiu proti Ukrajine či sa snažilo ovplyvňovať výsledky volieb vo viacerých krajinách.
V tejto situácii Moskva prišla minulý týždeň na rokovania s požiadavkami. Kremeľ chce, aby sa NATO nerozširovalo či aby obmedzilo svoje aktivity vo východných členských krajinách. Rusko má momentálne v blízkosti hraníc s Ukrajinou stotisíc vojakov a rastú obavy, že Moskva by mohla spustiť inváziu. Podľa denníka Financial Times je aliancia naklonená začať dialóg s Ruskom, ale jeho snahy nepovažuje za dôveryhodné. Prvé kolo rokovaní medzi Ruskom a USA o bezpečnostných zárukách budú v januári, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
"S lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom sme sa rozprávali o viacerých témach a aj o prítomnosti ruských vojsk na ukrajinskej hranici. Musíme vyvíjať tlak na diplomatické riešenie sporu. Čo sa týka požiadaviek Ruska, sme členom aliancie a akýkoľvek postoj k nim musí reflektovať záujmy všetkých štátov NATO. Ten sa bude formovať v najbližších týždňoch,“ povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Hlava štátu v pondelok navštívila slovenských vojakov, ktorí pôsobia v rámci bojového práporu NATO v Lotyšsku na základni v Ādaži.
Úplne odlišné princípy
Expert na medzinárodné vzťahy z Lotyšskej univerzity Toms Rostoks si myslí, že by nebolo dobré len tak zmiesť zo stola to, čo hovorí Rusko. "Najmä pre Kyjev by to asi bola zlá správa. Ak úplne odmietneme návrhy Moskvy, mohlo by sa stať, že budeme svedkami veľkej otvorenej agresie Ruska proti Ukrajine. Dávalo by teda zmysel, keby sme začali rokovať s Kremľom, vypočuli si ho a debatovali by sme s ním o súčasných bezpečnostných výzvach v Európe,“ povedal pre Pravdu Rostoks.
Odborník však zároveň pripomenul, že by to bola diskusia o probléme, ktorý sa asi nedá vyriešiť. "Pozícia Ruska je taká, že štáty ako Ukrajina sa nemôžu slobodne rozhodovať, akou politickou cestou sa vyberú. Nemôžu si z vlastnej vôle vybrať, či sa chcú viac zamerať na budovanie vzťahov s Moskvou, alebo s NATO a EÚ. Naše pozície v aliancii a v únii sú však také, že je na každom štáte, aby sa rozhodol, s kým chce spolupracovať. Toto je zásadný problém a nemyslím si, že je možné nájsť nejaké riešenie, s ktorým by všetci zainteresovaní boli ochotní súhlasiť. Treba brať do úvahy tieto zásadne odlišné pohľady oboch strán. NATO a EÚ sa to svojím spôsobom snažia vyriešiť, keď členstvo v týchto organizáciách nie je pre Kyjev na programe dňa. No ďalším problémom je, že Rusku nestačí, že Ukrajina by nevstúpila do aliancie a únie. Kremeľ nechce, aby Kyjev spolupracoval so západnými partnermi. Moskva nie je ochotná tolerovať ani toto a teraz sme prakticky na pokraji vojny. Rusko azda blufuje. Ale možno ani nie. Rozmiestnilo jednotky, ktoré mu umožňujú začať vojnu. Preto by sme sa mali s Moskvou aspoň pokúsiť o nejaký dialóg,“ skonštatoval Rostoks, ktorý pôsobí aj v Centre pre bezpečnostný a strategický výskum na Národnej obrannej akadémii.
Faktom je, že každá krajina má legitímne bezpečnostné záujmy. Výnimkou nie je ani Rusko. "Vieme, že ak budujeme vlastnú bezpečnosť na úkor iných, nie je to dobrý nápad. Niekomu sa teda môže zdať, že rozširovanie NATO je preto problém pre Rusko a Putin to spomínal viac ráz. Je však dobré si pripomenúť, že aliancia sa naozaj snažila urobiť všetko preto, aby ukázala, že nemá ofenzívne úmysly proti Moskve. Viac ako 10 rokov nebolo NATO v Pobaltí vojensky prítomné. Rusko sa však napriek tomu z rôznych dôvodov cíti ohrozené. NATO však s tým už veľmi veľa urobiť nemôže, pretože, ako som spomenul, obe strany sa riadia výrazne odlišnými princípmi,“ vysvetlil expert.