Vláda „oficiálne popiera nepodložené obvinenia“ z „údajného rozmiestnenia prvkov súkromnej bezpečnostnej spoločnosti v Mali“, píše sa v jej vyhlásení zverejnenom v piatok neskoro večer.
Malijská vláda v ňom súčasne žiada, aby jej predložili „dôkazy z nezávislých zdrojov“. Doplnila, že „ruskí inštruktori“ sú v Mali v rámci posilňovania operačných schopností tamojších ozbrojených síl, pričom Bamako má s Ruskom nadviazané „len medzištátne partnerstvo“.
Šestnásť západných krajín vo štvrtok ostro odsúdilo nasadenie ruských žoldnierov pracujúcich pre Vagnerovu skupinu v Mali. V spoločnou vyhlásení zároveň obvinilo Moskvu z materiálnej podpory pre týchto bojovníkov.
Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa 13. decembra v Bruseli jednomyseľne dohodli na uvalení sankcií voči Vagnerovej skupine, ktorá je okrem iného obviňovaná aj z destabilizácie východnej Ukrajiny.
Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktu vo svete. Býva spájaná s blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina, miliardárom Jevgenijom Prigožinom. Moskva akékoľvek vládne prepojenie s Vagnerovou skupinou popiera.
Situácia v Mali vyvoláva rastúce znepokojenie, keďže krajina má od júna po druhom štátnom prevrate za necelý rok len prechodnú vládu, ktorá by nemusela dodržať prísľub uskutočnenia volieb vo februári.
Mali je centrom džihádistického povstania, ktoré sa v roku 2012 začalo na severe krajiny a o tri roky neskôr rozšírilo do susedného Nigeru a Burkiny Faso. Francúzsko intervenovalo v roku 2013 a teraz má v regióne okolo 5-tisíc vojakov, ktorých počet však plánuje zredukovať.