„Pevne veríme, že je potrebné zabrániť ďalšiemu šíreniu takýchto zbraní. Jadrovú vojnu nemožno vyhrať a musíme zabezpečiť, aby k nej nikdy nedošlo,“ uviedli stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – Čína, Británia, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty.
Moskva dúfa, že daný záväzok pomôže znížiť napätie, zároveň však tvrdí, že konanie summitu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN zostáva nevyhnutnosťou.
Nevyhnutný samit
„Dúfame, že v súčasných zložitých podmienkach medzinárodnej bezpečnosti schválenie takéhoto politického vyhlásenia pomôže znížiť úroveň medzinárodného napätia,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Čítajte viac Porozpráva sa NATO s Ruskom o probléme, ktorý sa nedá vyriešiť?
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre tlačovú agentúru RIA Novosti dodal, že Moskva stále považuje samit medzi hlavnými svetovými jadrovými mocnosťami za „nevyhnutný“.
Svetové jadrové mocnosti podpísali deklaráciu po tom, ako bola najnovšia revízia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vstúpila do platnosti v roku 1970, posunutá z pôvodného termínu (4. januára) na neskorší dátum z dôvodu covidovej pandémie.
V čase najväčšieho napätia
Vyhlásenie prichádza v čase najväčšieho napätia medzi Ruskom a Spojenými štátmi od ukončenia studenej vojny vzhľadom na kumuláciu ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach, ako aj v čase vyhrotenej situácie medzi Čínou a USA najmä v súvislosti so štatútom ostrova Taiwan, ktorý Peking považuje za svoje územie.
Čítajte viac Biden sľúbil Zelenskému, že Západ zareaguje, ak Rusi zaútočia
Podpísanie záväzku zároveň prichádza v čase, keď sa svetové mocnosti usilujú dohodnúť s Iránom na obnovení jadrovej dohody z roku 2015 o jeho kontroverznom nukleárnom programe. Rokovania o oživení dohody sa začali v pondelok vo Viedni. Iránski predstavitelia vyjadrili opatrný optimizmus, približuje agentúra DPA.
Nemenované zdroje oboznámené s rokovaniami informovali, že prvotné diskusie prebiehali v bilaterálnom formáte. Tento týždeň sa však podľa ich slov očakáva zasadnutie vyjednávačov všetkých zúčastnených krajín.
Garancie, že sa nestiahnu
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Saíd Chátibzáde uviedol, že v poslednom kole rokovaní došlo k pokroku ohľadom možného zrušenia sankcií voči Teheránu a tiež garancie, že USA sa z jadrovej dohody v budúcnosti opäť nestiahnu.
Len čo sa podľa jeho slov dohodnú na týchto veciach, Irán sa opäť vráti k dodržiavaniu technických záväzkov vyplývajúcich zo zmienenej dohody, ktorú dosiahol so svetovými veľmocami v roku 2015. „To je naším cieľom a nedovolíme, aby sa v tomto smere stanovali nejaké termíny,“ povedal hovorca.
Čítajte viac Irán začal obohacovať urán v moderných centrifúgach
Dodal, že úspech je možné dosiahnuť už v blízkej budúcnosti, ak by sa USA vrátili k predmetnej dohode a zrušil svoje sankcie voči Teheránu.
Rozhovory vo Viedni sa začali vlani v apríli po tom, ako americký prezident Joe Biden vyjadril vôľu vrátiť sa späť za rokovací stôl a zrušiť sankcie uvalené svojim predchodcom Donaldom Trumpom. Prerušené však boli od júna, keď sa v Iráne konali prezidentské voľby a do funkcie prezidenta zvolili ultrakonzervatívneho Ebráhíma Raísího.
Opätovne sa rokovania v rakúskom hlavnom meste obnovili v novembri, pričom ich najnovšie kolo sa začalo v pondelok – po trojdňovej prestávke z dôvodu novoročných sviatkov.
Čítajte viac Šéf OSN: Svet má priveľa jadrových zbraní, ľudstvo je blízko k vyhladeniu
Na rokovaniach sa okrem Iránu zúčastňujú zástupcovia Británie, Francúzska, Nemecka, Ruska a Číny. Spojené štáty sa zatiaľ na týchto diskusiách podieľajú len nepriamo, keďže už oficiálne nie sú signatárom dohody.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 vo Viedni s Iránom tzv. jadrovú dohodu, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Bývalý americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán tvrdé sankcie. Teherán odvtedy tiež upustil od plnenia mnohých záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody vrátane kľúčovej oblasti obohacovania uránu.