Tie pôvodne začali ako protesty proti zdraženiu skvapalneného ropného plynu (LPG), lacnejšie alternatívy k benzínu. Prezident pod tlakom demonštrácií odvolal vládu a už predtým tiež vyhlásil výnimočný stav v Almaty a na západe Kazachstanu, kde sa protesty deň po Novom roku začali.
Prezident avizuje tvrdý postup
Tokajev v televíznom prejave k národu vyhlásil, že zostane v hlavnom meste, nech sa bude diať čokoľvek. Vyhlásil tiež, že preberá funkciu predsedu bezpečnostnej rady, ktorú doteraz zastával jeho predchodca v najvyššom úrade Nursultan Nazarbajev, a že chce v tejto funkcii postupovať „s maximálnou tvrdosťou“. Prezident vystúpil potom, čo si strety s demonštrantami vyžiadali obete na životoch v radoch poriadkových síl. Prezident podľa agentúry TASS tiež prisľúbil politickú transformáciu krajiny a postupné reformy.
„Sú zabití a ranení, tlupy banditských živlov bijú a ponižujú vojakov, naháňajú ich nahých po uliciach, znásilňujú ženy, rabujú obchody. Situácia ohrozuje bezpečnosť všetkých obyvateľov Almaty. Nedá sa to ďalej strpieť. Okrem toho sa situácia vyhrotila aj v niektorých ďalších mestách, a preto som zaviedol v mnohých regiónoch výnimočný stav,“ povedal prezident podľa agentúry Interfax. „Ako hlava štátu a od dnešného dňa aj predseda bezpečnostnej rady som odhodlaný postupovať s maximálnou tvrdosťou,“ dodal.
„Nech by sa dialo čokoľvek, budem v hlavnom meste. Je to moja ústavná povinnosť zostať s ľudom. Spoločne prekonáme toto čierne miesto v dejinách Kazachstanu a vyjdeme z toho silnejšie,“ uistil šéf štátu podľa Interfaxu.
V médiách sa predtým objavili nepotvrdené informácie, že vládnuce elity údajne začínajú opúšťať krajinu, postihnutú najväčšími nepokojmi za viac ako desať rokov.
Krajina žiada o pomoc
Tokajev v stredu požiadal o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenú Ruskom. „Dnes som sa obrátil na lídrov krajín ODKB s prosbou o poskytnutie pomoci Kazachstanu na prekonanie teroristickej hrozby,“ uviedol Tokajev v televíznom vysielaní. Zároveň vyhlásil, že „teroristické bandy“, ktoré vyvolávajú nepokoje v Kazachstane, boli „vycvičené v zahraničí“.
Podľa Tokajeva sa teroristické skupiny „zmocňujú objektov infraštruktúry – konkrétne sa zmocnili letiska v Alma-Ate a piatich lietadiel vrátane niekoľkých zahraničných“. „Alma-Ata čelí útoku, ničeniu a vandalizmu. Obyvatelia Alma-Aty sa stali obeťami útoku teroristov, zločincov,“ uviedol Tokajev v televíznom vysielaní.
Rusko si podľa skoršieho vyjadrenia hovorcu myslelo, že Kazachstan si sám vyrieši svoje problémy.
Počas masových protestov, ktoré prerástli do nepokojov, zahynulo podľa kazašského ministerstva vnútra osem príslušníkov miestnych bezpečnostných zložiek, pričom zranenia utrpelo ďalších 317 príslušníkov, píše ruská rozhlasová stanica Echo Moskvy.
500 zranených
Počas stredajších protestov v Alma-Ate sa zranilo vyše 500 ľudí vrátane 130 žien a starších ľudí, oznámil náčelník miestnej polície Kanat Tajmerdenov. „Dnes mesto čelilo ďalším útokom extrémistov a radikálov. Prijímame nevyhnutné opatrenia na ochranu života a bezpečnosti občanov. Vyzývame tých, ktorí vyšli do ulíc, aby sa rozišli. Našim hlavným cieľom je nedopustiť ďalšie stupňovanie napätia a radikalizmu,“ uviedol Tajmerdenov pre kazašský portál Tengrinews.kz.
Podľa Tajmerdenova bolo počas nepokojov podpálených 120 vozidiel vrátane 33 sanitiek a požiarnych vozidiel, poškodených bolo tiež približne 120 obchodných priestorov, 180 stravovacích zariadení a 100 kancelárskych priestorov. Náčelník polície preto vyzval obyvateľov, aby ostali doma, nepodliehali panike a nenechali sa vyprovokovať.
Pre nepokoje je okrem iného narušená prevádzka viacerých kazašských letísk. Podľa ruského rádia Echo Moskvy demonštranti v Alma-Ate vtrhli v stredu aj na miestne letisko, čo spôsobilo problémy s jeho prevádzkou. Agentúra TASS informovala o odložení niekoľkých letov smerujúcich do Kazachstanu. Okrem letiska v Alma-Ate je prevádzka pre nepokoje narušená aj na letiskách v hlavnom meste Nursultan či v meste Aktua.
Útoky na banky či prokuratúru
Vyhlásenie výnimočného stavu v hlavnom meste nasledovalo podľa agentúr krátko po tom, čo dav v najväčšom meste Almaty vtrhol do tamojšej radnice a zbil policajtov z kordónu, brániacich demonštrantom v útoku. Dav obsadil aj priľahlú rezidenciu hlavy štátu v Almaty, oznámila agentúra TASS s odvolaním sa na očitých svedkov.
Radnica v Almaty podľa správ z miesta horí, podobne ako sídlo prokuratúry a miestna pobočka vládnucej strany Nur-Otan (Svetlo vlasti). Podnikateľské združenie podľa agentúry Reuters hlási aj prípady útokov na banky, obchody a reštaurácie. Demonštranti podľa ministerstva vnútra zaútočili na vládne budovy aj v dvoch ďalších mestách na juhu Kazachstanu. Polícia použila vodné delo proti davu pred radnicou v Aktobe na západe krajiny.
„V súvislosti s vážnym a bezprostredným ohrozením bezpečnosti občanov a s cieľom zabezpečiť verejnú bezpečnosť, obnovenie zákonnosti a poriadku, ochrany práv a slobôd občanov (nariaďujem) zaviesť v hraniciach mesta Nur-Sultan výnimočný stav na obdobie od 5. januára do 19. januára,“ citovala agentúra TASS z prezidentovho dekrétu. V čase výnimočného stavu platí zákaz nočného vychádzania od 23:00 do siedmej hodiny rannej.
Kazašské ministerstvo vnútra oznámilo, že polícia zatkla viac ako 200 ľudí po tom, čo niekoľkými mestami v stredoázijskej krajine otriasli násilné protesty. Lekárske ošetrenie v Almaty vyhľadalo 190 ľudí, vrátane 137 policajtov. Štyri desiatky ľudí hospitalizovali, z toho sedem je na jednotkách intenzívnej starostlivosti, vrátane štyroch policajtov, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na miestne úrady.
Dvojnásobná cena
Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára v meste Žanaozen deň po zrušení cenového stropu na LPG, ktorého ceny sa potom zdvojnásobili. Následne sa demonštrácie rozšírili do ďalších miest.
V bývalej sovietskej stredoázijskej republike, kde je verejný život prísne kontrolovaný a parlament sa zaobíde bez opozície, sú verejné protesty veľmi vzácne a tiež nezákonné, pokiaľ ich organizátori v predstihu nenahlásia. Protesty otriasli obrazom bývalej sovietskej republiky ako politicky stabilnej a prísne kontrolovanej krajiny, ktorý za tri desaťročia svoju nezávislosť využila na prilákanie stoviek miliárd dolárov zahraničných investícií do svojho ropného priemyslu, poznamenala agentúra Reuters.