Podľa agentúry začali vojaci na námestí Republiky strieľať po osobách zúčastňujúcich sa nepokojov aj po automobiloch. Streľbu potvrdili aj spravodajcovia agentúr AFP a Reuters, ktorí sa nachádzajú na mieste prebiehajúcich nepokojov.
„Paľba na námestí neutícha ani po približne štvrťhodine, strieľajú po ľuďoch, ktorí prišli na námestie ozbrojení, strieľajú po autách. Sú ranení. Nie je jasné, či sú aj mŕtvi. Nedá sa tam dostať,“ povedal TASS nemenovaný svedok. Akcii kazašských vojakov predchádzali výzvy na odchod z hlavného námestia. „Nech všetci opustia námestie, začíname strieľať,“ znelo podľa médií z megafónov.
Pri nepokojoch prišlo v meste Alma-Ata už najmenej 18 príslušníkov poriadkových síl, ďalších 748 utrpelo zranenie. Polícia pri potláčaní nepokojov v meste zadržala asi 2-tisíc ľudí. O prípadných obetiach na strane demonštrujúcich kazašské úrady neinformujú. Hovorkyňa almaatskej polície Saltanat Azirbeková však spomenula „likvidáciu“ desiatok ľudí útočiacich na vládne budovy v tomto meste.
Niektoré zahraničné médiá to interpretujú ako potvrdenie, že strety si vyžiadali aj desiatky mŕtvych medzi demonštrantmi. Tí mali napadnúť niekoľko úradných budov vrátane budovy miestneho policajného oddelenia. Zranenia utrpelo vyše tisíc osôb, z ktorých takmer 400 museli hospitalizovať.
„V noci sa extrémisti pokúsili vtrhnúť do úradných budov, policajného oddelenia mesta Alma-Ata, ako aj do budov obvodných oddelení polície. Desiatky útočníkov bolo zlikvidovaných a prebieha ich identifikácia,“ uviedla Azirbeková pre kazašskú televíziu Chabar-24.
Vojenské veliteľstvo v Alma-Ate v noci na štvrtok oznámilo, že bezpečnostné sily v meste započali protiteroristickú akciu. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu totiž vyhlásil, že na čele nepokojov stoja „teroristi“.
Azirbeková vo štvrtok upozornila na to, že protiteroristická akcia stále prebieha v časti Alma-Aty, v ktorej sa nachádzajú úradné budovy, a vyzvala obyvateľov aj návštevníkov mesta, aby sa vyhýbali nebezpečenstvu a ostali doma.
Ruské jednotky v Kazachstane
Tokajev tiež požiadal v súvislosti s protestmi v krajine o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá sa rozhodla vyslať do Kazachstanu svoje mierové sily.
Rusko už medzičasom vyslalo svoje jednotky do Kazachstanu ako súčasť mierových síl vojenskej aliancie bývalých sovietskych republík, ktoré majú prispieť k upokojeniu situácie v stredoázijskej krajine zmietanej nepokojmi.
Vojenské transportné lietadlá prepravujú ruské výsadkové oddiely do Kazachstanu a prvé jednotky už pristúpili k plneniu stanovených úloh, uviedla ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na sekretariát Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Hlavnou úlohou je podľa sekretariátu chrániť dôležité štátne a vojenské zariadenia a pomáhať kazašským silám pri nastolení poriadku.
Odhodlanie splniť spojenecké záväzky v rámci ODKB a pomôcť Kazachstanu vyjadrili podľa TASS tiež Tadžikistan a Kirgizsko.
Kirgizský parlament vo štvrtok však kvôli malej účasti poslancov nemohol schváliť vyslanie svojich vojakov do Kazachstanu. „Na mimoriadnom zasadnutí sa zišlo len štyridsať zákonodarcov,“ citovala agentúra TASS pracovníčku parlamentu. Vyslanie vojenských jednotiek do cudziny podľa kirgizských zákonov schvaľuje parlament a je potrebný súhlas najmenej 60 z 90 poslancov.
Spojené štáty medzitým varovali ruské jednotky nasadené v Kazachstane pred prevzatím kontroly nad inštitúciami bývalej sovietskej republiky. „Spojené štáty a svet budú sledovať prípadné porušenie ľudských práv,“ povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price. „Budeme sledovať aj prípadné kroky, ktoré by mohli vytvoriť predpoklady na zmocnenie sa kazašských inštitúcií.“
Price dodal, že zostáva na vláde Kazachstanu vysvetliť dôvody, prečo pozvala do krajiny Ruskom vedenú Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Súčasný predseda ODKB, arménsky premiér Nikol Pašinjan, uviedol, že aliancia reaguje na žiadosť z dôvodu „vonkajšieho zasahovania.“
Price tiež opätovne vyzval Kazachstan, aby sa venoval príčinám nepokojov v krajine, ktoré vyvolali zriedkavé hromadné protesty proti cenám pohonných hmôt. „Dúfame, že vláda Kazachstanu bude čoskoro schopná riešiť problémy, ktoré sú v zásade ekonomického a politického charakteru,“ dodal hovorca, ktorý označil USA za „partnera“ stredoázijskej krajiny.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým telefonoval kazašskému rezortnému partnerovi Muchtarovi Tleuberdimu a naliehal na pokojné riešenie situácie v krajine, ako aj dodržiavanie slobody médií. Blinken „zopakoval plnú podporu Spojených štátov pre ústavné inštitúcie a slobodu médií v Kazachstane a vyslovil sa za pokojné riešenie krízy, ktoré bude rešpektovať práva“, priblížil Price.
V reakcii na vyslanie ruských výsadkárov do Kazachstanu Európska únia vo štvrtok vyzvala Moskvu, aby ctila zvrchovanosť a nezávislosť tejto stredoázijskej krajiny. „Násilie musí skončiť. Zároveň vyzývame všetky strany na zdržanlivosť a na mierové riešenie situácie. EÚ je teraz samozrejme pripravená a ochotná podporiť dialóg v krajine,“ uviedol hovorca Európskej komisie.
Korčok vyzval na deeskaláciu napätia
Slovensko sleduje vývoj aktuálnej situácie v Kazachstane s veľkým znepokojením. Občania Slovenska nachádzajúci sa v Kazachstane však podľa doposiaľ dostupných informácií neutrpeli počas nepokojov nijaké zranenia, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
„Situáciu v Kazachstane je potrebné čo najrýchlejšie deeskalovať a ukončiť strety, ktorých výsledkom sú obete na životoch. Pnutie v spoločnosti sa nedá vylúčiť, ale štát musí hľadať cesty, ako sa s nimi vysporiadať demokratickou cestou. Tou nie je násilie, ale dialóg s rešpektovaním zákonov a ľudských práv,“ uviedol Korčok vo vyhlásení.
Z informácií, ktoré má v súčasnosti k dispozícii slovenský rezort diplomacie, nevyplýva, že by medzi zranenými mali byť občania Slovenska. V Kazachstane však dlhodobo pôsobí niekoľko slovenských kňazov a rehoľných sestier, uvádza sa vo vyhlásení.
Čína označila nepokoje v Kazachstane za „vnútornú záležitosť“ susednej krajiny. Vyjadrila tiež presvedčenie, že sa kazašské úrady dokážu so vzniknutou situáciou vysporiadať, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia v Pekingu.
„Dúfame, že sa situácia stabilizuje a že bude obnovený normálny spoločenský poriadok,“ uviedol hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin s tým, že Čínu a Kazachstan spája rozsiahle strategické partnerstvo. Stredoázijská krajina je predovšetkým dodávateľom energetických surovín do Číny, s ktorou zdieľa viac ako 1500 kilometrov dlhú hranicu.
Wang v stručnom vyhlásení nekomentoval vyslanie vojakov zo štátov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti na čele s Ruskom do Kazachstanu, o ktoré v stredu požiadal kazašský prezident Tokajev.
Francúzsko a Británia vyzvali na ukončenie násilia
Británia vo štvrtok vyzvala na ukončenie násilných protestov v Kazachstane, uprostred nepokojov v tejto stredoázijskej krajine žiada Francúzsko zdržanlivosť a umiernený postoj od všetkých zúčastnených strán, vrátane jednotiek regionálnej bezpečnostnej aliancie vedenej Ruskom.
„Vyzývame proti ďalšej eskalácii a chceme vidieť mierovú rezolúciu,“ povedal novinárom hovorca britského premiéra Borisa Johnsona.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v Paríži uviedol, že aktuálne udalosti v Kazachstane sú mimoriadne znepokojujúce. „Vyzývame všetky strany – v Kazachstane i v rámci ODKB – aby preukázali umiernenosť a započali dialóg,“ povedal Le Drian.
Nemecká vláda svojich občanov varovala, aby do Kazachstanu v momentálnej nepokojnej situácii necestovali. Ako vo štvrtok informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne, generálny konzulát Nemecka v meste Alma-Ata na juhovýchode Kazachstanu zostane až do odvolania zatvorený. O konzulárne služby môžu nemeckí občania požiadať na veľvyslanectve v hlavnom meste Nursultan.
Čítajte viac Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročímeVzhľadom na pretrvávajúce nepokoje v Kazachstane v stredu vyhlásili výnimočný stav, ktorý platí na celom území krajiny. Počas jeho trvania platí zákaz vychádzania od 23.00 h večer do 7.00 h ráno a sú zakázané akékoľvek hromadné akcie.
Nepokoje v Kazachstane prepukli v nedeľu v meste Žanaozen deň po zrušení cenového stropu na skvapalnený ropný plyn (LPG), ktorého ceny sa potom zdvojnásobili. Následne sa demonštrácie rozšírili do ďalších miest.
Demonštrácie viedli v stredu k odvolaniu vlády prezidentom Tokajevom, ktorý novému prechodnému kabinetu nariadil, aby usmernil ceny palív rovnako ako ostatného „spoločensky významného“ tovaru. Nepokoje to však nezastavilo.
Aerolinky rušia lety do Alma-Aty
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa vo štvrtok oznámila, že prestala ponúkať pravidelné lety do najväčšieho kazašského mesta Alma-Ata. Urobila tak v reakcii na nepokoje, ktoré už niekoľko dní zmietajú týmto mestom aj ďalšími časťami stredoázijskej krajiny. Lety zrušil aj ruský letecký prepravca Aeroflot.
„Vzhľadom na vývoj sa Lufthansa rozhodla, že až do odvolania nebude ponúkať žiadne ďalšie pravidelné lety do Alma-Aty,“ povedal hovorca spoločnosti agentúre Reuters.
Letisko v Alma-Ate v stredu obsadili protivládni demonštranti, čo si vynútilo zastavenie leteckej prevádzky. Úrady neskôr oznámili, že letisko „oslobodili“ vládne bezpečnostné sily.
Štvrtkové lety do Alma-Aty, Aktau a kazašského hlavného mesta Nur-Sultanu podľa agentúry TASS zrušil aj Aeroflot. Cestujúci zrušeného stredajšieho letu kazašských aeroliniek Air Astana z Moskvy do Almaty sa museli presunúť do hotela v ruskej metropole. Lety do Kazachstanu dnes neuskutoční ani ďalší ruský prepravca Ural Airlines.
Už v stredu prestali lietať do Almaty kuvajtské aerolinky Jazeera Airways. Aerolinky Flydubai zo Spojených arabských emirátov v stredu oznámili, že zrušili let plánovaný na štvrtok z Almaty do Dubaja a že bezpečnostnú situáciu v Kazachstane starostlivo sledujú.