Situácia sa v posledných týždňoch vyhrotila, keď Kyjev začal podozrievať Rusko, že veľký počet jeho vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc by mohol naznačovať hrozbu invázie. Kremeľ opakovane poprel úvahy o riziku vojenského vpádu na Ukrajinu.
Výroky o kompromisoch
V stredu sa v Bruseli ruská delegácia stretáva s predstaviteľmi všetkých členských štátov NATO. „Severoatlantická aliancia odmieta robiť akékoľvek kompromisy vo veci možného budúceho členstva Ukrajiny v NATO,“ citovali agentúry jej generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga.
Dodal, že členovia NATO sú jednotní v názore, že každá krajina má právo vybrať si vlastnú cestu. Poukázal na to nielen v súvislosti s možným členstvom Ukrajiny v aliancii, ale aj Gruzínska, ktoré sa tiež usiluje o vstup.
Úvodné oťukávanie bolo v Ženeve už v nedeľu na pracovnej večeri top diplomatov USA a Ruska. „Rozhovor bol zložitý, ale vecný,“ povedal podľa agentúry TASS námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. „Na kompromisy sa musí pripraviť americká strana. Ruská strana sem prišla s jasnou pozíciou, od našich postojov sa skrátka nemôžeme odkloniť,“ dodal Rjabkov.
Druhú delegáciu vedie dvojka diplomacie USA Wendy Shermanová. Ešte pred príletom do Ženevy poznamenala, že Spojené štáty sú oddané medzinárodným zásadám suverenity, územnej celistvosti a slobodnej voľby krajín vybrať si svojich spojencov. Pondelkové stretnutie delegácií USA a Ruska v Ženeve posun neprinieslo.
Americké ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že tematicky väčšia časť debaty s Rusmi sa uskutoční až po Ženeve v Bruseli, kde budú zastúpení všetci členovia NATO. Aj podľa Rjabkova je stredajšie stretnutie dôležité pre rozhodnutie, či má Rusko pokračovať v diskusiách.
Akčný plán partnerstva
Aliancia na každom svojom summite potvrdzuje politiku otvorených dverí, čiže pripravenosť rozšíriť sa o štáty, ktoré splnia podmienky členstva. Ukrajina požiadala o Akčný plán partnerstva NATO v roku 2008, ale doteraz nepochodila. Tento program známy pod anglickou skratkou MAP je určitý medzistupeň na ceste k plnoprávnemu členstvu.
Členské štáty aliancie sú nejednotné v názore na poskytnutie plánu partnerstva Kyjevu. Ukrajina sa preto už niekoľko rokov nachádza v situácii, že síce počúva o politike otvorených dverí, ale NATO ju zatiaľ nechce pustiť ani k ich prahu.
Americký analytik Steven Pifer z inštitútu Brookings na svojom blogu upozornil, že neexistencia MAP pre Kyjev je neférová: „Ukrajina dosiahla väčší pokrok v plnení kritérií pre členstvo v porovnaní s inými krajinami, keď získali svoj MAP. Napríklad Bulharsko a Rumunsko v roku 1999 alebo Albánsko v roku 2007.“ Naopak, tí, čo si myslia, že úplné zblíženie Kyjeva s alianciou je veľmi vzdialené, hovoria, že jeho prípadný vstup neprichádza do úvahy skôr ako o dvadsať rokov.
Zbytočná nervozita?
Z prieskumov verejnej mienky v posledných rokoch vyplýva, že väčšina Ukrajincov by sa v referende vyslovila za vstup do NATO, ale výsledok hlasovania by nemal reálny význam. Vidina možného členstva je totiž naozaj v nedohľadne, preto sa nervozita Kremľa dá považovať za neopodstatnenú.
Aliancia neprijíma do svojho klubu žiadny štát, ktorý má nevyriešené problémy s územnou celistvosťou (Rusi si vzali Krym a východnú oblasť Ukrajiny ovládajú separatisti). Obrovskou výzvou pre NATO by bolo dokázať chrániť Ukrajinu i Gruzínsko. Bezpečnostný analytik Henrik Larsen z Centra pre bezpečnostné štúdie vo Švajčiarsku tvrdí, že rozšírenie bezpečnostného záväzku aliancie o tieto dva štáty by rozšírilo nároky na ňu nad akúkoľvek mieru realizmu. „Obrana krajiny veľkosti Ukrajiny alebo takej vzdialenej ako Gruzínsko spochybňuje schopnosť NATO nasadiť značné sily a techniku, ako by si to vyžadovalo,“ napísal na svojom blogu.
Ďalší problém obidvoch bývalých sovietskych republík spočíva v ich vnútorných záležitostiach. Ukrajina aj Gruzínsko sa síce snažia posúvať dopredu, ale budovanie právneho štátu či výsledky boja proti korupcii sú ešte stále veľmi vzdialené od toho, ako sa vyžaduje od krajiny, ktorá sa chce začleniť do NATO.