Rokovania boli zamerané na súčasné bezpečnostné otázky v Európe, najmä na situáciu na Ukrajine a v jej pohraničí, ako aj na otázky týkajúce sa vojenských aktivít, vzájomnej transparentnosti a znižovania rizík prípadného konfliktu.
Stoltenberg pred novinármi uviedol, že obe strany vyjadrili potrebu dialógu a preskúmania harmonogramu budúcich stretnutí. Zároveň však dodal, že rozhovory o Ukrajine „nebudú jednoduché“.
„Medzi spojencami z NATO a Ruskom sú v tejto otázke značné názorové rozdiely a tie nebude ľahké preklenúť,“ opísal situáciu. Zdôraznil, že Ukrajina má právo rozhodnúť o svojich budúcich bezpečnostných opatreniach sama a že NATO si udrží politiku otvorených dverí pre nových členov. „Nikto iný nemá k tomu čo povedať a Rusko, samozrejme, nemá právo veta,“ odkázal.
Podľa jeho slov existujú medzi spojencami z NATO a Ruskom názorové rozdiely aj v súvislosti s požiadavkami Moskvy na zavedenie nových bezpečnostných pravidiel v Európe, ale spojenci sú pripravení opäť sa stretnúť a rokovať so zástupcami Kremľa.
Shermanová podľa tlačovej agentúry AP v Bruseli opätovne potvrdila, že každá európska krajina by mala mať právo vstúpiť do NATO, ak chce, aj napriek tomu, že Rusko trvá na tom, aby táto vojenská organizácia prestala expandovať na východ. „Každá krajina má suverénne právo zvoliť si svoju vlastnú cestu,“ uviedla Shermanová na Twitteri.
Stoltenerg za pozitívny signál označil, že spojenci z NATO a Rusko si po dlhšom čase sadli za jeden stôl. K rokovaniam v tomto formáte došlo po dvojročnej prestávke. Za posledné dva roky sa neuskutočnilo žiadne oficiálne stretnutie, na ktorom by obe strany hovorili o dôvodoch prítomnosti ruských vojenských síl pri hraniciach s Ukrajinou a o požiadavkách Ruska na poskytnutie bezpečnostných záruk v Európe.
Zasadnutie Rady NATO – Rusko, hlavnej platformy na dialóg medzi oboma stranami, zavedenej v roku 2002, zvolal koncom decembra generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Začalo sa o 10.00 h v centrále Aliancie v Bruseli.
Na zasadnutí, ktoré viedol Stoltenberg, ruskú delegáciu zastupoval námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško a delegáciu USA námestníčka ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová. Ostatné členské krajiny 30-člennej Aliancie sa zúčastnili na úrovni veľvyslancov.
Posledné zasadnutie Raya NATO – Rusko sa konalo 5. júla 2019, keď sa rozhovory zamerali na Zmluvu o jadrových zbraniach stredného doletu (INF), ktorá prestala platiť v auguste 2019 po vystúpení Spojených štátov a Ruska z tohto paktu.
Stoltenberg: NATO vo vzťahoch s Ruskom neustúpi zo svojich princípov
Severoatlantická aliancia je pripravená rokovať s Ruskom, ale nepristúpi na kompromisy zo svojich základných princípov, vrátane toho, že treba rešpektovať územnú celistvosť každej európskej krajiny. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení zasadnutia Rady NATO – Rusko v Bruseli, informuje tamojší stály spravodajca TASR.
Stoltenberg, ktorého v tejto súvislosti citujú tlačové agentúry Reuters a AFP, pripomenul, že členské štáty NATO v stredu vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje ozbrojené sily z Gruzínska, Moldavska (Podnesterska) a Ukrajiny, pričom zdôraznil, že označovať rozširovanie Aliancie ako agresiu je „absolútne falošné“.
Podľa jeho slov stredajšie diskusie, prvé vo formáte Rady NATO – Rusko za posledné dva roky, neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe.
Stoltenberg oznámil, že NATO by mohlo rozmiestniť ďalšie jednotky na svojom východnom krídle v prípade opätovnej ruskej agresie voči Ukrajine.
„Ak Rusko použije silu a napadne Ukrajinu, potom musíme seriózne zvážiť potrebu ďalšieho zvýšenia našej prítomnosti vo východnej časti Aliancie,“ spresnil Stoltenberg a zopakoval, že len NATO a Ukrajina môžu rozhodnúť o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.
Podľa jeho slov NATO urobí všetko pre to, aby zabránilo novému ozbrojenému konfliktu v Európe.
Rusko obviňuje Západ, že si dostatočne neuvedomuje naliehavosť jeho požiadaviek. Moskva tvrdí, že rozšírenie NATO zo 16 členov na konci studenej vojny na súčasných 30, vrátane veľkého počtu bývalých komunistických republík zo strednej a východnej Európy, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska, a žiada, aby sa Aliancia ďalej nerozširovala.