Gard-Murray: V boji so zmenami klímy zlyhávame takmer všetci

Posledných sedem rokov bolo najteplejších v histórii meraní. Vyplýva to z analýzy programu Copernicus Európskej únie. "Kritici boja s klimatickými zmenami sa uchyľujú k taktike odvracania pozornosti od hlavného problému. Napríklad tvrdia, že ľudia, ktorí lietajú či šoférujú, vraj nemôžu byť klimatickými aktivistami, lebo je to pokrytectvo. No boj s klimatickými zmenami nevyriešime tým, že obmedzíme osobnú spotrebu, hoci aj to by sme mali urobiť. Potrebujeme systémovú zmenu,“ povedal pre Pravdu politický ekonóm Alexander Gard-Murray z Brownovej univerzity v USA. Expert z Climate Solutions Lab sa v interview vrátil k minuloročnej klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe.

, 13.01.2022 09:24
klimatické zmeny, aktivisti, protest Foto:
Klimatickí aktivisti požadujúci ukončenie využívania fosílnych palív na proteste v New Yorku.
debata (16)

Keď sme sa rozprávali pred COP26, spomenuli ste tri dôležité témy, ktoré je potrebné riešiť. Udržanie rastu teploty maximálne na úrovni 1,5 stupňa Celzia, pomoc chudobnejším krajinám, aby dokázali čeliť klimatickým zmenám, a obchod s emisnými kvótami. Alok Sharma, ktorý predsedal konferencii, povedal, že sa na nej podarilo dosiahnuť historickú dohodu, ale že ambícia, ktorá sa týka udržania maximálneho nárastu teploty, má takpovediac slabý pulz. Je slabý alebo už ho už ani nepočuť?

Počuť ho. Dostali sme sa bližšie k tomu, aby sme túto ambíciu dokázali naplniť. Ale určite ešte nie sme na úplne správnej ceste. Dá sa povedať, že sa to dá merať rôznymi spôsobmi. Vzhľadom na politiky, ktoré jednotlivé krajiny už robia, sme niekde na úrovni 2,7 až 3,1 stupňa. Vyplýva to z analýzy výskumnej skupiny Climate Action Tracker. Ak zoberieme do úvahy predložené plány na COP26, dostaneme sa niekde ku 2,4 stupňa Celzia. Pred konferenciou to bolo okolo 2,6 stupňa. Čiže je to malý pokrok. V prípade, že všetky štáty budú plniť sľuby o prechode na uhlíkovú neutralitu, mohli by sme dosiahnuť dva stupne. Ale toto je optimistický scenár. Sú to sľuby, v mnohých prípadoch to nie sú ani plány.

Takže politickí lídri neprejavili na konferencii dostatok odvahy, aby sa ešte viac priblížili k cieľu 1,5 stupňa?

Celá klimatická konferencia je veľmi zložitý proces. Týka sa metánu, uhlia, odlesňovania, poľnohospodárstva, podpory fosílnych palív, automobilov bez emisií. Ani v jednej sme nedosiahli jednoznačný pokrok, hoci niečo sa podarilo urobiť. Potrebujeme však rýchlejšie a odvážnejšie činy. Stále postupujeme pomaly vzhľadom na to, aká akútna je téma klimatických zmien.

Čo sa podarilo v téme obchodu s emisnými kvótami?

Dosiahnutá dohoda nie je dokonalá. Ale je to oblasť, v ktorej sme asi urobili najväčší pokrok. V roku 2015 v Paríži sme o obchode s emisnými kvótami v podstate len začali hovoriť, ale nevytvorili sme žiadny globálny rámec, ako by mal fungovať. V Glasgowe sme s tým konečne niečo spravili. Vo svete už existuje viacero schém, ktoré obchod s emisnými povoleniami riešia. Európska únia to robí po svojom, súkromný sektor má tiež svoje predstavy. Výzvou je, ako tieto jednotlivé schémy integrovať, aby systém lepšie fungoval. Ako som povedal, na COP26 sa pre to podarilo vytvoriť istý rámec. Pri obchodovaní s emisnými kvótami sa zvyčajne stáva, že jedna krajina robí nejaký projekt týkajúci sa znižovania emisií a iný štát alebo spoločnosť si to kúpi ako kredit. Povedzme Brazília postaví veternú elektráreň a emisnú kvótu kúpi firma z Británie. To sa dá, ale potom je potrebné zabrániť tomu, aby si obe strany pripísali zásluhu na znižovaní emisií. COP26 sa tomu venoval. V podstate sa to podarilo vyriešiť tak, že krajina, ktorá kvóty predáva, uvedie, že si to nebude rátať do znižovania emisií. Takýto mechanizmus nie je všeliekom, určite sa nájdu spôsoby, ako ho obchádzať. No najväčšie problémy týkajúce sa dvojitého rátania znižovania emisií by mohol odstrániť.

Do roku 2025 by mali bohatšie krajiny prispievať tým chudobnejším sumou 100 miliárd ročne, aby dokázali lepšie bojovať s vplyvom klimatických zmien. Je takýto záväzok dostatočný?

Takmer určite môžeme povedať, že to stačiť nebude. Okrem toho nad týmto záväzkom visí tieň pochybnosti, lebo bohatšie krajiny v tejto oblasti nedokázali splniť ani sľuby, ktoré dali už v roku 2015 v Paríži. Ale je dobré, že sa má zdvojnásobiť suma, ktorá má menej rozvinutým krajinám pomôcť prispôsobiť sa vplyvom klimatických zmien. Tieto štáty však bojovali aj za viac peňazí, ktoré by dostali za škody, ktoré im už zmena klímy spôsobila alebo spôsobí. Nedá sa však povedať, že by získali, čo chceli.

Veľká debata sa viedla o uhlí. Dohoda hovorí len o tom, že krajiny budú jeho využívanie postupne znižovať.

Je to kľúčová otázka. Využívanie uhlia, hoci sa postupne stáva neekonomickým, zásadne prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Mali by sme s ním skončiť. Je to tak trochu sklamanie, že v dohode sa píše iba o postupnom znižovaní využívania uhlia. Viaceré krajiny sa síce zaviazali, že s ním skončia, ale nepripojili sa k tomu USA, India a Čína. A podobný problém sa týka aj zemného plynu a ropy. Nastal istý progres, ale nemáme dostatočne konkrétne plány, ako sa zbaviť závislosti od fosílnych palív. Vrátim sa ešte k pokroku v riešení obchodu s emisnými kvótami. Podarilo sa ho dosiahnuť aj preto, lebo závisel od medzinárodnej dohody. Takmer všetky ostatné otázky, ktoré súvisia s bojom s klimatickými zmenami, si však musia krajiny vyriešiť doma. A myslím si, že aj to je dôvodom, prečo s pokrokom v takmer v žiadnej inej oblasti nemôžeme byť po konferencii spokojní. Či je to využívanie uhlia, produkcia metánu, alebo odlesňovanie.

Mala konferencia COP26 svojich hrdinov a takpovediac zloduchov?

Čo sa týka hrdinov, mali by sme pochváliť protestujúcich a aktivistov, ktorí zastupovali aj mnohých iných ľudí, ktorí žiadajú rýchlejší postup v boji s klimatickými zmenami. Budem opatrnejší pri označovaní niekoho za zloducha. Samozrejme, súkromné spoločnosti či krajiny ako Rusko a Saudská Arábia, ktorých úspech je založený na využívaní fosílnych palív, brzdia pokrok. USA by však tiež mohli určite urobiť viac. Nie je to boj medzi dobrom a zlom. Je to skôr o tom, že takmer všetci zlyhávame. Okrem toho sa však kritici boja s klimatickými zmenami uchyľujú k taktike odvracania pozornosti od hlavného problému. Napríklad, keď tvrdia, že je pokrytecké, že delegáti na COP26 leteli, lebo vytvárali emisie. Nie je to však až také dôležité v porovnaní s tým, koľko emisií vypustíme denne v oveľa menej dôležitých prípadoch. Je to taktika. Tvrdiť, že ľudia, ktorí lietajú či šoférujú, vraj nemôžu byť klimatickými aktivistami, lebo je to pokrytectvo. Faktom však je, že všetci, čo žijeme v industriali­zovanej spoločnosti, využívame, čo nám ponúka priemysel fosílnych palív. No boj s klimatickými zmenami nevyriešime tým, že obmedzíme osobnú spotrebu, hoci aj to by sme mali urobiť. Potrebujeme systémovú zmenu. A o jej dosiahnutie by sa mali nasledujúce klimatické konferencie usilovať.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny #COP26
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy