„So Spojenými štátmi sme mali v posledných niekoľkých dňoch nanajvýš tesnú koordináciu,“ povedal Borrell novinárom. „Máme uistenie, že nič nebude rozhodnuté alebo konané bez tesnej koordinácie s Európou a bez účasti Európanov,“ dodal Borrell.
Podľa západných krajín Moskva zhromažďuje pri hraniciach s Ukrajinou desaťtisíce vojakov a chystá inváziu. Kremeľ to popiera a predložil sériu bezpečnostných požiadaviek, medzi ktoré patrí napríklad záväzok, že sa NATO nebude ďalej rozširovať na východ, predovšetkým práve o Ukrajinu.
Tento týždeň sa v Ženeve konali rokovania medzi námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Sergejom Rjabkovom a zástupkyňou šéfa americkej diplomacie Wendy Shermanovou. V stredu prvýkrát od roku 2019 rokovala aj Rada NATO-Rusko, rozhovory ale posun v úplne odlišných stanoviskách nepriniesli.
Ďalšie rozhovory sa dnes konajú pod hlavičkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Napríklad francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Clément Beaune, ktorého krajina od januára predsedá EÚ, už minulý týždeň zdôraznil, že únia nesmie chýbať pri rokovacom stole s Ruskom.
„Aj keď zatiaľ nenastal žiadny skutočný posun, je dôležité vrátiť sa k rokovaciemu stolu,“ povedala v Breste šéfka nemeckej diplomacie Baerbocková. Jej krajina doteraz stála proti značnej časti ďalších členských štátov EÚ v otázke prevádzky plynovodu Nord Stream 2, ktorý chcú kvôli ruskej hrozbe pre Ukrajinu zablokovať najmä pobaltské štáty či Poľsko. Nemecká vládna koalícia nemá v otázke plynovodu, ktorý má privádzať zemný plyn z Ruska priamo do Nemecka, jednotný prístup. Zatiaľ čo spolupredsedníčka Zelených Baerbocková sa k jeho zablokovaniu stavia kladne, sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz má zdržanlivejší prístup.
„Fungovanie tejto infraštruktúry bude určite závisieť aj od vývoja situácie na Ukrajine a od prístupu Ruska,“ povedal po prvej časti rokovaní Borrell. Plynovod je podľa neho logickou súčasťou sankcií, ktoré EÚ zavedie v prípade ruského vpádu do susednej krajiny.