Curtiová skonala vo svojom dome v talianskom meste Acquapendente severne od metropoly Rím. Tamojšie médiá uviedli, že smútočná ceremónia je naplánovaná na utorok.
Narodila sa 19. októbra 1922 v Miláne ako dcéra krajčírky Angely Cucciatiovej. Cucciatiová sa stala Mussoliniho milenkou po tom, čo sa s ním stretla, aby sa prihovorila za prepustenie svojho manžela, veliteľa fašistického oddielu Bruna Curtiho. Ten bol zatknutý po bitke s vlastnými spoločníkmi.
O tom, že je Mussoliniho biologická dcéra, sa Elena Curtiová dozvedela ako dvadsaťročná. K prvému oficiálnemu stretnutiu diktátora a jeho dcéry došlo 13. apríla 1941 v Ríme. V nasledujúcom období sa Elena so svojím otcom stretla asi tridsaťkrát.
Do poslednej chvíle ukazovala spojenie so svojím otcom do takej miery, že ho nasledovala až po jeho tragický koniec: keď fašistického diktátora 27. apríla 1945 pri Comskom jazere zatkli partizáni, nachádzala sa v jednom z obrnených vozidiel, ktoré unikajúceho Mussoliniho sprevádzali.
Mussoliniho spolu s jeho milenkou Clarou Petacciovou a ďalšími prívržencami na ďalší deň popravili. Aj Elenu Curtiovú zadržali partizáni a previezli ju do mesta Como, kde zostala uväznená päť mesiacov. Jej matka pred sudcom vypovedala, že Curtiová je biologickou dcérou Mussoliniho, čím sa vyhla súdnemu konaniu.
Následne žila viac než 40 rokov v Španielsku. V roku 2000 sa vrátila do Talianska a usadila sa v meste Acquapendente. Diktátor ju ako vlastnú dcéru nikdy oficiálne neuznal. Mussolini mal so svojou manželkou Rachele Guidiovou päť detí. Okrem toho mu vrátane Eleny Curtiovej pripisujú najmenej štyroch nemanželských potomkov.