Zarobili. Najbohatších sa pandémia nedotkla

Nožnice nerovnosti sa ešte viac otvorili. Covidová pandémia sa najvýraznejšie dotkla chudobných. Obrala ich o ekonomické príležitosti a v porovnaní s bohatšími ľuďmi na koronavírus zomierajú častejšie. Miliardárov dokonca globálna zdravotnícka kríza mohla potešiť. Najväčší boháči na nej totiž zarobili.

, 18.01.2022 12:18
Saturday Night Live-Elon Musk Foto: ,
Najbohatším človekom na svete je momentálne Elon Musk, ktorého majetok magazín Forbes odhaduje približne na 270 miliárd dolárov.
debata (7)

Vyplýva to zo správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Oxfam. Zverejnili ju včera pred summitom Svetového ekonomického fóra, ktoré sa každoročne koná vo švajčiarskom Davose. Tohto roku bude mať pre pandémiu virtuálnu podobu.

Oxfam tvrdí, že desať najbohatších ľudí na čele s Elonom Muskom svoj majetok za dva roky pandémie zdvojnásobilo. Šéf Tesly i SpaceX je vôbec najúspešnejším miliardárom. Muskove aktíva sa zvýšili až o tisíc percent a v tejto chvíli dosahujú hodnotu takmer 270 miliárd dolárov. Celkovo majetok desiatich superboháčov narástol počas pandémie zo 700 miliárd dolárov na 1,5 bilióna a priemerne zarobili 1,5 miliardy za deň.

Údaje Oxfam čerpal z rebríčka magazínu Forbes a zo správy investičnej banky Credit Suisse. „To, čo sa deje, nie je normálne. Takmer každý deň počas tejto pandémie sa niekto stal miliardárom. Na druhej strane 99 percent ľudí na svete je na tom horšie, lebo ich zasiahli lockdowny, znížil sa objem medzinárodného obchodu a utrpel turizmus. Výsledkom je, že do chudoby sa prepadlo 160 miliónov ľudí. V našom ekonomickom systéme je niečo, čo je výrazným spôsobom problematické,“ citovala televízia BBC Dannyho Sriskandarajahana, šéfa Ofxamu pre Britániu.

Správa mimovládnej organizácie má názov Inequality Kills (Nerovnosť zabíja). Oxfam tvrdí, že súčasný stav predstavuje formu ekonomického násilia. „Do roku 2022 vstupujeme s bezprecedentnými obavami. Milióny ľudí by dnes boli nažive, keby mali prístup k vakcínam. Ale zomreli, lebo nedostali šancu, no veľké farmaceutické korporácie stále monopolne kontrolujú tieto technológie,“ zdôraznil Oxfam.

Hlúpa stratégia

Kým vo viacerých rozvinutých štátoch vrátane Slovenska riešia, ako zvýšiť imunizáciu a antivakcinačné hnutie naberá na sile, prístup rozvojových štátov k očkovacím látkam je stále veľmi obmedzený.

„Svetová zdravotnícka organizácia vyzvala vlády, aby sa pri reakcii na pandémiu sústreďovali na ľudské práva vrátane zabezpečenia celosvetového prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID–19, liekom a zdravotníckym technológiám. Vo všeobecnosti ich vnímame ako verejné zdravotnícke statky a možnosť ich využívania je súčasťou ľudského práva na zdravie,“ pripomenula organizácia Human Rights Watch.

„Je pravdepodobné, že stovky miliónov ľudí, ktorí počas pandémie neprimerane trpia, boli už pred ňou v znevýhodnenej pozícii. Väčšinou pochádzajú z krajín, ktoré majú nízke alebo priemerné HDP, častejšie sú to ženy a dievčatá, skôr ide o príslušníkov skupín, ktoré sú diskriminované, a pracovníkov bez formálnych zmlúv. Z toho vyplýva, že majú menšie možnosti ovplyvniť politické rozhodnutia. Teraz to vyzerá tak, že nerovnosť zabíja tých, ktorí nemajú politický hlas, ale tiež zabíja planétu. Stratégia, keď staviame zisky privilegovaných skupín nad ľudí, je nielen nespravodlivá, ale aj monumentálne hlúpa. Ekonomiky neporastú a trhy nebudú prinášať prosperitu ani pre tých najmocnejších, keď bude planéta mŕtva,“ varovala v správe Oxfamu Jayati Ghoshová, profesorka ekonómie na Massachusettskej univerzite v Amherste.

Mimovládka tvrdí, že dlhodobo neriešený problém ekonomickej nerovnosti, ku ktorej sa pripojila koronakríza a postupujúce klimatické zmeny, vytvoril až absurdnú situáciu. „Keby desať najbohatších mužov stratilo zajtra 99,999 percent majetku, stále by boli bohatší ako 99 percent ľudí na tejto planéte. Nikdy nebolo dôležitejšie začať naprávať brutálne omyly tejto obscénnej nerovnosti tak, že prostredníctvom zdaňovania zoberieme elitám moc a extrémne bohatstvo. To znamená, že peniaze pôjdu do skutočného hospodárstva a zachráni to životy,“ povedala pre televíziu CNBC Gabriela Bucherová, výkonná riaditeľka Oxfamu.

Bohatší sa zotavia

„Pre bohatých majiteľov akcií to vyzerá tak, že ekonomická obnova je už za rohom. Ich investície sa zvýšili, preto zarobili. Opatrenia, ktoré priniesla pandémia, zasiahli sektory, ako sú doprava, služby, pohostinstvo a mali väčší vplyv na menšie firmy,“ uviedol pre Pravdu Armando Barrientos z Inštitútu globálneho rozvoja na Manchesterskej univerzite.

Okrem mimovládnych organizácií pred problémami s ekonomickou nerovnosťou varuje aj Svetová banka. Podľa jej šéfa Davida Malpassa sa globálny hospodársky rast v roku 2022 zníži na 4,1 percenta, vlani bol 5,5 percenta. „Veľkou brzdou je nerovnosť, ktorá je súčasťou systému. Vyzerá to tak, že slabšie krajiny budú na tom stále horšie a horšie. Vytvára to neistotu,“ povedal pre BBC Malpass.

Svetová banka predpokladá, že v roku 2023 sa hospodársky rozvinuté krajiny, ako sú USA, členovia EÚ či Japonsko, zotavia zo šoku, ktorý spôsobila pandémia. No v prípade rozvojových a rozvíjajúcich sa štátov výkon ich ekonomík bude o štyri percentá nižší ako pred koronakrízou.

Majetok najbohatších

Desať najbohatších ľudí sveta svoj majetok za dva roky pandémie zdvojnásobilo. Rebríček vedie šéf Tesly či spoločnosti SpaceX Elon Musk.

Celkovo majetok desiatich superboháčov narástol počas pandémie zo 700 miliárd dolárov na 1,5 bilióna a priemerne zarobili 1,5 miliardy za deň.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #príjmová nerovnosť #Elon Musk #globálna ekonomika #miliardári #koronavírus #Covid-19 #koronakríza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy