Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková bola v pondelok v Kyjeve a včera v Moskve. Aký bol cieľ týchto návštev?
V prvom rade to mala byť ukážka, že Nemecko chce byť súčasťou rozhodnutí, ktoré sa týkajú Ukrajiny a Ruska. Ako sme videli minulý týždeň, vyzerá to tak, že sa táto konverzácia do značnej miery zredukovala na priamy dialóg medzi Washingtonom a Moskvou. Európa má problém ukázať, ako by vôbec mohla byť súčasťou tohto procesu, do ktorého by sa radi zapojili aj Ukrajinci. Nemecko je jednou zo štyroch krajín normandského formátu. No myslím si, že táto iniciatíva je viac–menej mŕtva, hoci pre Berlín a Paríž bola dôležitá. Teda hlavne pre Berlín, ktorý dúfal, že by sa jeho prostredníctvom dali vyriešiť problémy týkajúce sa Ukrajiny. Baerbocková v Kyjeve tiež chcela ukázať, že bez ohľadu na to, čo si svet myslí o špeciálnom či naivnom vzťahu s Kremľom, Nemecko nezabúda na iné krajiny v regióne.
Šéfka diplomacie na Ukrajine odkázala do Ruska, že by zaplatilo vysokú cenu za to, keby napadlo svojho suseda. Na druhej strane Baerbocková v Kyjeve povedala, že Berlín mu nepošle obranné zbrane, a zdá sa, že vláda nechce využiť plynovod Nord Stream 2, aby zatlačila na Moskvu. Čo teda je Nemecko ochotné pre Ukrajinu urobiť?
Je potrebné povedať, že semaforová koalícia sa na tom nevie v tejto chvíli zhodnúť. Aj pozície v rámci jednotlivých strán sú dramaticky rozdielne. Zelení, ako sú Baerbocková či vicekancelár Robert Habeck, majú racionálny a veľmi kritický postoj k Rusku. Podporili by výraznejšiu obranu Ukrajiny. Ale v ich vlastnej strane stojí proti nim ľavicové krídlo, ktoré vyrástlo z mierového hnutia a ktoré je zásadne proti tomu, aby Berlín dodal Kyjevu obranné zbrane. Baerbocková sa snažila vystupovať tvrdšie, ale jej pozíciu v podstate zneutralizoval sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz, keď povedal, že agenda týkajúca sa Ruska pôjde cez jeho úrad. Súčasná pozícia Berlína k Moskve je v zásade pokračovaním toho, na čo sme si zvykli za vlády Angely Merkelovej. Znamená to, že Nord Stream 2 sa vníma ako komerčný projekt, hoci mnoho ľudí vie, ako to naozaj je. SPD zaujala veľmi mäkký postoj k Rusku a odmieta podporiť zásadnejšie sankcie. Zaujímavé je, že aj nový šéf CDU Friedrich Merz sa k tomu postavil rovnako. Povedal, že nechce, aby Západ odstrihol Rusko od medzinárodného bezhotovostného platobného systému SWIFT. Veľká časť nemeckého politického establishmentu nie je ochotná uvažovať nad tým, že by zmenila postoje k Moskve, hoci situácia je dramatická. Je to až absurdné.
Čiže asi budeme svedkami toho, že Baerbocková bude na Rusko rétoricky drsnejšia, ale Kremeľ môže byť spokojný, lebo vláda v Berlíne tieto slová nepretaví do činov?
Nie som si istý ani tým, nakoľko môže byť ministerka zahraničných vecí rétoricky na Moskvu tvrdšia. Nemá ju čím zastrašiť. Baerbocková totiž nevie povedať Kremľu, čo urobí jej vláda, keby sa Rusko rozhodlo zaútočiť na Ukrajinu. Maximálne môže Moskvu pred týmto krokom varovať a hovoriť o nejakých následkoch. Najlepšie, čo sa Baerbockovej môže stať, je, že Rusom odkomunikuje svoje odkazy a oni sa k nej budú správať pekne. Najhorší scenár pre ňu je taký, že si povie svoje, ale Moskva ju verejne roztrhá v zuboch, lebo vie, že jej pozícia nie je silná. Už sa to stalo, môžeme si spomenúť, ako sa Kremeľ správal k šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi, ale z času na čas aj k bývalému nemeckému ministrovi zahraničných vecí Heikovi Maasovi.
Môže niečo zmeniť nemeckú politiku k Rusku?
Nevidím žiadne náznaky toho, že by Berlín rozhodol, že sa pokúsi nejakým iným spôsobom pristúpiť k Moskve. Za posledné týždne sme boli svedkami toho, ako sa nová vláda v podstate stotožnila s pozíciami, ktoré Nemecko dlhodobo zastáva. Berlín nad zmenou bude rozmýšľať iba v prípade, že sa na Ukrajine stane niečo mimoriadne dramatické, a že na to budú jeho spojenci jednoznačne reagovať. Nemecko však nie je ochotné sa tým zaoberať, pokiaľ ho k tomu priamo nedonúti situácia. Ale aj v tom prípade sa Berlín bude asi snažiť oslabiť reakciu na ruské kroky.