On-line hlasovanie musí byť ešte potvrdené hlasovaním poštou, ktorého výsledky by mali byť známe 31. januára.
Merz je tretím predsedom CDU za viac ako tri roky od okamihu, keď vtedajšia kancelárka a šéfka konzervatívcov Angela Merkelová v roku 2018 oznámila, že po 18 rokoch odchádza z čela strany.
O predsednícky post sa Merz uchádzal trikrát. V decembri 2018 však prehral v súboji s Annegret Krampovou-Karrenbauerovou a v januári 2021 s Arminom Laschetom.
Šéfom CDU sa stal Merz necelé štyri mesiace po najťažšej volebnej porážke konzervatívcov v povojnových dejinách Nemecka. V spolkových voľbách konaných 26. septembra získala CDU pod vedením Armina Lascheta, ktorý bol aj kandidátom na kancelára, iba 24,1 percenta hlasov. Strana musela odísť do opozície.
Merzovo zvolenie sa považovalo za isté už po tom, čo vlani v decembri v prvom prieskume v radoch členskej základne v dejinách CDU získal 62,1 percenta hlasov.
Vo svojom prejave pred hlasovaním Merz vyzval svoju stranu na zjednotenie. Zjazd podľa neho vyslal „silný signál nového začiatku a obnovy CDU“. „Nestratili sme sebadôveru,“ povedal Merz. Práve kvôli novej semaforovej koaličnej vláde má Nemecko právo mať stranu, „ktorá naďalej slúži krajine a ktorá dáva odpovede na naliehavé otázky našej doby“.
Merz kritizoval sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza, ktorý pri mnohých témach, ako sú povinné očkovanie, vysoká inflácia či konflikt, nepreukázal vodcovstvo, aké sľuboval. Ďalej konštatoval, že CDU musí byť „obhajcom slabých“ a musí dať odpovede na zásadné otázky, ako je napríklad zabezpečenie dôchodkov pre dnešnú mladú generáciu.
Poukázal aj na narastajúcu radikalizáciu časti nemeckej spoločnosti a pripomenul vraždu komunálneho politika Waltera Lübckeho. „Znepokojuje nás najmä masívna radikalizácia krajnej pravice,“ konštatoval. Zdôraznil, že CDU stojí „na strane životaschopnej demokracie“ a je „proti akejkoľvek forme politického radikalizmu — či už sprava alebo zľava“.
Vyše 1000 delegátov zjazdu čaká ešte voľba nových členov vedenia CDU.