Viac než 460 zo zadržiavaných čelí obvineniam z terorizmu a masových výtržností, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na údaje kazašskej štátnej prokuratúry.
Predstaviteľ prokuratúry Eldos Kilymžanov v sobotu uviedol, že voči zadržiavaným boli vznesené aj ďalšie, menej závažné obvinenia vrátane krádeží, neprístojného správania a nezákonnej držby zbraní. Ako ďalej povedal, 73 podozrivých utrpelo počas nepokojov zranenia a 29 z nich museli hospitalizovať so strelnými poraneniami.
Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu. Pokojné demonštrácie čoskoro prerástli do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží.
Čítajte viac V Kazachstane objavili tajné pohrebiská protestujúcich
Európsky parlament tento týždeň prijal rezolúciu, v ktorej odsúdil kazašské úrady za to, že sa pri riešení krízy dopúšťali porušovania základných práv občanov. Mnohí Kazaši, ktorých počas nepokojov zadržali a neskôr prepustili, tvrdia, že boli vo väzbe vystavení mučeniu. Ministerstvo zahraničných vecí Kazachstanu tieto tvrdenia poprelo ako nepravdivé a zavádzajúce.
Kazašské vedenie nariadilo tzv. protiteroristickú operáciu na potlačenie nepokojov a požiadalo ODKB o vojenskú pomoc. Poslední z približne 2500 príslušníkov tzv. mierových síl pod vedením Ruska odišli z Kazachstanu 19. januára.
Miestne úrady tvrdia, že nepokoje vyvolali banditi a osoby napojené na medzinárodné teroristické organizácie. Niektorí pozorovatelia udalosti v Kazachstane interpretovali ako súčasť boja o moc medzi bývalým a súčasným prezidentom Nursultanom Nazarbajevom a Kasym-Žomartom Tokajevom, čo však obaja politici popierajú.