Za rezolúciu hlasovalo 114 poslancov, 14 bolo proti a šesť sa zdržalo. Tento krok iniciovali ľavicové a separatistické strany, ktoré sú presvedčené, že tieto ženy, mučené a následne popravené bez súdneho procesu, sa stali „obeťami mizogýnneho prenasledovania“.
„Nedávno sme zistili mená viac než 700 žien, ktoré boli prenasledované, mučené a popravené v 15. – 18. storočí,“ uviedli iniciátori rezolúcie. Okrem iného požadujú, aby sa po nich na znak úcty pomenovali ulice.
Po stáročia trvajúci hon na čarodejnice bol mimoriadne intenzívny práve v Katalánsku. Z výskumu lokálneho vedeckého magazínu Sapiens a zistení barcelonského historika Paua Castella vyplýva, že Katalánsko bolo jednou z prvých oblastí v Európe, kde sa v roku 1 471 začalo prenasledovanie žien obvinených z údajného bosoráctva. Katalánsko sa taktiež považuje za jeden z regiónov, kde došlo k najvyššiemu počtu vykonaných popráv.
Životy a tragické úmrtia týchto žien budú teraz odborníci skúmať z rodového hľadiska, čím chcú zvýšiť povedomie verejnosti o ich osudoch. Nadviazať chcú tak na podobné iniciatívy, aké sa už spustili v španielskej provincii Navarra, ale aj v Škótsku, Švajčiarsku či v Nórsku.
Poslankyňa vládnucej Republikánskej ľavice Katalánska Jenn Díazová v reakcii naznačila paralely medzi minulosťou a prítomnosťou. Ako uviedla, zatiaľ čo v minulosti išlo o hon na čarodejnice, v súčasnosti sa takéto činy nazývajú „femicídmi“.