Do akej miery sa obávate, že by sa Moskva mohla rozhodnúť, že zastaví alebo minimálne obmedzí dodávky plynu do Európy?
Nepokladám takýto scenár za príliš pravdepodobný. Napätie medzi Ruskom a Západom pretrváva od anexie Krymu v roku 2014. No neprejavilo sa to na tom, že by Moskva obmedzila dodávky plynu.
Momentálne sa však na to predsa len do určitej miery odhodlala, nie?
Je pravdou, že od konca augusta sa objem dodaného plynu z Ruska do Európy znížil. Je to viditeľné najmä teraz. V porovnaní s januárom minulého roku sú dodávky plynu z Ruska nižšie o 44 percent. Cez plynovod Jamal neprúdi takmer nič a cez Ukrajinu ide o 50 percent menej plynu. A aj dodávky cez Nord Stream sa mierne znížili. Na druhej strane Rusko stále lobuje za dlhodobé kontrakty a Gazprom zdôrazňuje, že on splnil všetko, čo bolo dohodnuté. Myslím si, že Moskva sa usiluje dosiahnuť jeden dôležitý cieľ. Snaží sa presvedčiť Európanov, že jedným z problémov trhu s plynom je jeho liberalizácia a prílišná závislosť od krátkodobejších zmlúv. Rusko by chcelo, aby Západ podpisoval dlhodobé kontrakty. Na ich základe by mohlo pokračovať v exporte plynu a boli by aj ochranou pred dôsledkami zelenej dohody Európskej únie. Keby Rusko teraz stoplo dodávky, podkopalo by si vlastné snahy.
Ak by Rusko zaútočilo na Ukrajinu, mala by EÚ zvážiť uvalenie sankcií, ktoré by mali vplyv na dodávky plynu?
Najmä v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2 sa už dlhšie debatuje o takýchto opatreniach. Jedným z cieľov Energetickej únie bolo znížiť závislosť EÚ od ruského plynu. Malo to viesť aj k tomu, aby niektoré členské štáty boli ochotnejšie podporiť opatrenia proti Moskve za to, čo robí na Ukrajine. V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť, čoho sa hneď od začiatku týkala kritika namierená proti Nord Streamu 2. Súvisela s tým, že by tento plynovod mal negatívny vplyv na bezpečnosť Ukrajiny. Už aj Nemecko uvažuje, že by na Nord Stream 2 uvalilo sankcie. Okrem toho sa však nehovorí o žiadnych iných opatreniach, ktoré by mali vplyv na dodávky ruského plynu. Zastavenie projektu Nord Stream 2 by však nemuselo mať zásadný dosah na trh s energiami.
Prečo?
Nord Stream 2 stále nefunguje. No ako som už spomenula, momentálne nevyužívame ani kapacity Jamalu a plynovodu cez Ukrajinu. Samozrejme, ruský útok by mohol mať vplyv na dodávky. Zasiahol by do situácie na trhu s plynom v EÚ, na ktorom už teraz vládne neistota. Ruský konflikt s Ukrajinou by ju len zvýšil.
Do akej miery je Európa pripravená čeliť scenáru, že sa z nejakého dôvodu znížia dodávky plynu z Ruska? V čom spočíva najväčší problém?
Európa mala pomerne dosť času, aby sa pripravila na to, že z Ruska bude dostávať menej plynu. A má nástroje, ako tomu čeliť. EÚ posilnila energetické prepojenia, má nové potrubia aj terminály na skvapalnený plyn (LNG) a lepšie reguluje bezpečnosť dodávok energií. Je však pravdou, že momentálne je situácia na trhu zložitá. Zásobníky v EÚ nie sú také plné ako v minulých rokoch. V tomto zohral dôležitú úlohu Gazprom, ktorý do nich nedodal dostatok plynu. V únii máme menej plynu aj z vlastných zdrojov. Dobrou správou je, že Európa môže získať viac LNG. V januári prišlo do únie viac skvapalneného plynu ako plynu z Ruska. LNG sa teraz stal primárnym importným zdrojom v Európe. No v blízkej budúcnosti môže EÚ čeliť veľkej neistote, čo sa týka dodávok plynu. Nevieme, do akej miery bude prúdiť plyn z Ruska. Objednané kapacity na február naznačujú, že podobne ako v januári ho bude menej. V tejto súvislosti si môžeme položiť niekoľko otázok. Bude pokračovať napätie medzi Ruskom a Ukrajinou? Zvýši sa dopyt po plyne v Európe? Ak bude dostávať únia z Ruska menej plynu, bude na trhu dostatok LNG a za akú cenu? Zvládne vnútorná energetická infraštruktúra EÚ dopraviť plyn ku konzumentom? A v neposlednom rade, aká bude v Európe a vo svete zima a aký to bude mať vplyv na vykurovaciu sezónu?
Denník Financial Times napísal, že USA rokujú s Katarom o dodávkach LNG do Európy. Pomohlo by to EÚ?
Z krátkodobého hľadiska ide o to, do akej miery je vôbec Európa schopná absorbovať dodávky skvapalneného plynu, ktoré mali pôvodne smerovať do Ameriky a Ázie. Napríklad v Brazílii sa pre prudké dažde znížil dopyt po LNG a Čína si ho objednala priveľa. Do značnej miery však všetko závisí od počasia. Uvidíme, koľko plynu bude Európa potrebovať a aká bude situácia na globálnych trhoch. No LNG terminály a energetické prepojenia v Európe tiež majú určité limity.