Je to maximálne nezvyklé, aby západné mocnosti uvalili osobné sankcie na šéfov vlády, alebo hlavy štátov. Spojené štáty to v minulosti spravili len vo výnimočných prípadoch, zrátať by sa dali na prstoch jednej ruky. Takýmito represívnymi opatreniami v minulosti potrestali autokratov z Venezuely, Sýrie, Zimbabwe či Líbye.
"Ale sankcionovať despotu je jedna vec a sankcionovať vodcu veľkej regionálnej mocnosti je vec druhá,“ upozornil diplomatický analytik BBC James Landale.
Čítajte viac Rusko zakáže vstup na svoje územie ďalším predstaviteľom EÚ
Zmení to svet
Podľa Bidena by invázia na Ukrajinu bola dôvodom na prijatie bezprecedentných krokov. „Od samého začiatku som prezidentovi Putinovi jasne povedal, že ak vtrhne na Ukrajinu, bude to mať vážne následky vrátane významných ekonomických sankcií. Okrem toho budeme nútení posilniť našu prítomnosť, prítomnosť NATO na východnom krídle – v Poľsku, Rumunsku a tak ďalej,“ citovala šéfa Bieleho domu webová stránka Hlasu Ameriky.
Rusko rozmiestnilo pri svojich a najnovšie aj bieloruských hraniciach s Ukrajinou vyše stotisíc vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva pripravuje inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali poslúžiť ako zámienka podobnej operácie.
"Ak tam vtrhne so všetkými týmito silami, bude to najväčšia invázia od druhej svetovej vojny. Zmení to svet,“ varoval Biden Putina.
Šéf Bieleho domu ale zdôraznil, že žiadny z 8 500 amerických vojakov, ktorí boli tento týždeň uvedení do stavu pohotovosti, nebude nasadený na Ukrajine. Ich úlohou bude v rámci operácie NATO pomôcť ohrozeným spojencom z aliancie. USA majú „svätú povinnosť“ prísť na pomoc spojencom z NATO, ktorí čelia hrozbám, povedal Biden.
„Hovoril som takmer so všetkými našimi spojencami v NATO a situáciu chápeme rovnako,“ povedal americký prezident. "Musíme dať jasne najavo, že žiadny člen NATO nemá dôvod obávať sa, či ho my, NATO, prídeme ochrániť,“ dodal.
Spojené štáty a ich spojenci už dlhšie zvažujú rôzne možnosti, ako potrestať Rusko, ak napadne Ukrajinu. Hovorí sa o plošných opatreniach aj osobných postihoch od odstrihnutia Ruska od amerických dolárov a medzinárodného bankovníctva až po uvalenie sankcií na oligarchov z Putinovho okolia a ich banky.
To, že v Bielom dome pripúšťajú aj personálne sankcie voči ruskej hlave štátu, je však novinka. Na priamu otázku novinárov, či je pripravený uvaliť sankcie osobne voči Putinovi, Biden v utorok odpovedal: „Áno.“
V stredu sa k Bidenovej hrozbe pripojila aj britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. V rozhovore pre BBC povedala, že vláda v Londýne „nič nevylúčila, vrátane sankcií proti ruskému lídrovi“. "Dôležité je, že všetci naši spojenci robia to isté. Je to kolektívna akcia. Tým, že Putinovi ukážeme, že sme jednotní, pomôžeme odradiť Rusko od invázie,“ dodala.
Čítajte viac Vyjadril rešpekt k Putinovi a rezignoval. Výroky z Nemecka rozčúlili Ukrajincov
Ničivé dôsledky
V Moskve hrozba zaradenia šéfa Kremľa na sankčný zoznam vyvolala pobúrenie. "Biden nevylúčil zavedenie sankcií vo vzťahu k nášmu prezidentovi Vladimirovi Putinovi,“ napísal na sociálnej sieti predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin.
"Všetko zapadá na svoje miesto. Vedenie USA nakoniec otvorene povedalo, o čo sa usiluje: Washington chce lojálneho a ovládateľného prezidenta Ruska. Metódy na dosiahnutie tohto cieľa sú nám dobre známe: sankcie, provokácie, informačné útoky. Nič nového. USA nevyhovuje, že za prezidenta Vladimira Putina sa Ruská federácia stala silnou a samostatnou,“ tvrdí šéf Štátnej dumy. "Ale v chápaní občanov našej krajiny tieto sankcie nie sú proti Putinovi, ale proti voľbe ľudu Ruskej federácie,“ dodal.
Pred dôsledkami možných sankcií USA voči Putinovi varoval aj Kremeľ. Takýto urážlivý krok podľa neho síce nebude bolestivý, ale jeho politické dôsledky môžu byť ničivé.
"Hovoria o zmrazení aktív, bankových účtov, nehnuteľností atď., zjavne to však súvisí s tým, že nemajú dostatočné expertné vedomosti a nepýtajú si ich od tých, čo sa Ruskom profesionálne zaoberajú. Ide o to, čo podľa nášho zákona je pre predstaviteľov najvyššieho vedenia a úradníkov dávno zakázané. Preto, prirodzene, takto postavená otázka absolútne nie je bolestivá pre nikoho z predstaviteľov najvyššieho vedenia,“ citoval Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova portál Gazeta.ru. "Nebude to bolestivé, ale politicky deštruktívne,“ dodal.
"Zaútočiť na hlavu stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je zriedkavé, ak nie priamo bezprecedentné,“ upozorňuje Landale. OSN by to podľa neho mohlo uvrhnúť do chaosu.
Sankcionovanie Putina by sťažilo spoluprácu aj v iných otázkach, varuje britský analytik a pripomína, že Západ potrebuje pomoc šéfa Kremľa napríklad na oživenie iránskej jadrovej dohody.
"Pre západných lídrov by to tiež mohlo sťažiť osobné stretnutie s Putinom, aby prediskutovali medzinárodné krízy. Možno nebude môcť cestovať do Ženevy alebo západný líder bude mať zákonom zakázané stretnúť sa s ním v Moskve,“ pripomína Landale a pokračuje: "Sankcionovanie Putina by mu mohlo zvýšiť popularitu doma, Mugabe svojho času využil sankcie voči svojej osobe ako volebnú výhodu. Tiež nemusia fungovať v technickom zmysle. Ruskí experti tvrdia, že veľká časť Putinovho osobného bohatstva je ukrytá v tretích rukách. A potom je tu politika: sankcie sa najlepšie robia so spojencami. Môže byť ťažké získať v rámci Európskej únie jednomyseľnú podporu pre osobné sankcie voči ruskému lídrovi.“
Copyright © 2003