Severná Kórea zverejnila fotografie z vesmíru, ktoré vraj urobila kamera na vystrelenej rakete. Podľa juhokórejských a japonských zdrojov sa Hwasong-12 dostala až do výšky dvoch kilometrov a pred dopadom do mora prekonala vzdialenosť 800 kilometrov.
Plne funkčné rakety
Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii zakázala KĽDR testovať balistické rakety a atómové zbrane. Kimov režim však pokračuje v ich vývoji. "Podľa zverejnených informácií bola skúška strely Hwasong-12 zameraná na otestovanie systémov, ktoré ju poháňajú. Naznačuje to, že raketa je už plne funkčná alebo čoskoro bude,“ povedal pre Pravdu Daniel Pinkston, expert na zahraničnú politiku a bezpečnosť z Troyskej univerzity v Soule.
Hwasong-12 má podľa odhadov dolet 3 000 až 6 000 kilometrov. Raketa by tak mohla napríklad zasiahnuť americké vojenské ciele na ostrove Guam.
"Severná Kórea tieto testy robí v prvom rade preto, aby zlepšovala svoje vojenské spôsobilosti. Pchjongjang už dávnejšie hovoril, že to bude robiť. Kim Čong-un to zdôraznil aj vo svojom prejave na Nový rok. Blížia sa zimné olympijské hry v Pekingu a voľby v Južnej Kórei. Z pohľadu Severnej Kórey dáva zmysel, že teraz skúša rakety. V prípade, že sa obnovia rokovania s USA a Južnou Kóreou, KĽDR bude v lepšej pozícii, ako bola pre týmito testami,“ vysvetlil pre Pravdu Ramon Pacheco Pardo, profesor medzinárodných vzťahov z Kings's College v Londýne.
Washington do Pchjongjangu odkázal, že má s raketovými skúškami prestať, lebo porušuje rezolúcie BR OSN, teda medzinárodné právo. Zároveň USA hovoria o reakcii na kroky KĽDR, ale nevylučujú dialóg, hoci už v polovici januára na Severnú Kóreu pre jej raketové skúšky uvalili ďalšie sankcie.
"Kim Čong-un testami svetu rutinne pripomína, že s ním treba rátať. Postupne vylepšuje svoje vojenské kapacity, ktoré sú hrozbou pre záujmy Spojených štátov, Japonska a Južnej Kórey. Okrem toho je však potrebné v súvislosti s vyššou frekvenciou testov brať do úvahy aj dve ďalšie veci,“ reagoval pre Pravdu Ron Huisken z Centra pre strategické a obranné štúdie na Austrálskej národnej univerzite. "Prvou je, že vláda amerického prezidenta Joea Bidena v otázke KĽDR stratila iniciatívu a vrátili sme sa k pocitu nejednotnosti a nepochopenia z čias Donalda Trumpa. Okrem toho Rusko a Čína už istý čas systematicky testujú, čoho sú USA schopné najmä v súvislosti s Taiwanom a Ukrajinou. Pchjongjang túto situáciu môže vnímať ako príležitosť, že si vyskúša, do akej miery je Washington ochotný zmierniť napätie na Kórejskom polostrove,“ objasnil Huisken.
Čo bude ďalej?
Otázkou zostáva, ako ďaleko je Kim Čong-un ochotný zájsť? "Je veľmi málo pravdepodobné, že by sme boli svedkami testu atómovej bomby, nepredpokladám, že by to KĽDR potrebovala. V budúcnosti však môžeme očakávať skúšky medzikontinentálnych balistických rakiet a balistických striel odpálených z ponoriek,“ povedal Pinkston.
Aj Pacheco Pardo si myslí, že Pchjongjang sa nechystá testovať ďalšiu atómovú bombu. "KĽDR sa pokladá za jadrovú veľmoc a snaží sa vzbudiť dojem, že je to zodpovedná krajina. A zodpovedné jadrové veľmoci predsa nepotrebujú testovať ďalšie atómové zbrane. Čo sa týka medzikontinentálnych balistických rakiet, podľa mňa sa KĽDR ešte len rozhodne, čo urobí. V marci sa v Južnej Kórei konajú prezidentské voľby. Pchjongjang si asi počká na ich výsledky, aby videl, či je možný dialóg so Soulom a Washingtonom,“ objasnil Pacheco Pardo.