Dá sa povedať, že prípadne členstvo v NATO je momentálne populárnejšie medzi Fínmi?
Je dôležité pozrieť sa na to z viacerých uhlov. Zvýšila sa pravdepodobnosť, že fínski politici sa rozhodnú pre vstup do aliancie? Nie. Verejná mienka sa mení, ale to neznamená, že väčšina Fínov je za členstvo. Žiadna vláda by ho nepresadzovala bez podpory všetkých dôležitých opozičných strán. A toto sa nedeje. Na druhej strane môžeme povedať, že o členstve v aliancii sa v posledných mesiacoch hovorí viac ako predtým. Prieskumy verejnej mienky vôbec po prvý raz ukazujú, že vstup do aliancie odmieta menej ako polovica Fínov. Počas uplynulých približne 20 rokov bolo proti členstvu 60 až 70 percent obyvateľov krajiny. Momentálne je to 45 až 48 percent.
Koľko Fínov je za?
Okolo 25 percent. Výraznejšie však narástla skupina tých, ktorí na túto otázku nevedia odpovedať. Vyzerá to tak, že sa do tejto kategórie presunula časť Fínov, ktorí aliancii hovorili nie. Teraz vyhodnocujú bezpečnostnú situáciu a čakajú na to, čo o tejto téme povedia politickí lídri.
Je táto zmena spôsobená súčasnými krokmi Ruska najmä proti Ukrajine?
Nie je jednoduché to takto povedať, ale je veľmi zložité predstaviť si, že za ňou stojí niečo iné. Ako som spomenul, za posledné dekády sa príliš nemenil počet Fínov, ktorí mali negatívny postoj k členstvu v NATO.
Povedali ste, že pohľad Fínov na alianciu závisí aj od toho, ako o nej hovoria politici. Premiérka Sanna Marinová vyhlásila, že je veľmi nepravdepodobné, že by jej vláda požiadala o členstvo v NATO. Ale čelila za to kritike, že keď to takto časovo ohraničila, zúžila si tým manévrovací priestor. Ako vnímate jej pozície?
Marinová bola svojím spôsobom veľmi úprimná. Aj vzhľadom na pozície jej vlastnej sociálnodemokratickej strany. Ale povedala len, že je to nepravdepodobné, nevyhlásila, že sa to v žiadnom prípade nestane. Marinovej predchodca Antti Rine napríklad prišiel s návrhmi, za akých okolností by Fínsko do aliancie vstúpiť mohlo. V žiadnom prípade to nie je tak, že by si krajina sama pred tým zatvárala dvere. V zásade ide o to, že rozhodnutie závisí len od Fínska a Marinová k tomu dodala stranícky pohľad. Je potrebné si uvedomiť, že približne o rok sa u nás konajú parlamentné voľby. Marinová to asi celkom dobre zanalyzovala, že keď Fínsko do NATO nevstúpilo doteraz, pravdepodobne sa to nestane ani v najbližšom období.
Povedzme však, že vláda v Helsinkách predsa len o členstvo v aliancii požiada. Bol by to rýchly a hladký proces? Alebo vidíte nejaké prekážky?
Nedávny prieskum ukázal, že keby politicko-bezpečnostné elity podporili vstup do NATO, za by bola polovica Fínov. To však stále nie je väčšina. Hovorím to preto, lebo na rýchlosť prijatia môže mať vplyv politická legitimita. NATO sa pozerá na to, akú má podporu členstvo v krajine, ktorá sa oň uchádza. Zvýšiť popularitu aliancie by si vyžadovalo istý čas. Čo sa týka samotného prijímacieho procesu, diskutuje sa, ako dlho by mohol trvať. Hovorí sa o dňoch, týždňoch, ale aj o roku. Myslím si, že rok by nebol potrebný. Mnoho vecí, ktoré by si v prípade iných štátov vyžadovali debatu, nie sú pre Fínsko problémom. Máme aj dohodu o poskytovaní podpory zahraničným ozbrojeným silám pôsobiacim na území krajiny. To by znamenalo odstránenie legálnych prekážok, tú dohodu by v podstate stačilo prepísať. Samozrejme, chvíľu by trvalo, kým by členstvo ratifikovali všetky krajiny NATO. Každá má trochu inak nastavené procesy.
Dá sa predpokladať, že Fínsko by o členstvo v aliancii požiadalo iba vtedy, keby to urobilo aj Švédsko?
Obe krajiny by v konečnom dôsledku urobili samostatné rozhodnutia. Niektorí pozorovatelia hovoria, že keby sa Fínsko stalo členom aliancie, Švédsko by sa mohlo cítiť v bezpečí. Ale Fínsko by predstavovalo výzvu pre obranné plánovanie NATO. Má dlhú hranicu s Ruskom a je blízkosti strategickej oblasti pri Petrohrade a pri Kolskom polostrove, kde má Moskva sily odvetného jadrového úderu. Na druhej strane iní analytici pripomínajú, že keby do NATO vstúpilo Švédsko, Fínsko ho musí nasledovať, lebo by stalo hraničnou zónou. Hovorí sa aj o tom, že Helsinki a Štokholm by mali prijať deklaráciu, že o členstvo v aliancii budú žiadať iba spoločne. To by však asi znamenalo príliš veľké obmedzenie suverenity. Tiež sa špekuluje, že keby sa Švédsko alebo Fínsko prihlásili do aliancie, následne by im niektorá z veľkých krajín NATO na základe bilaterálnej dohody poskytla bezpečnostné záruky. Malo by to odradiť Moskvu od toho, aby sa počas prijímacieho procesu o niečo pokúsila.
Takže ako by Rusko reagovalo, keby sa Fínsko chcelo stať členom NATO? A pýtam sa to aj preto, lebo niektoré aliančné krajiny by mohli mať výhrady k žiadosti Helsínk práve pre očakávanú nevôľu Moskvy.
Určite by som očakával, že niektoré štáty NATO by sa k členstvu Fínska stavali opatrne. Mohla by existovať hrozba, že Helsinki zatiahnu alianciu do konfliktu s Moskvou. Táto debata sa vedie aj v samotnom Fínsku. Ak by krajina požiadala o členstvo počas krízy vo vzťahoch s Ruskom, naozaj by sa mohlo stať, že by ju NATO odmietlo. Už rokoch 2007 až 2008 sme v našom inštitúte robili hodnotenie rozšírenia aliancie. A pozerali sme sa aj na to, čo to znamená pre Fínsko a ako by Moskva mohla reagovať, keby Helsinki ašpirovali na členstvo. Vtedy bolo jasné, že Rusko by siahlo k politickým, ekonomickým, diplomatickým, ale pravdepodobne aj k nejakým vojenským krokom. Nemohli sme vylúčiť, že dôjde ku konfliktu. A asi sa dá povedať, že jeho pravdepodobnosť sa odvtedy ešte zvýšila. Moskva by mohla využiť kybernetické útoky a taktiku, akú sme videli minulé leto najmä na poľsko-bieloruských hraniciach, teda by poslala migrantov. Vo Fínsku a v Nórsku sme toho boli svedkami už v rokoch 2016 a 2017. Moskva odkázala do Helsínk, že môže poslať státisíce aj milióny migrantov. Samozrejme, to by zásadným spôsobom Fínsko zasiahlo. Rusko sa nemusí uchýliť k priamym vojenským krokom. Aj nad nimi však politici uvažujú, keď hovoria o členstve Fínska v NATO.