Olympiáda sa začína už dnes a potrvá do 20. februára. A je naivné domnievať sa, že to bude len športový sviatok.
Politický odkaz
"Štáty, ktoré organizujú veľké športové podujatia, ich takmer vždy využívajú aj na to, aby zvýraznili, čo dokázali, a upriamili na seba pozornosť. Počas takýchto akcií sa krajiny usilujú minimalizovať zlé správy a snažia sa olympiádu využiť ako platformu, aby posilnili vysielanie odkazov, ktoré sú pre ne dôležité. Čína je to schopná robiť unikátne. Funguje v nej rozsiahly cenzorský systém a médiá kontroluje štátostrana. Preto všetky môžu ísť podľa jedného scenára,“ povedal pre Pravdu Alexander Dukalskis, autor knihy Vytváranie sveta bezpečného pre diktatúru. "Preferovaným odkazom bude, že Čínu pod vedením komunistickej strany rešpektujú, a že napriek mnohým kritikom zvonku je dostatočne silná, aby zorganizovala olympiádu,“ ozrejmil odborník na autoritatívne režimy, ktorý pôsobí na University College v Dubline.
Režim už má vymyslený aj scenár, keby sa čínskym športovcom príliš nedarilo. Vyjadril sa k tomu šéf komunistickej strany a prezident Si Ťin-pching. "Nezaujíma ma, koľko zlatých medailí tentoraz čínski športovci získajú. Viac pozornosti venujem motivácii a vitalite, ktoré sa do nás dostanú v budúcnosti,“ povedal Si minulý týždeň pri príležitosti návštevy Thomasa Bacha, šéfa Medzinárodného olympijského výboru.
"Vôbec tomu neverím,“ reagoval Dukalskis na slová čínskeho lídra. A aj ďalší odborníci tvrdia, že Si tvrdenia, že ho nezaujímajú medaily, určite nemyslel vážne.
"V roku 2021 Štátna rada zverejnila Národný plán fyzickej zdatnosti na roky 2021 až 2025. Do športového priemyslu chce vláda investovať päť biliónov jüanov (viac ako 696 miliárd eur). Čínska štátostrana by to nerobila, keby neočakávala, že sa jej to v nejakej podobe vráti. Napríklad v počte olympijských medailí. Čína systematicky pracuje na tom, aby sa v budúcnosti dostala na vrchol rebríčka v zimných a letných olympijských športoch. No na prechádzajúcich zimných hrách v juhokórejskom Pjongčangu získala len jednu zlatú medailu,“ pripomenula pre Pravdu odborníčka na čínsku politiku a spoločnosť Jennifer Hsuová z Lowyho inštitútu v Sydney.
"Počet zlatých medailí je pre Peking mimoriadne dôležitý. Si môže tvrdiť, že ho zaujíma iba šport, ale počet cenných kovov je pre Čínu ukážkou národnej moci. Čím viac ich bude, tým lepšie. Nikoho však nemôže prekvapiť, že olympiáda a medaily sú pre režim politickou záležitosťou. Úspech olympijských hier je asi o to dôležitejší, že krajinu tento rok čaká 20. zjazd komunistickej strany,“ pripomenul pre Pravdu Adam Ni, expert z Centra pre čínsku politiku v Canberre.
Kongres, ktorý sa má konať na jeseň, bude naozaj zásadný. Očakáva sa, že komunistická strana potvrdí Si Ťin-pchinga vo vedení krajiny napriek tomu, že Číne vládne už 10 rokov. Poruší tak pravidlo, že vrcholní predstavitelia režimu by sa mali minimálne raz za dekádu vystriedať. Svedčí to o tom, že moc je pevne v rukách Si Ťin-pchinga, ktorý posilňuje svoje autokratické a podľa niektorých kritikov až totalitné tendencie.
V tom je istý rozdiel medzi letnými olympijskými hrami v Pekingu v roku 2008 a súčasnými zimnými. Napriek jednoznačne autoritatívnej povahe režimu a systematickému porušovaniu ľudských práv sa olympiáda pred 14 rokmi konala aspoň do istej miery v atmosfére nádeje, že Čína je ochotná počúvať iné názory.
Ľudské práva
Dnes je to zabudnutý príbeh. Tlak na disidentov a kritikov režimu pred olympiádou narástol. V posledných týždňoch viacerí skončili za mrežami alebo dokonca zmizli.
"Dalo sa to čakať,“ povedala pre denník Guardian Wang Ja-čchiou z organizácie Human Rights Watch, podľa ktorej komunistická strana robí všetko preto, aby žiadna kritika nenarušila fasádu vraj dokonalých olympijských hier. "Predtým sme olympiádu mohli kritizovať. Teraz nikto nesmie povedať nič,“ opísala situáciu Wang, ktorá bola v roku 2008 študentkou na vysokej škole.
"Nie vždy je to úplne jasné, ale povedal by som, že odkaz, ktorý chce režim vyslať do vnútra krajiny a aj navonok, je nacionalistický a vzdorovitý. Najmä preto, že viaceré štáty oznámili, že na olympiádu nepošlú svojich diplomatov,“ uviedol pre Pravdu Stephen Noakes, expert na medzinárodné vzťahy z Aucklandskej univerzity.
Čína čelí kritike za to, akým extrémnym spôsobom porušuje práva prevažne moslimskej ujgurskej menšiny v Sin-ťiangu. USA a viacerí západní predstavitelia to označujú za genocídu a zločiny proti ľudskosti.
Celkovo sú najmä vzťahy Spojených štátov a Číny mimoriadne napäté, ale výrazne sa zhoršila aj komunikácia medzi Pekingom a Európskou úniou. Vplyv má na to debata o témach, ako sú ľudské práva, obchodné vojny, Taiwan či militarizácia Juhočínskeho mora.
"Diplomatický bojkot asi 10 krajín upriamil pozornosť na porušovanie ľudských práv v Číne. COVID-19 a snaha Pekingu potlačiť všetky prípady ochorenia sú zase veľkou logistickou výzvou. Napriek všetkému však chce čínska štátostrana ukázať, že vie pripraviť olympiádu, ktorá bude bezpečná a priateľská a bude na vysokej technologickej úrovni. Také hry chce ukázať medzinárodnej a domácej verejnosti,“ dodala Hsuová.