Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg po pondelkovom stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Informácie z rokovania získala TASR zo správ tlačovej agentúry AP, ktorá uvádza, že by sa to mohlo týkať aj Slovenska.
„Ak Rusko naozaj chce mať menej NATO pri svojich hraniciach, bude mať presný opak,“ vyhlásil Stoltenberg.
Čítajte viac Korčok v Luhansku: K vojne sa tu schyľuje už osem rokov
Neuviedol pritom žiadne podrobnosti a podotkol, že konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Agentúra AP však pripomína, že NATO by mohlo nadviazať na dlhodobú vojenskú prítomnosť v pobaltských štátoch a v Poľsku, kde sa teraz nachádza dovedna približne 5000 vojakov, rozmiestnením podobnej vojenskej sily na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. Išlo by teda o posilnenie vojenských kapacít NATO blízko západných hraníc Ukrajiny a v oblasti Čierneho mora.
Poľský prezident po stretnutí so Stoltenbergom podľa agentúry PAP vyhlásil, že situácia si vyžaduje posilnenie vojenskej prítomnosti Aliancie na jej východnom krídle.
O napätí ohľadne Ukrajiny a Ruska rokoval Duda v Bruseli aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá následne na Twitteri napísala, že hovorili o „koordinácii pripravenosti“ na posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou. Táto koordinácia sa týka okrem iného „dodávok energie a sankcií v reakcii na prípadnú ďalšiu eskaláciu“.
Čítajte viac Duleba: Podľa spojencov vieme určiť, čo chcú politici pre Slovensko
350 nemeckých vojakov do Litvy
Nemecko vyšle do Litvy ďalších 350 vojakov, aby tam posilnili východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Oznámila to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. V Litve je aktuálne asi 500 nemeckých vojakov pôsobiacich v rámci síl NATO. Lambrechtová priblížila, že ďalších 350 vojakov sa k nim pridá „v najbližších dňoch“.
Nemecko podľa jej slov chcelo posilnením „svojho príspevku na východnom krídle NATO“ vyslať spojencom v Aliancii jasný signál svojho „odhodlania“, respektíve odkázať im, že na Nemecko „môžu spoľahnúť“. V Litve tak bude pôsobiť druhý najväčší kontingent nemeckých vojakov (po Mali), približuje AFP.
Vyslanie ďalších nemeckých vojakov označil litovský minister obrany Arvydas Anušauskas za „dôležitú známku pozornosti venovanej“ regiónu Pobaltia.
Adekvátna reakcia
„Ak si (ruský prezident Vladimir) Putin myslel, že Alianciu rozdelí dávaním ultimát, tak toto rozhodnutie (Nemecka) ukazuje, že NATO zostáva organizáciou založenou na solidarite,“ uviedol. „Toto je adekvátna reakcia na správanie Ruska pri jeho hraniciach s Ukrajinou a v Bielorusku. Takúto koncentráciu vojsk sme nezaznamenali počas celého post-sovietskeho obdobia,“ dodal.
Čítajte viac Blinken o reakcii na kroky Ruska: To nie je alarmizmus, ale fakty
Litovská armáda v pondelok tiež informovala, že pred nadchádzajúcimi vojenskými cvičeniami v Bielorusku, na ktorých sa majú zúčastniť aj ruskí vojaci, zvýšila svoju pripravenosť. Šéf litovských obranných síl Valdemaras Rupšys agentúre AFP povedal, že Vilnius k takémuto kroku pristúpil, aby mohol adekvátne zareagovať, ak by v situácii došlo k „zmene“ alebo ak by bol vystavený hrozbe.
Litovskí predstavitelia varujú, že tisícky ruských vojakov, ktorí sa v susednom Bielorusku majú zúčastniť na vojenských cvičeniach, by v tejto krajine mohli zostať aj po skončení manévrov.
Nemecko sa nedávno stalo terčom kritiky pre svoje rozhodnutie, nedodávať Ukrajine zbrane – napriek opätovným žiadostiam z jej strany. Za následné oznámenie, že Ukrajine namiesto toho dodá 5 000 vojenských prilieb, si taktiež vyslúžilo značný výsmech, pripomína AFP.