Obaja štátnici uviedli, že ich krajina a Severoatlantická aliancia sú pripravené spoločne reagovať na prípadnú ruskú agresiu.
Pre občanov Spojených štátov by bolo rozumné, aby v tejto chvíli opustili Ukrajinu, uviedol Biden krátko po tom, čo Pentagón upozornil, že počty ruských vojakov v oblasti ďalej rastú.
Výrazne nad 100-tisíc
Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby uviedol, že Rusko naďalej posilňuje vojenskú prítomnosť pozdĺž hraníc s Ukrajinou. Ruský prezident Vladimír Putin si podľa neho s každým ďalším dňom zaisťuje nové vojenské možnosti, nezdá sa však, že by niektoré z jeho síl mierili priamo proti východnému krídlu NATO.
„Je to výrazne nad 100-tisíc (vojakmi) a ďalej to rastie,“ povedal o ruskej vojenskej prítomnosti na západe krajiny Kirby. „Len cez víkend sme videli, ako pán Putin navýšil možnosti svojich síl pozdĺž hranice s Ukrajinou av Bielorusku,“ citovala ho agentúra Reuters.
Čítajte viac Stálejšie vojská na východe? Stoltenberg nevylúčil ani Slovensko
Americkí diplomati podľa prezidenta na Ukrajine zostávajú, ale prezident by bol nerád, aby sa po prípadnej ruskej invázii dostali jeho spoluobčania pod paľbu.
Obrovská chyba
Biden tiež zdôraznil, že diplomacia a mierové rokovania sú stále najlepším možným riešením aktuálneho napätia na východe Európy. „Domnievam sa, že Putin vie, že invázia na Ukrajinu by bola obrovskou chybou,“ uviedol americký prezident.
Kancelár potvrdil zhodu USA a Nemecka na spoločnom postupe v prípade ruskej invázie, vrátane uvalenia sankcií. Nemecko je tiež pripravené poskytnúť Ukrajine finančné prostriedky, ktoré by zabezpečili jej stabilitu, uviedol Scholz. Spojené štáty na Berlín už dlhšiu dobu tlačili, aby bol projekt plynovodu Nord Stream 2 súčasťou sankčných opatrení, nemecká strana sa k podobnému kroku stavala chladne.
Nemecký kancelár konal v Bielom dome v ten istý deň, keď sa francúzsky prezident Emmanuel Macron v Kremli stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Čítajte viac Putin s Macronom rokovali vyše 5 hodín. Ruky si nepodali, prelom nedosiahli
Západné krajiny už niekoľko týždňov upozorňujú na rastúce počty ruských vojakov a techniky pri ukrajinských hraniciach a varujú pred možnou inváziou v najbližšom čase. Moskva, ktorá v roku 2014 anektovala polostrov Krym a podporila proruských separatistov na východe Ukrajiny, odmieta, že by mala v úmysle na susednú krajinu zaútočiť. Rusko ale zároveň začalo od USA a krajín NATO žiadať bezpečnostné záruky, vrátane sľubu, že sa Severoatlantická aliancia nerozšíri o Ukrajinu. Takéto záruky však aliančné krajiny poskytnúť nehodlajú.