V rusko-ukrajinskej kríze chce Scholz "svorne držať s Bidenom"

Nemecký kancelár Olaf Scholz vníma konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ako "vážnu hrozbu pre bezpečnosť v Európe". Vyhlásil to v pondelok vo Washingtone po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

08.02.2022 07:32 , aktualizované: 16:04
Olaf Scholz / Joe Biden / Foto: ,
Nemecký kancelár Olaf Scholz (vľavo) a americký prezident Joe Biden na tlačovom brífingu vo Washingtone 7. februára 2022
debata (15)

Scholz na tlačovej konferencii v Bielom dome povedal, že je dôležité, aby spojenci – USA, Európa a NATO – reagovali v rusko-ukrajinskej kríze spoločne.

„Je to jasné: ak príde vojenská agresia proti Ukrajine, nasledovať budú tvrdé, spoločne dohodnuté a ďalekosiahle sankcie. Rusko zaplatí za takýto krok veľmi, veľmi vysokú cenu,“ povedal Scholz. Jeho odkaz vyslovený v Bielom dome bol určený aj samotnému Rusku.

Scholz a Biden intenzívne na sankciách pracovali, sú pripravení konať rýchlo a spoločne. Zároveň však treba využiť všetky diplomatické možnosti, zdôraznil Scholz.

Americký prezident na spoločnej tlačovej konferencii vyhlásil, že „plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy nebude v prevádzke, ak Rusko podnikne s tankmi a vojakmi inváziu na Ukrajinu“.

Biden sa takto vyjadril po boku s nemeckým kancelárom Scholzom v Bielom dome, krátko po tom, čo sa obaja lídri stretli na rozhovoroch o vyostrujúcej sa rusko-ukrajinskej kríze. Biden zdôraznil, že ak ruské tanky alebo vojaci prekročia hranicu Ukrajiny, sporný plynovod Nord Stream 2 privádzajúci ruský zemný plyn do Európy a Nemecka bude zatvorený. „Sľubujem vám, že ho zatvoríme,“ vyhlásil.

biden Čítajte viac Ak Rusko zaútočí na Ukrajinu, Nord Stream 2 nebude, uviedol Biden

Biely dom čoraz naliehavejšie varuje pred vojenským konfliktom. Biden sa snaží upevniť podporu medzi európskymi spojencami pre tvrdé ekonomické sankcie proti Rusku, ak podnikne inváziu na Ukrajinu. Rusko pri jej hraniciach zhromaždilo vyše 100-tisíc vojakov a práve to vyvoláva na Západe obavy z útoku. Moskva popiera, že plánuje útok na Ukrajinu.

Americký prezident tiež na tlačovej konferencii vyhlásil, že Nemecko je spoľahlivý spojenec. Reagoval tým na kritiku, že Berlín sa plne nezapája do snáh pod vedením USA vytvárať protitlak k ruskému vojenskému tlaku na Ukrajinu. „Nemecko je úplne spoľahlivé – úplne, absolútne, dokonale spoľahlivé. Vonkoncom nemám o Nemecku žiadne pochybnosti,“ uviedol Biden, vedľa ktorého stál v Bielom dome nemecký kancelár Scholz.

Scholz zareagoval: „Konáme spoločne, sme úplne jednotní a nebudeme robiť rozdielne kroky – budeme robiť rovnaké kroky a budú voči Rusku veľmi, veľmi tvrdé.“

Nemecký kancelár sa však vyjadril menej jasne o osude plynovodu Severný prúd 2, než Biden. Nepovedal konkrétne, ako chce potrestať Rusko, keď zaútočí na Ukrajinu. Sľúbil len to, že bude „svorne držať s Bidenom“ a „bude podporovať zatvorenie infraštruktúry“ – plynovod menovite nespomenul.

Scholz podnikol prvú cestu do Bieleho domu od svojho nástupu do úradu, ktorý prevzal od dlhoročnej nemeckej líderky Angely Merkelovej. Ukrajina a niektorí predstavitelia v USA Scholza kritizovali za jeho pomerne nenápadný postoj k obrane prozápadnej Ukrajiny.

Dánsko posilní svoju vojenskú pripravenosť

Dánsko posilní svoju vojenskú pripravenosť, v rámci ktorej napríklad zintenzívni monitorovanie dánskych vôd. Oznámilo to v utorok dánske ministerstvo obrany, podľa ktorého sú tieto kroky potrebné "z dôvodu neakceptovateľného vojenského nátlaku Ruska na Ukrajinu“. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Posilňujeme naše vojenské kapacity, aby sme dokázali rýchlejšie reagovať, ak si to situácia bude vyžadovať,“ uviedol náčelník generálneho štábu dánskej armády Flemming Lentfer vo vyhlásení.

Podľa Lentfera však Dánsko v súčasnosti nie je vo väčšom ohrození ako obyčajne.

Dánske ministerstvo obrany na svojej webovej stránke uviedlo, že v rámci tohto posilnenia pripraví bojový prápor, ktorý bude pozostávať zo 700 až 8000 vojakov. Tí budú schopní pripojiť sa k operáciám Severoatlantickej aliancie (NATO) priebehu jedného až piatich dní, čo je značné urýchlenie oproti súčasným 30 dňom.

Dánska armáda okrem toho plánuje pripraviť fregatu na prípadný dôraznejší monitoring dánskych vôd a tiež má v úmysle poslať dve stíhačky typu F-16 na dánsky ostrov Bornholm, ktorý sa nachádza v Baltskom mori.

15 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #Olaf Scholz