Európy sa dotýka prízrak prvej vojny v tomto storočí

Nevydrží mier na európskom kontinente ani jedno štvrťstoročie? Dostanú vojaci rozkaz zaútočiť už v najbližších dňoch?

14.02.2022 06:00
Ukrajina, Rusko, Kyjev Foto: ,
Demonštranti protestujú proti možnej eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou počas zhromaždenia v centre ukrajinskej metropoly Kyjev v sobotu 12. februára 2022.
debata (371)

Strach z možnej vojny na Ukrajine sa stupňuje. Obavy má aj Slovensko, preto rozhodlo o stiahnutí rodinných príslušníkov vyslaných diplomatov v Kyjeve a v Užhorode.

V Európe naposledy rinčali zbrane v roku 1999, keď juhoslovanská armáda bojovala s povstalcami z Kosova a do ozbrojeného konfl iktu sa NATO zapojilo bombardovaním. Teraz čoraz viac hrozí, že Rusko si s použitím sily začne vybavovať spory s Ukrajinou. A najnovšia telefonická diplomacia medzi Bielym domom a Kremľom nepriniesla nič povzbudzujúce. Štátnici z členských štátov NATO tvrdia, že vojenská mašinéria sa môže dať do pohybu kedykoľvek tento týždeň.

„Riziko ruskej vojenskej akcie je dostatočne vysoké a hrozba jej bezprostredná,“ varoval podľa agentúry AP šéf diplomacie USA Anthony Blinken.

„Obviňovanie Ruska z príprav invázie na Ukrajinu sú provokatívne špekulácie,“ reagoval Kremeľ vo vyhlásení a rezort ruskej diplomacie označil americké tvrdenia za hystériu, dezinformácie a propagandu. Prezidenti USA a Ruska najnovšie telefonovali spolu viac ako hodinu, ale posun k lepšiemu nenastal. Zdroje z Bieleho domu pre agentúru AFP uviedli, že rozhovor bol vecný, ale nepriniesol nijakú podstatnú zmenu.

VIDEO: Ruské vojnové lode vplávali do prístavu v Sevastopole na Kryme.

Video

Kremľu ide v prvom rade o to, aby sa Ukrajina nestala členom NATO, ale aliancia nemieni ustúpiť od svojej politiky otvorených dverí. Úvahy o možnej invázii silnejú v spojitosti s tým, že Moskva zhromaždila nielen viac ako 100–tisíc vojakov pri hraniciach s Ukrajinou, ale pribudlo ďalších 30–tisíc, ktorí sú na manévroch v susednom Bielorusku.

Existuje niekoľko variantov prípadného vojenského zásahu: masívny a dva menšie rozsahom použitej sily. Ruskí vojaci sa nachádzajú v blízkosti Ukrajiny na troch miestach. Na severe na bieloruskom území, na severovýchode na vlastnom teritóriu a na juhu na Kryme. Ako hlboko by mohli preniknúť do ukrajinského vnútrozemia? Scenárov je niekoľko.

Čo by bolo s Kyjevom?

Analytici z kyjevského Strediska obranných štúdií sa nazdávajú, že Rusko by si mohlo určiť za cieľ získať úplnú kontrolu nad Ukrajinou, čo by dosiahlo v prípade, že obsadí Kyjev. Experti, ktorých citoval ukrajinský server Pravda, sú presvedčení, že by nastali zdĺhavé boje.

„Taký útok bude veľmi pomalý, veď treba prejsť 100 kilometrov od hraníc cez niekoľko obranných línií. Ďalšia vec je, že získanie kontroly nad hlavným mestom, kde žijú viac ako tri milióny ľudí, je zložitá a málo reálna úloha. Veľa obyvateľov Kyjeva je pripravených postaviť na odpor, do úvahy treba zobrať aj potrebný počet ruských vojakov.“

Experti pokračovali, že topografia metropoly je taká, že izolovať od okolia by ju bolo náročné. Doplnili, že boje v uliciach by sa pravdepodobne rozrástli, pretože do Kyjeva by prišli aj ozbrojení ukrajinskí dobrovoľníci.

O riziku veľkého krvipreliatia sa zmienil americký generál Mark Milley. „Boje v mestských častiach by boli strašidelné,“ citovala ho stanica BBC.

Ako kubánska kríza

Moskva prirovnáva súčasný vývoj k udalostiam z roku 1962. Počas studenej vojny boli USA a Sovietsky zväz na prahu atómovej bomby v súvislosti s kubánskou krízou. Hlavný spor medzi Ruskom a NATO sprevádza neústupčivosť oboch strán. Aliancia nevidí dôvod, pre ktorý by mala zrušiť Ukrajine vstupenku do svojho klubu v prípade, že Kyjev niekedy v budúcnosti splní podmienky členstva.

Naopak, Rusko, ktoré hovorí o momente pravdy, túto možnosť úplne odmieta. „Pre nás je absolútne záväzné zaručiť, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO,“ zdôraznil podľa agentúry Interfax námestník šéfa ruskej diplomacie Sergej Rjabkov.

Šéf Kremľa tvrdí, že Kyjev ako súčasť aliancie by vytvoril hrozbu pre polostrov, ktorý si Rusi v roku 2014 privlastnili. „Severoatlantická aliancia by sa mohla pokúsiť obsadiť Krym,“ citovala BBC Vladimira Putina

© Autorské práva vyhradené

371 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #kríza na Ukrajine