Ukrajina ako Fínsko? Bez členstva v NATO by bola neutrálnym štátom

Je to možnosť, ktorá by mala upokojiť Moskvu. Keby sa Ukrajina vzdala vidiny vstupu do Severoatlantickej aliancie, mohla by sa vydať na cestu takzvanej finlandizácie. Tento výraz sa používa v prípade Fínska, ktoré existuje ako neutrálny štát.

14.02.2022 10:00
debata (127)

Označenie finlandizácia vychádza zo vzťahu krajiny tisícich jazier k Moskve po skončení druhej svetovej vojny. „Fínsko si vďaka tomu zachovalo nezávislosť, muselo však v zahraničnej politike brať ohľady na Sovietsky zväz. Napríklad sa nezúčastnilo Marshallovho plánu, čo bol americký program povojnovej obnovy Európy, a zaviazalo sa nevstúpiť do NATO," pripomenula agentúra ČTK.

Vládnuci predstavitelia v Kyjeve doposiaľ považovali neutrálny štatút fakticky za kapituláciu zoči-voči geopolitickým záujmom Moskvy. „Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba vylúčil špeciálny status štátu," pripomenul denník The Guardian.

Objavil sa však aj opačný hlas. Ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii naznačil, že by sa Ukrajina mohla vzdať vstupu do NATO.

Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve označilo jeho slová za vytrhnuté z kontextu. Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského podľa TASR uviedol, že „severoatlantický a proeurópsky kurz zostáva absolútnou prioritou“ Ukrajiny.

Ukrajina mimo NATO?

Ukrajina by mohla upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom. V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC to pripustil ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii. BBC poznamenala, že by takýto krok znamenal veľký ústupok Moskve v reakcii na súčasné hromadenie ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny uviedlo, že veľvyslancove slová boli vytrhnuté z kontextu.

Prystajko pre BBC povedal, že Ukrajina je ochotná byť „flexibilná“, pokiaľ ide o jej cieľ stať sa členom Severoatlantickej aliancie. „Mohli by sme – najmä keď sme takto ohrozovaní, vydieraní a tlačení do toho,“ povedal Vadym Prystajko na otázku, či by Kyjev mohol zmeniť svoj postoj k členstvu v NATO.

Veľvyslanec zároveň zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO bezpečnostnú situáciu Ruska výrazne nezmení. Pripomenul, že „Rusko už je obkľúčené krajinami NATO“ a poukázal na to, že členmi aliancie sú už Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko i Turecko. Vyjadril názor, že Moskve sa oveľa viac nepáči, že sa z Ukrajiny môže stať „niečo iné ako Rusko“ a že potom aj Rusi budú chcieť zmeniť smerovanie svojej krajiny.

„Toto (vstup Ukrajiny do NATO) je nebezpečenstvom nie pre ľudí v Rusku, nie pre územie Ruska, ale pre špecifický režim, ktorý práve teraz majú,“ vyhlásil ukrajinský veľvyslanec. Ukrajina nie je členom NATO, ale z roku 2008 má prísľub, že sa tak stane, čo bude znamenať, že aliancia sa dostane k hraniciam Ruska. Putin tvrdí, že posilňovanie vzťahov Ukrajiny s alianciou by z nej mohli urobiť „odpaľovaciu rampu pre rakety NATO namierené na Rusko“. Hovorí, že Rusko musí v tomto smere stanoviť jasné „červené čiary“.

(TASR)

Macron by asi súhlasil

Minulý týždeň sa údajne o možnej finlandizácii Ukrajiny zmienil francúzsky prezident. Emmanuel Macron to mal povedať novinárom na palube lietadla, keď cestoval z Moskvy, kde rokoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Neskôr síce poprel, že by použil slovo finlandizácia, ale mienkotvorné francúzske médiá by mu istotne nevložili do úst to, čo nevyslovil. „Je to jeden z modelov na stole," uviedol vraj v spojitosti s perspektívou ukrajinskej neutrality.

Faktom zostáva, že Macron verejne hovoril o tom, že treba hľadať riešenia, aby sa Rusko necítilo ohrozené. Moskva dala najavo, že fínsky model v Kyjeve by upokojil situáciu. „Neutralita Ukrajiny by mohla vyriešiť krízu okolo nej," povedal ruský veľvyslanec pri EÚ v Bruseli Vladimir Čizov pre stanicu BBC.

Najnovší prieskum verejnej mienky o budúcom postavení Ukrajiny pochádza z minulého týždňa. Anketu robila agentúra Premise (počas jedného dňa oslovila 1 032 responden­tov). Za vstup do NATO sa vyslovilo 55 percent opýtaných, neutralitu podporilo 28 percent účastníkov prieskumu. Vo východných oblastiach Ukrajiny to nielenže nevyzerá tak jednoznačne, ale dokonca opačne. „Ukrajinci z východu dávajú prednosť neutralite pred vstupom do NATO v pomere 38 % : 31 %," informovala Premise.

Za a proti

O možnosti neutrálneho postavenia Ukrajiny sa zmienil legendárny niekdajší americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger v roku 2014, keď sa vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou ocitli na bode mrazu. „Ukrajina by sa mohla zamerať na pozíciu porovnateľnú s fínskou," napísal vtedy pre denník The Washington Post. Poznamenal, že Fínsko si udržiava silnú nezávislosť, spolupracuje so Západom v mnohých oblastiach, ale pozorne zabraňuje inštitucionálnemu nepriateľstvu s Ruskom.

Noviny The Washington Post upozornili, že neutralita predstavuje pre Kyjev neprijateľný ústupok, pričom by to znamenalo, že Moskva by získala vplyv nad jeho významnými krokmi v oblasti zahraničnej politiky. Denník však zároveň poukázal na iné názory: „Niektorí experti tvrdia, že finlandizácia je najlepší smer, ktorý si Ukrajina môže vybrať."

Politológ Stephen Walt na svojom blogu dal vinu za ukrajinskú krízu „liberálnym ilúziám", ktoré prináša rozširovanie NATO, čo podľa neho ohrozuje Rusko. „Neutralita Ukrajiny by bola bezpečnejšia pre každého. Vrátane Ukrajincov," tvrdí.

Na Walta nesúhlasne reagoval analytik Aliaksei Kazharski na webovej stránke Visegrad Insight. „Jeho tvrdenie je postavené na nebezpečnej ilúzii, že Moskva je racionálny aktér, ktorého poháňajú hmatateľné obavy o bezpečnosť."

© Autorské práva vyhradené

127 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #finlandizácia