„Našou bezprostrednou prioritou je podporiť úsilie o deeskaláciu situácie,“ uviedli vo vyhlásení ministri financií krajín G7.
Ak však Moskva svoje vojenské akcie zintenzívni, tak G7 „je pripravená kolektívne uvaliť hospodárske a finančné sankcie, ktoré budú mať masívne a okamžité následky na ruskú ekonomiku.“
Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom v uplynulých dňoch silnie. Americké médiá priniesli minulý týždeň informáciu, že k napadnutiu Ukrajiny Ruskom by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich dňoch, pričom sa však odvolávali na nemenované zdroje.
Čítajte viac Rusko má napadnúť Ukrajinu 16. februára, Zelenskyj chce vidieť dôkaz
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však následne zdôraznil, že jeho krajine bezprostredne nehrozí ruský útok, a vyzval svojich krajanov, aby nepanikárili.
Ruský prezident Vladimir Putin počas sobotňajšieho telefonátu s americkým prezidentom Joeom Bidenom odsúdil správy o údajnom bezprostrednom útoku ako „provokatívne špekulácie“.
Rusko v posledných týždňoch presunulo do blízkosti Ukrajiny viac ako 100-tisíc vojakov a ťažké zbrane, čo u Spojených štátov a ich spojencov v NATO vyvoláva obavy, že by mohla nastať bezprostredná invázia.
Moskva však popiera, že by plánovala útok. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa aliancia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
Čítajte viac Unikli odpovede USA a NATO na ruské návrhy. Peskov: Nemáme s tým nič
Poľské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zvoláva na utorok konzultácie o presunoch armádnych jednotiek pozdĺž hraníc s Ukrajinou. Informovalo o tom prostredníctvom oznámenia na sociálnej sieti Twitter.
Stretnutie predstaviteľov Ruska a ďalších „zainteresovaných štátov“, signatárov Viedenského dokumentu, sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny. Jej minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu na sociálnej sieti Twitter informoval, že Rusko nereagovalo na výzvu Ukrajiny z minulého piatku.
Kyjev v nej žiadal od Ruska podrobné vysvetlenie týkajúce sa jeho vojenských aktivít v oblastiach susediacich s územím Ukrajiny a na polostrove Krym, ktorý vláda v Kyjeve považuje za dočasne okupované územie.
Viedenský dokument bol prijatý 30. novembra 2011 na plenárnom zasadnutí Fóra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre bezpečnostnú spoluprácu vo Viedni. Jeho cieľom je znížiť riziko vojenských konfliktov v zóne OBSE.
Čítajte viac Kyjev žiada o stretnutie s Ruskom a signatármi Viedenského dokumentu do 48 hodín
V súlade s týmto dokumentom si 56 účastníckych štátov OBSE pravidelne vymieňa informácie o svojich ozbrojených silách, vojenskej organizácii, ľudských zdrojoch a hlavných systémoch zbraní a vybavenia. Krajiny tiež zdieľajú informácie o svojom obrannom plánovaní a rozpočtoch.
Podľa tohto dokumentu Rusko musí špecifikovať oblasti, kde vykonáva vojenské činnosti, uviesť dátumy ich ukončenia, ako aj názvy, podriadenosť, počet vojenských útvarov, ako aj druhy používaných zbraní a vojenského vybavenia.
Okrem Ruska dostalo žiadosť na vysvetlenie svojich neobvyklých vojenských aktivít aj Bielorusko. Adresovali mu ju minulý piatok pobaltské štáty: Estónsko, Litva a Lotyšsko. Schôdzka s Bieloruskom a zástupcami zainteresovaných štátov sa uskutoční v pondelok vo Viedni.