„Jednotky z Južného a Západného vojenského okruhu po splnení svojich úloh začali nastupovať do (prostriedkov) železničnej a cestnej dopravy a dnes sa začnú presúvať na svoje vojenské základne,“ povedal v Moskve hovorca rezortu obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské tlačové agentúry.
Konašenkov dodal, že ostatné jednotky – „prakticky všetky vojenské okruhy, flotily a výsadkové sily“ – pokračujú v cvičeniach vo viacerých oblastiach.
Video: Ruská námorná pechota na videu Ministerstva obrany Ruskej federácie cvičí boj v meste.
Uviedol, že vojaci Východného vojenského okruhu a výsadkové sily zapojené do cvičenia Spojenecké odhodlanie 2022 v spolupráci s bieloruskými ozbrojenými silami nacvičujú odrazenie agresie proti zväzovému štátu.
„V operačne dôležitých oblastiach (tzv.) svetového oceánu a vo vodách morí susediacich s územím Ruska prebieha séria námorných cvičení zahŕňajúcich lode, ponorky a námorné letectvo,“ dodal Konašenkov. Zopakoval, že po skončení cvičení sa tieto jednotky vrátia do miest stálej dislokácie.
Čítajte viac Časť manévrov Rusko ukončí. Pentagón tvrdí opak: Putin pridáva sily
Konašenkov informoval, že poslednú etapu rusko-bieloruských cvičení Spojenecké odhodlanie 2022 budú monitorovať vojenskí pridelenci veľvyslanectiev cudzích štátov akreditovaných v Bielorusku.
Kremeľ v utorok uviedol, že začiatok sťahovania časti ruských vojakov bol vopred plánovaný. „Vždy sme tvrdili, že po tom, čo cvičenia skončia… sa jednotky vrátia na svoje stále základne. Nie to to nič nové. Ide o bežný postup,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Macron a Biden žiadajú overenie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho americký náprotivok Joe Biden sa počas utorkového telefonátu zhodli na tom, že je potrebné tvrdenie Ruska o sťahovaní vojsk overiť. Oznámila to kancelária francúzskeho prezidenta v tlačovej správe, informuje agentúra AFP.
Telefóny rozhovor prezidentov trval približne hodinu, pričom obaja lídri zdôraznili, že musia zostať „perfekte skoordinovaní“ pri prijímaní krokov proti Rusku.
„Týždeň po ceste prezidenta Macrona (do Moskvy a Kyjeva) vidíme, že existuje dôvod pre nádej,“ uvádza sa vo vyhlásení v súvislosti s oznámením Ruska, že časť jeho vojakov sa začína sťahovať z okolia ukrajinských hraníc.
Čítajte viac Macron pred stretnutím s Putinom odmietol ruský PCR test. Nechcel dať Kremľu DNA
Podľa francúzskej strany začiatok „pohybu smerom k deeskalácii“ je v súlade s tým, čo Putin povedal počas minulotýždňového stretnutia Macronovi.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že situácia je „krehká“ a stále môže vyústiť do čohokoľvek vzhľadom „na rozsah ruského vojenského nasadenia“, ktoré je stále „veľmi impozantné“.
Kancelária francúzskeho prezidenta okrem toho informuje, že Macron bude v blízkej budúcnosti hovoriť tiež s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý sa v utorok v Moskve stretol s ruským prezidentom.
Slová sú dobré, činy ešte lepšie
Francúzsko v utorok privítalo oznámenie Ruska, že sťahuje určitú časť vojakov z blízkosti ukrajinskej hranice, ale vyzvalo Moskvu, aby premenilo tento sľub na činy.
„Slová sú dobré. My čakáme na činy. Ak prídu, bude to potom ešte lepšie,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v parlamente. Dodal, že si najnovšie všimol zmenu vo vyjadrovaní ruských predstaviteľov, určité „ohýbanie slov“, čo naznačuje otvorenosť Ruska voči dialógu.
Mierny optimizmus
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril v utorok „opatrný optimizmus“ v súvislosti so zmiernením napätia na ukrajinskej hranici. Upozornil však, že nateraz nič nenasvedčuje tomu, že by Moskva stiahla svoje jednotky od spoločnej hranice s Ukrajinou.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba upozornil, že napätie pozdĺž ukrajinských hraníc zostáva vysoké a že Rusko by malo stiahnuť aj zvyšné jednotky.
Aj britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová medzičasom komentovala správy o odchode časti ruských vojenských síl z blízkosti ukrajinských hraníc, keď upozornila, že iba úplný odchod ruských jednotiek od ukrajinských hraníc by bol dôkazom o záväzku Moskvy nenapadnúť svojho suseda – Ukrajinu.
Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s tamojšou armádou.
Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a tvrdí, že pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Severoatlantickej aliancie.
Čítajte viac Lavrov Putinovi: Rusko vidí "šancu" na dohodu o bezpečnosti so Západom
Dmytro Kuleba v utorok na brífingu v Kyjeve tiež vyhlásil, že Ukrajine a jej spojencom zo Západu sa spoločným diplomatickým úsilím podarilo zabrániť Rusku v ďalšej eskalácii a odvrátiť jeho inváziu. „Už je polovica februára a vidíte, že diplomacia pokračuje v práci,“ uviedol.
Kulebovo vyjadrenie prišlo deň po tom, čo Rusko nechalo otvorené dvere pre ďalšie rozhovory so Západom s cieľom vyriešiť patovú situáciu vyvolanú odporom Moskvy voči vplyvu NATO vo východnej Európe a ambíciami Ukrajiny, ktorá sa jedného dňa chce stať členom aliancie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov totiž v pondelok na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom konštatoval, že existuje „šanca“ na dosiahnutie dohody o bezpečnosti so Západom.
Ide o možné zmiernenie v čase stupňujúceho sa napätia v súvislosti s Ukrajinou. Lavrov v rozhovore s Putinom naznačil, že Moskva je pripravená pokračovať v rokovaniach so Západom.