Expert z Moskvy: Rusi nechcú posielať svojich chlapcov do zákopov

"Vojna stále hrozí. Možno sme v nejakej prechodnej fáze. Ale otázkou je, či bude mať ruský prezident Vladimir Putin pocit, že Západ je pripravený na nejaké ústupky. Hoci aj malé. Myslím si, že Putin rozumie tomu, že Západ nemôže akceptovať, že už nikoho neprijme do NATO,“ zhodnotil pre Pravdu súčasný vývoj Andrej Kolesnikov z Carniegeho centra v Moskve.

18.02.2022 05:20
Russia Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na ministerstve vnútra.
debata (183)

Je na ruskej strane prezident Putin jediný, kto robí rozhodnutia? Dá sa povedať, či počúva niekoho, čo sa týka vývoja v súvislosti s Ukrajinou?

Zvonku je veľmi náročné dostať sa do blízkosti Putina. Môžeme špekulovať, kto je pri prezidentovi, keď robí rozhodnutia, ale budú to len naše predstavy. Je však evidentné, že Putin má konečné slovo. Videli sme to v roku 2014 pri krymskej kampani. Bolo to Putinovo osobné a emocionálne rozhodnutie. Problémom je, že nikto sa mu nemôže postaviť. A vyzerá to tak, že k Putinovi neprenikajú ani alternatívne scenáre vývoja. Pravdepodobne sa to dá pripísať tomu, aký uzavretý autoritatívny režim za 20 rokov vytvoril.

S kým sa teda Putin aspoň rozpráva o Ukrajine?

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov mu podáva správy, ako by diplomacia mohla pomôcť Rusku dostať sa z tejto slepej uličky. Ak má Putin nejakých skutočných priateľov, asi medzi nich patrí minister obrany Sergej Šojgu. Prezident s ním trávi čas. Pre Putina sú určite dôležití ľudia, ako sú tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev a šéf tajnej služby FSB Alexander Bortnikov. Patria medzi takzvaných silovikov. Ideologicky majú k Putinovi veľmi blízko. V ekonomickej oblasti to vyzerá tak, že prezident počúva ľudí od premiéra Sergeja Mišustina. Predseda vlády je technokrat posadnutý digitalizáciou a nesleduje žiadnu prepracovanú ekonomickú ideológiu. Podporuje však zásahy štátu do hospodárskych procesov.

Niektorí pozorovatelia ruskej politiky tvrdia, že súčasný systém rozhodovania založený na vôli Putina je ešte viac personalizovaný ako v časoch Sovietskeho zväzu. Ako to vnímate vy? Komunistická strana mala počas existencie ZSSR aspoň formálne štruktúry ako politbyro, teraz nič také neexistuje.

Je to zaujímavá teória. V časoch ZSSR bol systém rozhodovania, samozrejme, tiež veľmi uzavretý. Ale dokumenty z tej doby ukazujú, že politbyro kolektívne manažovalo štát. Generálni tajomníci strany ako Leonid Brežnev v tom určite hrali zásadnú rolu. Ale rozhodnutia mali kolektívnejší charakter. Putinov systém je osobnejší. Jeho myslenie ovplyvňuje názory jeho najbližšieho okolia. Myslím si, že v Rusku je v tejto chvíli naozaj personalizovanejší systém moci ako v minulosti.

Najmä v posledných dňoch sme sledovali, že rôzne správy o možnej ruskej invázii prenikali z tajných služieb a diplomatických kruhov do médií. Kremeľ tvrdí, že Západ rozpútava vojnovú hystériu. Na druhej strane sa hovorí, že to môže byť snaha odradiť Putina, aby niečo na Ukrajine urobil. Západ mu takto dáva najavo, že vie, čo plánuje. Ako to hodnotíte?

Druhá verzia znie celkom presvedčivo. Bývalý americký osobitný vyslanec pre Ukrajinu Kurt Volker pre nezávislú televíziu TV Dožď povedal, že poslednou vecou, ktorú by chcel Putin urobiť, by bolo začať vojnu podľa časového harmonogramu USA. Ruský prezident musí konať úplne opačne. Zverejnené informácie možno momentálne pomohli odvrátiť inváziu. Ale myslím si aj to, že diplomatické snahy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Olafa Scholza, britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej či jej kolegu ministra obrany Bena Wallecea neboli zbytočné. Z psychologického hľadiska je pre Putina dôležité, aby bol v centre diania. Chce vidieť, že ľudia prichádzajú k nemu. Je ako cár, nenavštívi Západ, ale čaká na to, že lídri najväčších európskych krajín prídu za ním, aby odvrátili vojnu, aby sa s ním porozprávali. A asi je to nástroj, ako zabrániť konfliktu. Je lepšie s Putinom hovoriť. Chce cítiť, že je viac-menej na úrovni najsilnejšej krajiny na svete a najmocnejšej osoby. Veď americký prezident Joe Biden sa s ním chce rozprávať a stretávať sa. Bol to jeden z jeho cieľov. Veď Západ sa posledné dva mesiace zaoberá len Ruskom a nerieši ani vlastné problémy.

Keď sme spomenuli úniky informácií, myslíte si, že západné tajné služby majú nejaký zdroj, ktorý má prístup k Putinovi?

Je veľmi zložité na to odpovedať. V skutočnosti o tom naozaj nič nevieme. Ale je to dobrá otázka. Z technologického hľadiska sa to týka toho, ako Západ tieto informácie získava, čo je zdrojom ich možného úniku. V minulosti som pracoval v denníku Novaja Gazeta, v ktorom sme robili veľmi dobrú investigatívnu prácu. Vedel som o zdrojoch z vojenských kruhov a od silovikov, ktoré boli pripravené podeliť sa o informácie. Tí ľudia verili, že je pre krajinu dôležité, aby sa o niektorých veciach dozvedela verejnosť. Robili to preto, lebo boli presvedčení, že ich nadriadení zle rozhodujú. Možno majú Američania takéto zdroje. Ale ak ich majú, prečo ich ruské tajné služby nezachytili? Ako vravím, je veľmi ťažké odpovedať na takéto otázky.

Ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj (v... Foto: SITA/AP
Ukraine Tensions Ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj (v strede) pri stretnutí s príslušníkmi pohraničnej stráže v Mariupole.

Ozrejmili ste, že rozhodnutie obsadiť v roku 2014 Krym sa zrodilo z Putinových emócií. Nakoľko môžu hrať jeho pocity v súvislosti s Ukrajinou rolu teraz?

Sú veľmi dôležité. Putin je mužom temných emócií. Niekedy je viditeľne nahnevaný na verejnosti, napríklad, keď dostane nejakú otázku, ktorá ho rozruší. Potom sa to snaží potláčať. Zvyčajne o Putinovi rozmýšľame ako o niekom, kto je racionálny. A niekedy to platí. Ale jeho vnímanie sveta je pokrivené mocou. Informácie čerpá len z tajných služieb či od silovikov. Trpí tiež istým komplexom menejcennosti. Veľmi rýchlo po nástupe do úradu začal Putin hovoriť, ako má byť Moskva na jednej úrovni so Západom. V roku 2002 tvrdil, že Rusko môže byť aj v NATO. Ale Západ ho musí vnímať ako rovnocenného partnera. Je tým posadnutý. Na príklade Krymu by si mal Západ uvedomiť, aký dokáže byť Putin nebezpečný. Ubehlo už 15 rokov, odkedy vystúpil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, na ktorej v podstate predstavil svoju cestovnú mapu, ako sa bude správať v budúcnosti. Nikto tomu vtedy neveril. Ale Putin bol v tom momente veľmi úprimný. Vysvetlil, ako sa pozerá na svet, a v tej reči je veľa myšlienok o postavení Ruska, ktoré pripomínajú časy Sovietskeho zväzu.

Takže sa dá povedať, že aj keď sa Putin správa emocionálne, je potrebné ho brať vážne?

Určite. Je potrebné venovať pozornosť tomu, čo Putin hovorí. Každé jeho slovo môže smerovať k agresii, ak je podráždený a má pocit, že čelí urážkam.

Čo to teda znamená pre momentálnu situáciu? Nakoľko sa obávate útoku Ruska proti Ukrajine? A nemám teraz na mysli iba veľkú inváziu, ale aj iné scenáre konfliktu.

Vojna stále hrozí. Možno sme v nejakej prechodnej fáze. Ale otázkou je, či bude mať Putin pocit, že Západ je pripravený na nejaké ústupky. Hoci aj malé. Myslím si, že Putin rozumie tomu, že Západ nemôže akceptovať, že už nikoho neprijme do NATO. Ale je dôležité, aby pokračovala snaha o diplomatické rokovania v konkrétnych veciach, ako je napríklad rozmiestnenie rakiet krátkeho a stredného doletu. Ak by sa Rusko podarilo udržať v permanentnom procese vyjednávaní, bolo by to dobré. Moskva bude mať potom menej dôvodov, aby začala nejakú vojnu, hoci menšieho rozsahu, nejakú hybridnú operáciu, alebo by prebrala väčšiu kontrolu nad Donbasom. Západ sa snaží Rusko odstrašiť, ale je potrebné udržať otvorené kanály komunikácie na rôznych úrovniach. Týka sa to aj minských dohôd. Stojí za to pokúsiť sa zaviesť ich do praxe tak, že jednotlivé strany v niečom ustúpia. Hoci hrozí vojna, možno je dobré, že teraz situácii venujú pozornosť Putin aj Západ. Predtým sme totiž boli v úplne slepej uličke.

Ako sa na prípadný konflikt s Ukrajinou dívajú Rusi? Je v krajine nejaké protivojnové hnutie?

Nie sme svedkami žiadneho významnejšieho protivojnového hnutia. Väčšina ľudí len sleduje televíziu a internet, ktorý však stále viac ovláda Kremeľ. Povedal by som, že Rusi sú vo všeobecnosti neochotní a leniví militaristi. Sedia na gauči, pozerajú televíziu a počúvajú správy o tom, ako bude Rusko opäť veľké. Ale nechcú skutočnú vojnu a nechcú posielať svojich chlapcov do zákopov. Vyplýva to aj z prieskumov centra Leveda. Rusi dokážu byť veľmi vojnovo naladení, ale nechcú naozajstný konflikt.

© Autorské práva vyhradené

183 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ukrajina #vojna na Ukrajine #ruská kríza