Tí varovali Kremeľ, že prípadná invázia voči Ukrajine by mala pre Rusko vážne vojenské a ekonomické dôsledky, informovala agentúra AFP.
„Ak chce Kremeľ dosiahnuť to, aby mal na svojich hraniciach menej NATO, bude tam mať (v dôsledku svojich súčasných aktivít) naopak viac NATO,“ povedal počas vystúpenia v Mníchove Stoltenberg.
Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na kroky Moskvy „prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu“ svojich členských krajín.
Čítajte viac Putin sa rozhodol pre inváziu, zaútočí aj na Kyjev, uviedol Biden
Ursula von der Leyenová sa vo svojom vystúpení sústredila na vážne hospodárske dôsledky možného ruského útoku voči Ukrajine. Ak sa Kremeľ rozhodne pre takúto agresiu, bude nasledovať „rozsiahly balík“ finančných a ekonomických sankcií. „Rusko sa tým môže pripraviť o svoju budúcu prosperitu,“ varovala šéfka eurokomisie.
Scholz: V Európe opäť hrozí vojna
V konflikte týkajúcom sa Ukrajiny nebadať podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ani náznak uvoľnenia. „V Európe opäť hrozí vojna. A riziko jej prepuknutia vôbec nie je zažehnané,“ povedal Scholz v sobotu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. TASR prevzala túto informáciu z agentúry DPA.
Kancelár znova varoval Rusko pred útokom na Ukrajinu a vyzval na rokovania. Na rozmiestnenie viac ako 100 000 ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nevidí Scholz nijaký dôvod. Postoj Ruska, ktoré považuje otázku možného členstva Ukrajiny v NATO ako dôvod na vojnu, považuje za „paradoxný“, pretože o nej sa v najbližšom čase nebude rozhodovať.
„Vojenská agresia voči Ukrajine by bola vážnou chybou. A my nechceme, aby k tomu došlo,“ povedal Scholz. Západ je podľa neho s Moskvou pripravený rokovať, ale treba rozlišovať medzi neudržateľnými požiadavkami Ruska a legitímnymi bezpečnostnými záujmami. Právo na slobodný výber zoskupenia, do ktorého chce nejaký štát patriť, nemôže byť predmetom dohadovania, zdôraznil Scholz.
Prišiel aj Zelenský
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nezmenil svoje plány a aj napriek varovaniu USA o hroziacej ruskej invázii sa v sobotu osobne zúčastňuje na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie jeho úradu, podľa ktorého je situácia na východe Ukrajiny „pod plnou kontrolou“.
Zelenskyj sa v Mníchove stretne s britským premiérom Borisom Johnsonom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Od stretnutí „očakáva konkrétne dohody týkajúce sa poskytnutia dodatočnej vojenskej a finančnej podpory“ Ukrajine. Do Kyjeva sa vráti ešte v sobotu.
Čítajte viac Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie, aby odvrátil hroziacu inváziu
Pred účasťou na mníchovskej konferencii varoval Zelenského v piatok americký prezident Joe Biden, ktorý je presvedčený, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa už rozhodol pre inváziu na Ukrajinu vrátane útoku na Kyjev. „Ale je to jeho rozhodnutie,“ dodal Biden.
V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začala v piatok a potrvá do nedele. Medzi účastníkmi tohto prestížneho podujatia sú aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová, generálny tajomník OSN António Guterres. Zástupcovia Ruskej federácie však na konferencii chýbajú; podľa agentúry DPA do Mníchova nepricestovala ruská delegácia po prvý raz od roku 1991.
V Donbase pokračuje ostreľovanie
Ukrajinské a proruské sily sa aj v soboru navzájom obviňovali z ostreľovania pozdĺž línie kontaktu v Donbase. Velenie armády pre východnú Ukrajinu podľa agentúry UNIAN oznámilo, že v prestrelkách so separatistami utrpel smrteľné zranenie od črepiny z granátu jeden ukrajinský vojak.
Ukrajinská strana tiež tvrdí, že k sobotňajšej 09.00 h miestneho času separatisti 19-krát porušili prímerie, pričom 16-krát použili zbrane, ktoré zakazujú tzv. Minské dohody. V Doneckej oblasti bolo navyše zaznamenané bezpilotné lietadlo, ktoré prekročilo líniu kontaktu.
Separatisti naopak tvrdia, že ukrajinské ozbrojené sily okolo 08.30 h ostreľovali obce Novolaspa, Kommunarivka a Horlivka, pričom vypálili viac ako 50 granátov kalibru 82 mm.
Čítajte viac The Washington Post: Sťahovanie ruskej armády je trik, ktorý má zmiasť USA
Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroj z bezpečnostných zložiek informovala, že na územie Tarasovského okresu v Rostovskej oblasti, kilometer od štátnej hranice Ruskej federácie s Ukrajinou, údajne dopadol a explodoval granát povedal agentúre RIA Novosti. „K výbuchu došlo o 04.00 h miestneho času, 300 metrov od jedného z domov v dedine Miťakinskaja,“ uviedol zdroj.
K obetiam na životoch ani ku škodám nedošlo. Agentúra neskôr zverejnila zábery zachytávajúce kráter vyhĺbený v zemi a ohraničený páskou.