Štátna televízia vzápätí ukázala, ako podpisuje príslušné dekréty a dohody s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Tieto dohody podľa pozorovateľov majú Rusku poskytnúť právny základ pre vyslanie ruskej armády do východoukrajinského Donbasu.
Putin zároveň nariadil armáde začať misiu v dvoch povstaleckých republikách na východe Ukrajiny. Cieľom misie má byť podpora mieru, napísala agentúra TASS. V nadväznosti na uznanie samostatnosti separatistických regiónov Putin s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísal dohody o spolupráci. Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny.
Rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť povstaleckých samozvaných republík na východe Ukrajiny je jasným porušením minských mierových dohôd a tento krok nezostane bez odpovede. V pondelok večer sa na tom telefonicky zhodli nemecký kancelár Olaf Scholz a prezidenti Spojených štátov a Francúzska Joe Biden a Emmanuel Macron.
„Nemecko, Francúzsko a USA rozhodnutie ruského prezidenta (Vladimira Putina) ostro odsudzujú,“ uviedol hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit.
Scholz, Biden a Macron vyjadrili solidaritu s Ukrajinou a ocenili doteraz zdržanlivú reakciu ukrajinských predstaviteľov vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Zhodli sa tiež na tom, že sa budú naďalej usilovať o územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a zároveň chcú predísť ďalšej eskalácii napätia.
Čítajte viac Obyvatelia Donecka oslavujú, Zelenskyj zvolal bezpečnostný kabinet
Lídri Európskej únie v pondelok odsúdili rozhodnutie Putina uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny. Európska únia zároveň ohlásila, že zavedie sankcie voči jednotlivcom zapojeným do „nezákonného aktu“ uznania separatistických oblastí na východe Ukrajiny.
V spoločnom vyhlásení to uviedli šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. „Únia opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uviedli Leyenová a Michel.
Uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny zo strany Ruska je jasným porušením medzinárodného práva, vyhlásil v pondelok večer britský premiér Boris Johnson, počas tlačovej konferencie, ktorá bola venovaná zmierňovaniu opatrení zameraných na „život s covidom“.
„Práve keď som prišiel na túto tlačovú konferenciu, Vladimir Putin oznámil, že Rusko uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Ide o jasné porušenie medzinárodného práva. Je to flagrantné porušenie suverenity a integrity (Ukrajiny),“ povedal Johnson novinárom.
Biely dom v pondelok večer oznámil, že americký prezident Joe Biden nariadi nové sankcie voči separatistickým regiónom na východe Ukrajiny, ktoré sa rozhodol uznať ruský prezident Vladimir Putin za nezávislé štáty.
„Očakávali sme takýto krok Ruska a sme pripravení okamžite reagovať. Prezident Biden čoskoro vydá nariadenie, ktorým zakáže nové investície, obchod a financovanie americkými osobami do, z alebo v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike. Toto nariadenie tiež poskytne právomoc uvaliť sankcie na každú osobu, ktorá sa rozhodne pôsobiť v týchto oblastiach Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí (USA) a ministerstvo financií (USA) budú mať čoskoro ďalšie podrobnosti. Čoskoro tiež oznámime ďalšie opatrenia súvisiace s dnešným očividným porušením medzinárodných záväzkov Ruska,“ uviedla vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
Hovorkyňa zdôraznila, že tieto opatrenia nie sú súčasťou „rýchlych a prísnych“ ekonomických opatrení, ktoré Washington „pripravoval v koordinácii“ so svojimi spojencami a partnermi. Psakiová spresnila, že ak by Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, spomínané opatrenia by boli ich doplnením.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odsúdil rozhodnutie ruského prezidenta uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny. Uviedol pritom, že takýto krok je porušením tzv. minských dohôd.
Stoltenberg povedal, že Rusko týmto rozhodnutím „ešte viac podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody“, ktoré taktiež podpísalo. „Moskva naďalej podnecuje konflikt na východe Ukrajiny tým, že poskytuje finančnú pomoc a vojenskú podporu separatistom. Pokúša sa tiež nájsť si zámienku na ďalšiu inváziu na Ukrajine,“ dodal Stoltenberg.
Rusko vyzval, aby si „zvolilo cestu diplomacie“ a stiahlo svojich vyše 150-tisíc vojakov, ktorých v ostatných týždňoch zhromaždilo pri ukrajinských hraniciach. Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a Stoltenberg v tejto súvislosti povedal, že do nej nebudú vyslané ozbrojené sily Aliancie, aby ju bránili pred prípadným napadnutím Ruska. Členské krajiny NATO, obzvlášť Spojené štáty, však Ukrajine posielajú zbrane a iné zásoby. Zároveň vysielajú vojakov do členských krajín na východnom krídle NATO, aby posilnili ich bezpečnosť.
SR neuznáva samozvanú nezávislosť republík v Donbase
Uznanie nezávislosti separatistických republík je len podpora násilia a nenávisti, uviedol slovenský premiér Eduard Heger v reakcii na prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina.
„Po anexii Krymu Rusko pokračuje v praktikách, ktoré nevedú ani k mieru, ani k prosperite, ani k dobrému spolunažívaniu Ukrajincov a Rusov,“ uviedol predseda vlády. Uznaním separatistických republík budú podľa Hegera trpieť obyčajní ľudia. Premiér si váži rozvážny postoj Ukrajiny, „ktorá sa snaží nedávať ruskému imperializmu zámienku na inváziu“. Tým podľa neho chráni životy Ukrajincov aj Rusov.
Slovenská republika odmieta rozhodnutie Ruskej federácie, ktorá v pondelok uznala nezávislosť separatistických entít tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR to uviedlo v oficiálnom vyhlásení.
Slovenský rezort diplomacie označil ozhodnutie Ruska za neprijateľný krok, ktorý je „v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch“. Podľa rezortu je takéto konanie v rozpore tiež s „princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako NATO, tak aj EÚ“.
„Slovenská republika rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť uvedených separatistických entít,“ uviedlo ďalej ministerstvo. Principiálna zahraničnopolitická pozícia Slovenska podľa vyjadrenia rezortu „podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva“.
Ankara ako mediátor
Krok Putina odsúdilo aj Turecko. Turecko a označilo ho za „jasné porušenie politickej jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Rozhodnutie Ruska považujeme za neprijateľné a odmietame ho,“ uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí. Zároveň zdôraznilo prísľub Turecka podporovať politickú jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny. Všetky zúčastnené strany vyzvalo, aby „používali zdravý rozum a rešpektovali medzinárodné právo“, píše AP.
Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má blízke vzťahy s Ukrajinou i Ruskom. Ankara sa opakovane ponúkla plniť funkciu sprostredkovateľa medzi oboma krajinami s cieľom zmierniť napätie, pripomína AP.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán zase po telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom dal jednoznačne najavo, že Maďarsko zdieľa v súvislosti s vývojom rusko-ukrajinského konfliktu spoločný postoj Európskej únie. Agentúru MTI o tom informoval Orbánov hovorca Bertalan Havasi.
EÚ varovala Putina pred sankciami
Európska únia musí okamžite uvaliť sankcie voči Rusku za to, že uznalo ukrajinské separatistické regióny. V reakcii na krok šéfa Kremľa Vladimira Putina to v pondelok večer uviedol lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs.
„Rozhodnutie Ruska uznať takzvané Donecké a Luhanské ľudové republiky je flagrantným porušením medzinárodného práva a územnej celistvosti Ukrajiny. Lotyšsko odsudzuje tento akt agresie a vyzýva na ráznu medzinárodnú reakciu. EÚ musí okamžite uvaliť sankcie,“ napísal šéf lotyšskej diplomacie Edgars Rinkevics na sociálnej sieti Twitter.
Európska únia je „pripravená zareagovať“, ak ruský prezident Putin uzná dve samozvané republiky na východe Ukrajiny za nezávislé štáty, povedal ešte skôr v pondelok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.
„Vyzývame prezidenta Putina, aby rešpektoval medzinárodné právo a minské dohody a očakávame, že neuzná nezávislosť Luhanskej a Doneckej oblasti,“ uviedol Borrell po zasadnutí s ministrami zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa konalo v pondelok v Bruseli.
„Sme pripravení reagovať rázne a jednotne, v prípade, že by sa tak rozhodol,“ povedal. „Ak dôjde k anexii, budú na sankcie,“ dodal Borrell podľa agentúry DPA s tým, že sankcie predloží na schválenie ministrom EÚ.
Čítajte viac Na východe Ukrajiny sa obviňujú zo streľby, do Ruska evakuovali tisíce ľudí
Putin ešte v ten deň telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a oznámil im, že „v blízkej budúcnosti“ má v úmysle podpísať výnos o uznaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Uvádza sa to vo vyhlásení Kremľa, z ktorého citovala agentúra Interfax.
Scholz Putina varoval pred takýmto krokom, ktorý by bol podľa jeho slov v „ostrom rozpore“ s minskými dohodami zameranými na urovnanie konfliktu v Donbase.
Nemecký kancelár podľa slov svojho hovorcu Steffena Hebestreita zdôraznil, že uznanie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) by bolo „jednostranným porušením“ minských dohôd zo strany Ruska. Putina zároveň vyzval k „okamžitej deeskalácii“ a stiahnutiu vojsk z hraníc s Ukrajinou.
„(Kancelár) zdôraznil, že teraz je mimoriadne dôležité dodržiavať prímerie na východnej Ukrajine a podniknúť kroky k zmierňovaniu (napätia),“ uviedol úrad kancelára s tým, že „Rusko má v tomto smere osobitnú zodpovednosť“.
Scholz momentálne po rozhovore so šéfom Kremľa konzultuje situáciu okolo Ukrajiny s „najbližšími partnermi“ vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Macron po telefonáte s Putinom zvolal bezpečnostnú radu štátu.
Trestné operácie proti Donbasu
Putin v pondelok v súvislosti s dianím na východe Ukrajiny vyhlásil, že „Kyjev vykonal už dve trestné operácie proti Donbasu, teraz to vyzerá na začiatok tretej“. Na otvorení zasadnutia Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré sa konala v Kremli, Putin osobitne zdôraznil osudy ľudí žijúcich na týchto územiach.
Putin na zasadnutí priznal, že už nemá pocit, že by mierový plán z Minska, dohodnutý s Francúzskom, Nemeckom a Kyjevom, dokázal vyriešiť ukrajinský konflikt. „Chápeme, že neexistujú žiadne vyhliadky“ na implementáciu mierových dohôd z Minska, povedal Putin na zasadnutí. Putin skonštatoval, že rokovací proces o Donbase je v slepej uličke.
Putin pripomenul, že otázka uznania separatistických republík v Donbase „veľmi úzko súvisí s globálnymi problémami zaistenia bezpečnosti sveta vo všeobecnosti a na európskom kontinente zvlášť“.
Čítajte viac Putin a Biden sa "v zásade" dohodli na samite o Ukrajine
Predseda ruskej vlády Michail Mišustin vyhlásil, že jeho vláda robila prípravy na uznanie DĽR a LĽR už niekoľko mesiacov. Dodal, že podporuje návrh na uznanie ich nezávislosti, ak nedôjde k pokroku v rokovaniach.
Minister obrany Sergej Šojgu sa vyslovil za uznanie DĽR a LĽR. V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší účastníci zasadnutia Bezpečnostnej rady. „Ukrajina ani jej západní spojenci nepotrebujú Donbas,“ vyhlásil podľa TASS Dmitrij Kozak, ktorý kritizoval ukrajinské vedenie za to, že „za pochodu“ vymýšľa nové schémy pre urovnanie situácie v Donbase, ktoré sú „z oblasti právneho kreténizmu“.