23:23 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok oznámil, že zrušil schôdzku so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorá sa mala konať vo štvrtok v Ženeve. Podľa Blinkena nemá schôdzka zmysel po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny.
Ako Blinken novinárom povedal, kroky Ruska naznačujú, že Moskva diplomatické riešenie krízy nemyslí vážne. Podľa Blinkena je rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť samozvaných republík v Donbase porušením medzinárodného práva. Zdôraznil, že nasadenie ruských jednotiek do týchto oblastí predstavuje začiatok invázie.
Blinken podľa svojich slov dúfal v mierové riešenie prostredníctvom diplomacie, ale neverí, že by stretnutie s Lavrovom bolo tejto chvíli produktívne.
Šéf ruskej diplomacie v pondelok oznámil, že sa plánuje vo štvrtok 24. februára stretnúť so svojím americkým náprotivkom v Ženeve. O pripravovanej schôdzke informovalo už koncom minulého týždňa ministerstvo zahraničných vecí USA s tým, že Blinken je pripravený stretnúť sa s Lavrovom, ak dovtedy Rusko nenapadne Ukrajinu. (ap, tasr)
23:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že nariadil povolanie záložníkov počas mimoriadneho obdobia. Vo svojom videoodkaze spresnil, že ide len o občanov zaradených do operačnej zálohy. Podľa jeho slov nie je potrebná všeobecná mobilizácia.
„Musíme zvýšiť pripravenosť ukrajinských jednotiek na všetky možné zmeny v operačnej situácii. Z rozhodnutia hlavného veliteľa ozbrojených síl sa v najbližšom období uskutočnia aj výcvikové tábory pre záložníkov v systéme územnej obrany“ povedal Zelenskyj. Politikov vyzval, aby boli štátnikmi a vzdali sa svojich ambícií v prospech Ukrajiny. (unian, tasr)
22:47 Minister obrany USA Lloyd Austin odsúdil v utorok „najnovšiu inváziu“ Ruska na Ukrajinu. Spojené štáty sa však spolu so spojencami naďalej snažia nájsť spôsob, ako zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu.
Austin v Pentagóne, kde rokoval s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, uviedol, že USA budú naďalej úzko spolupracovať s Kyjevom a spojencami „v snahe nájsť spôsob, ako sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu“. Ruský prezident Vladimir Putin sa „stále môže vyhnúť totálnej, tragickej vojne, ktorá by bola jeho voľbou“, dodal Austin.
Šéf Pentagónu ocenil „rozvážnu reakciu“ Ukrajiny, ktorá vyzýva na mierové riešenie, hoci čelí „ruskej agresii, provokáciám a falošným obvineniam“. Kuleba, ktorý sa vo Washingtone stretne s vrcholnými predstaviteľmi USA, uviedol, že je na diplomatickej misii. „V týchto dňoch však diplomacia znamená aj obranu,“ dodal v súvislosti s požiadavkou Kyjeva na širšiu vojenskú podporu zo strany Spojených štátov. „Moje posolstvo je jednoduché: Najlepším prostriedkom na odstrašenie Ruska je silná Ukrajina,“ povedal. (afp, tasr)
22:16 Rumunsko by mohlo prijať až 500-tisíc utečencov z Ukrajiny, ak by došlo k zhoršeniu tamojšej situácie vzhľadom na hrozbu invázie zo strany Ruska. V utorok to oznámil rumunský minister obrany Vasile Dincu.
Dincu však neočakáva, že by veľké množstvo utečencov z Ukrajiny smerovalo práve do Rumunska, avšak v prípade potreby budú schopní prijať až pol milióna Ukrajincov. „Toto je počet, na ktorý sme pripravení,“ povedal novinárom minister.
Rumunsko by mohlo prijímacie centrá a tábory pre utečencov zriadiť podľa neho najmä vo veľkých mestách pozdĺž 650-kilometrovej hranice s Ukrajinou. Dincu pripomenul, že v roku 2014 po anektovaní ukrajinského polostrova Krym Ruskom uprednostnila väčšina utečencov pred Rumunskom Poľsko. Napriek tomu je potrebné „pripraviť sa na všetky situácie vrátane takéhoto počtu utečencov“.
Z výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Avangarde, ktorý bol zverejnený v utorok, vyplýva, že 61 percent Rumunov prijatie utečencov z Ukrajiny schvaľuje. Avšak takmer rovnaký počet zastáva názor, že Rumunsko na to nemá dostatočné logistické ani finančné prostriedky.
Rumunský prezident Klaus Iohannis apeloval na „tvrdú odpoveď medzinárodného spoločenstva“. Ako uviedol na Twitteri, v utorok hovoril s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou a podporil bezodkladné zavedenie sankcií voči Moskve. (apa, afp, tasr)
22:08 Hnutie Femen v utorok vyzvalo obyvateľov Ukrajiny, aby sa nebáli a nepodliehali panike v dôsledku vyhrotenia situácie v krajine. Apel mal podobu performance a jeho dejiskom bola hlavná železničná stanica v Kyjeve.
Hlavnou aktérkou bola mladá žena nalíčená ako zombie, oblečená len v bielych čipkových nohavičkách a pančuchách. Na hlave mala svadobný závoj a v ruke kosu. Na chrbte mala nápisy: „Never! Neboj sa! Neutekaj!“ v ruštine. Na odhalenej hrudi mala zasa napísané po anglicky: „Don't panic“.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Ako informovala agentúra UNIAN, „sextrémistku“ neskôr zadržala policajná hliadka, ktorej príslušníci cez ňu prehodili čierny kabát. Organizátori oznámili, že táto akcia mala za cieľ upokojiť obyvateľov Ukrajiny a vyzvať ich, aby neverili správam o vyostrovaní situácie v krajine a nebáli sa ich.
Ukrajinské médiá predtým informovali, že podobná akcia sa uskutočnila aj pred budovou, kde sídli kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V tomto prípade polonahá aktivistka Femen držala v náručí malé dieťa.
Akcie združenia Femen tohto druhu sa na Ukrajine konali aj v nedávnej minulosti – okrem iného aj minulý týždeň pred budovou amerického veľvyslanectva v Kyjeve, kde polonahá aktivistka Femen vyzývala diplomatov, aby napriek stupňujúcemu sa napätiu v Donbase a hromadeniu ruských vojakov neodchádzali z Ukrajiny. (unian, tasr)
21:30 Rusko, počínajúc utorkom 22. februára, nadviazalo diplomatické styky so samozvanými proruskými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou (DĽR a LĽR). Uvádza sa to v správe, ktorú v utorok zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
K tomuto kroku došlo po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR. Príslušné výnosy, ako ako aj zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci s obomi republikami sa podpisovali naživo, v televíznom prenose. Tieto zmluvy už medzičasom ratifikovali obe komory ruského parlamentu, Štátna duma i Rada federácie.
Vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí píše, že ministerstvá týchto troch subjektov si v súlade s výnosom prezidenta Putina vymenili diplomatické nóty, čím bola formálne uzavretá dohoda o nadviazaní diplomatických stykov na úrovni veľvyslanectiev. Vo vyhlásení Moskvy sa uvádza, že ruská strana sa chce sústrediť na komplexný rozvoj spolupráce s DĽR a LĽR. (interfax, tasr)
21:15 Americký prezident Joe Biden oznámil v utorok uvalenie rozsiahlych sankcií na ruské banky a oligarchov. Biely dom tiež avizoval posilnenie prítomnosti amerických vojakov v pobaltských krajinách.
Čítajte viac USA oznámili uvalenie rozsiahlych sankcií na Rusko
20:35 Nikaragujský prezident Daniel Ortega ako jeden z prvých svetových lídrov podporil rozhodnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina uznať nezávislosť dvoch proruských separatistických regiónov na východe Ukrajiny. Najľudnatejšia krajina v Latinskej Amerike, Brazília, vyzvala na diplomatické rokovania a zníženie napätia.
„Som si istý, že pokiaľ usporiadajú referendum podobné tomu, ktoré sa uskutočnilo na Kryme, ľudia budú hlasovať za pripojenie týchto území k Rusku,“ vyhlásil niekdajší vodca marxistických partizánov, ktorý na čele juhoamerickej krajiny stojí od januára 2007.
Ortega tiež vyhlásil, že snaha Ukrajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie predstavuje pre Rusko hrozbu. „Ak sa Ukrajina dostane do NATO, bude hovoriť Rusku, poďme do vojny, a to vysvetľuje, prečo sa Rusko takto správa. Rusko sa jednoducho bráni,“ tvrdí dlhoročný oponent amerického vplyvu v Strednej Amerike. Nikaragua je jednou z mála krajín, ktorá v roku 2008 nasledovala Rusko v uznaní nezávislosti gruzínskych odštiepeneckých provincií Abcházska a Južného Osetska.
Brazília zdôrazňuje potrebu vyriešenia tejto otázky založenej na minských dohodách, ktoré by vzalo do úvahy legitímne bezpečnostné požiadavky Ruska a Ukrajiny, uviedlo brazílske ministerstvo zahraničia. Brazílsky vyslanec pri OSN Ronaldo Costa vyzval na zasadnutí Bezpečnostnej rady na „úplné stiahnutie vojsk a vojenského materiálu“ z oblasti.
Brazílsky prezident Jair Bolsonaro minulý týždeň navštívil Moskvu. Novinárom povedal, že ruský prezident Vladimír Putin má mierové úmysly. Za návštevu brazílsku hlavu štátu kritizovali Spojené štáty, podľa ktorých sa cestou do Kremľa Brazília vzdialila väčšine svetového spoločenstva. (reuters, čtk)
20:11 Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian zrušil pozvanie na rokovanie v Paríži pre svojho ruského rezortného kolegu Sergeja Lavrova. Uviedol to spravodajský web France Info. Ako dôvod zrušenia schôdzky, pripravovanej na tento piatok, Le Drian uviedol fakt, že Rusko uznalo separatistické regióny na východe Ukrajiny ako nezávislé a suverénne štáty.
Na margo kritiky na adresu francúzskeho vedenia Le Drian vyhlásil, že prezident Emmanuel Macron urobil všetko pre to, aby sa predišlo vojne na východe Európy. Rusko súčasne obvinil z „porušenia medzinárodného práva“ a „porušenia svojich záväzkov“. Le Drian však doplnil, že „dvere pre diplomaciu zostávajú otvorené“. Poznamenal súčasne, že „situácia okolo Ukrajiny je veľmi vážna“. (tasr)
20:00 Invázia ruských vojsk na Ukrajinu je neakceptovateľná. Preto si vyžaduje zo strany demokratického spoločenstva principiálny a jednotný postoj. Pokiaľ však ide o konkrétne opatrenia, nemali by sme sa dať uniesť a zachovajme si chladnú hlavu. Akékoľvek prehnané kroky nás môžu doviesť do zdĺhavej a hlbokej krízy, z ktorej sa už nemusíme nikdy vrátiť späť, píše v komentári Igor Daniš.
Čítajte viac Rusko na Ukrajine: Zachovajme si chladnú hlavu
20:00 Ak bude vojna, Slovensko bude patriť k porazeným, uviedol v relácii Ide o pravdu poslanec za Hlas Peter Kmec. „Krok Putina (uznať nezávislosť separatistických republík na Donbase) je iracionálny. Ukrajinu vyzýval k plneniu takzvaných Minských dohôd, a sám ich porušil,“ povedal v relácii. Samotný prejav ruského prezidenta zhodnotil ako mimoriadne nervózny a napätý.
Kmec si myslí, že ruská hlava štátu koná pod vplyvom vysokých vojenských predstaviteľov, ktorí dlhé roky súperili o pozície s vplyvnými oligarchami.
Čítajte viac Poslanec Kmec v Ide o pravdu: Ak bude vojna, Slovensko bude patriť k porazeným
19:39 Šéf poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski v utorok vyhlásil, že sankcie Západu voči Rusku by mali zahŕňať aj samotného ruského prezidenta Vladimira Putin a tiež s ním spriaznených ruských oligarchov.
Kaczyňski, ktorý je tiež podpredsedom poľskej vlády, dodal, že sankcie by mali byť namierené i voči plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ako aj voči finančnej sfére. „Podľa môjho názoru by mali zahŕňať aj samotného Putina,“ citovala vyjadrenie Kaczyňského tlačová agentúra PAP.
Takéto sankčné opatrenia, ako aj bojkot významných športových podujatí v Rusku naplánovaných na nadchádzajúci rok, by podľa šéfa PiS pre Moskvu spôsobili „vážne ťažkosti“ a „ruskej spoločnosti by ukázali, že dobývanie (krajín) nepatrí do dnešného sveta“. „Nemali by sme zabudnúť ani na (zameranie sa na) majetky oligarchov. Prvé kolo sankcií musí byť silné. V opačnom prípade je ťažko možné očakávať, že Rusko ustúpi,“ povedal Kaczyňski. (afp, pap, tasr)
19:34 Ministri zahraničných vecí členských krajín skupiny G7 jednomyseľne vyjadrili v utorok podporu Ukrajine po tom, čo Rusko vyslalo vojakov do separatických oblastí na jej východe. Uviedla to šéfka britskej diplomacie Liz Trussová.
„Naša podpora územnej celistvosti Ukrajiny je neochvejná,“ napísala Trussová na Twitteri po konferenčnom hovore so svojimi rezortnými kolegami z krajín G7, na ktorom sa zhodli, že Rusko porušilo svoje medzinárodné záväzky. (afp, tasr)
19:30 Rusko v utorok oznámilo, že pre opakované vyhrážky evakuuje personál zo svojich diplomatických misií na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že evakuácia sa uskutoční v najbližšom čase.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že od roku 2014 sú ruské veľvyslanectvo v Kyjeve a generálne konzuláty v Odese, Ľvive (v ruštine Ľvov) a Charkive (v ruštine Charkov) vystavené opakovaným útokom.
Ruskí diplomati boli terčmi vyhrážok o použití fyzického násilia. Došlo údajne aj k podpáleniu ich vozidiel, píše sa vo vyhlásení. Ruská strana v dokumente konštatuje, že ukrajinské úrady v rozpore so svojimi záväzkami podľa Viedenských dohovorov o diplomatických a konzulárnych stykoch „nereagovali na to, čo sa dialo“. (tasr)
19:28 Ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo veľvyslanectvu Ruskej federácie v Bratislave protestnú nótu. V nej Slovenská republika odmieta rozhodnutie Ruskej federácie uznať územia Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ktoré aktuálne nie sú pod kontrolou Ukrajiny, ako nezávislé entity.
Čítajte viac Slovensko poslalo do Moskvy protestnú nótu
18:56 Všetko nasvedčuje tomu, že ruské vojská pokračujú v prípravách na útok na Ukrajinu, povedal v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Sme svedkami toho, že z táborov prúdi stále viac (ruských) síl a sú v bojových formáciách a pripravené zaútočiť,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii. „Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko pokračuje v plánovaní celoplošného útoku na Ukrajinu“ povedal Stoltenberg.
Vyslanie ruských vojsk do separatistických oblastí na východe Ukrajiny je podľa Stoltenberga ďalšou agresiou Ruska voči svojmu západnému susedovi, po anexii Krymu z roku 2014.
NATO už v pondelok odsúdilo rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny – Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku.
Stoltenberg povedal, že Rusko týmto rozhodnutím „ešte viac podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody“, ktoré taktiež podpísalo.
Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a Stoltenberg v tejto súvislosti povedal, že do nej nebudú vyslané ozbrojené sily Aliancie, aby ju bránili pred prípadným napadnutím Ruska. Členské krajiny NATO, obzvlášť Spojené štáty, však Ukrajine posielajú zbrane a iné zásoby. Zároveň vysielajú vojakov do členských krajín na východnom krídle NATO, aby posilnili ich bezpečnosť. (afp, tasr)
Foto: SITA/AP, Olivier Matthys
18:36 Členské štáty Európskej únie sa v utorok jednomyseľne zhodli na prijatí sankčného balíka voči Rusku v súvislosti s krízou okolo Ukrajiny. Na spoločnej tlačovej konferencii v Paríži to oznámili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
Čítajte viac Európska únia uvalila nové sankcie voči Rusku
18:20 Nórsko, ktoré nie je členskou krajinou Európskej únie, v utorok vyhlásilo, že sa pridá k sankciám, ktoré voči Rusku plánuje zaviesť EÚ v súvislosti s dianím na Ukrajine. V Nórsku sa takisto podľa plánu v druhej polovici marca uskutočnia rozsiahle manévre NATO s názvom Cold Response.
„Situácia na Ukrajine… dosiahla dramatickú úroveň,“ povedal novinárom v Osle nórsky premiér Jonas Gahr Störe. „Včerajšok bol zlomový),“ uviedol v reakcii na uznanie nezávislosti dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny zo strany Ruska.
Predseda nórskej vlády v utorok odcestuje do Bruselu, kde sa rozhoduje o uvalení nových sankcií EÚ voči Rusku. „Je dôležité reagovať tvrdo na to, čo sa udialo počas včerajška,“ uviedol Störe.
Nový balík sankcií EÚ má byť zameraný na osoby, ktoré sa podieľali na „nezákonnom rozhodnutí“ uznať východoukrajinské separatistické regióny. Európska únia zvažuje aj sankcie voči ruskému finančnému sektoru či postihy v podobe zákazu obchodovania s ruskými dlhopismi.
Störe tiež uviedol, že Moskva bola informovaná o manévroch NATO, ktoré sa budú konať v Nórsku v marci a zúčastní sa na nich približne 35-tisíc vojakov z 28 krajín, a takisto bola upovedomená, že ako zvyčajne môže vyslať svojich pozorovateľov. (afp, tasr)
18:17 Námestník ruského ministra obrany Nikolaj Pankov v utorok oznámil, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Donbase Rusko musí chrániť obyvateľov tamojších samozvaných proruských republík. Pripomenul, že mnohí z nich, „státisíce, sú občanmi Ruskej federácie“.
Podľa agentúry Interfax tiež Pankov uviedol, že Ukrajina sústredila na hraniciach s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou, ktoré Rusko v pondelok uznalo ako nezávislé štáty, „60-tisícovú skupinu s ťažkou technikou“: ťažkými obrnenými vozidlami, raketovými systémami či raketometmi. Pripomenul, že rokovania s Kyjevom uviazli a „ukrajinské vedenie sa vydalo cestou násilia a krviprelievania“.
Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
Podľa Pankova sa „ostreľovanie sa každým dňom zintenzívňuje“, pričom sa strieľa „všetkými smermi“ a denne je vypálených „okolo 2-tisíc striel“, pričom vyše 300 z nich sú „munícia pre ťažké zbrane priamo zakázaná minskými dohodami“ o urovnaní konfliktu v Donbase.
Pankov tiež informoval, že v Donbase bolo zaznamenané aktívne pôsobenie ukrajinských „teroristických a sabotážnych skupín“. Odhadol, že len v posledných dňoch opustilo svoj domov v Donbase vyše 100-tisíc ľudí, z toho 29 865 detí. (interfax, tasr)
17:52 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“. Putin sa navyše vyslovil za demilitarizáciu Ukrajiny, ktorá by sa sama zriekla ambícií vstúpiť do NATO a stala sa neutrálnou. „Po zuby ozbrojená krajina s jadrovými ambíciami je úplne neprijateľná,“ povedal Putin pred novinármi.
„V prípade nevyhnutnosti splníme všetky prijaté záväzky,“ povedal ohľadom vojenskej pomoci Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, vytvorených na jar 2014 proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny. V pondelok šéf Kremľa podpísal výnosy o uznaní nezávislosti týchto republík. (čtk)
17:45 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v utorok členské štáty Európskej únie, aby Ukrajine prisľúbili budúce členstvo v EÚ, a to v reakcii na snahy Ruska o jej medzinárodnú izoláciu.
„Vyzývam EÚ, aby dala bokom akékoľvek zaváhanie, všetku zdržanlivosť i skepticizmus, ktoré panujú v európskych hlavných mestách a aby dala Ukrajine prísľub budúceho členstva v EÚ. Nadišiel čas,“ povedal Kuleba, ktorý je v utorok na návšteve USA. „Najlepším strategickým rozhodnutím, aké môže Európa práve teraz urobiť, je doslova pričleniť Ukrajinu k sebe,“ dodal.
Kuleba ešte pred stretnutím so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom vo Washingtone povedal, že západné krajiny by mali posilniť dodávky zbraní pre Ukrajinu, aby mohla čeliť Rusku.
„Dnes ráno som poslal list britskej ministerke zahraničných vecí (Liz Trussovej) so žiadosťou o ďalšie obranné zbrane pre Ukrajinu. S rovnakou otázkou sa dnes obrátim na partnerov v dialógu v USA,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. „Našimi najlepšími zárukami bude naša diplomacia a naše zbrane. Zmobilizujeme celý svet, aby sme získali všetko, čo potrebujeme na posilnenie našej obrany,“ zdôraznil. (afp, tasr)
17:40 Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, v utorok vyhovela žiadosti prezidenta Vladimira Putina a dala svoj súhlas na nasadenie ozbrojených síl mimo územia Ruska. Tento súhlas by mohol pripraviť pôdu pre útok na Ukrajinu.
Čítajte viac Putin dostal od Rady federácie súhlas s nasadením armády mimo Ruska
17:17 Maďarsko pošle vojakov k ukrajinsko-maďarským hraniciam, oznámila v utorok maďarská vláda na svojom účte na Facebooku. „Bezpečnosť Maďarska je najdôležitejšia, preto posilníme ukrajinsko-maďarské hranice,“ píše sa v statuse vlády.
„Na východných hraniciach sa treba pripraviť na každú situáciu – na humanitárne úlohy, na ochranu hraníc, preto preskupujeme vojakov a vojenskú techniku do východných oblastí krajiny,“ zdôvodnil tento krok minister obrany Tibor Benkő.
Podľa spravodajského servera 24.hu premiér Viktor Orbán na raňajšom rokovaní kabinetu vlády pre národnú bezpečnosť v tejto súvislosti poveril rezort obrany, aby zabránil prípadnému prieniku ozbrojených skupín na územie Maďarska.
17:05 Biely dom označil ruské kroky na Ukrajine za inváziu. To vytvára pôdu pre zavedenie prísnych sankcií, o ktorých sa hovorí odvtedy, čo Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo v blízkosti hraníc s Ukrajinou zhruba 150-tisíc vojakov.
Viacerí západní predstavitelia v utorok uviedli, že ruské jednotky sa presunuli do oblastí kontrolovaných povstalcami na východe Ukrajiny po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin uznal ich nezávislosť. Niektorí predstavitelia však naznačili, že to ešte nie je plnohodnotná invázia, informuje agentúra AP.
16:53 Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyjadrila v utorok znepokojenie z rozhodnutia Ruska uznať separatistické republiky na východe Ukrajiny a upozornila, že vojenská eskalácia výrazne zvýši riziko závažného porušovania ľudských práv. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Každá významná vojenská eskalácia vytvára zvýšené riziko závažného porušovania ľudských práv, ako aj porušovania medzinárodného humanitárneho práva,“ povedala Bacheletová.
Vysoká komisárka tiež zdôraznila, že „v tomto kritickom okamihu musí byť prioritou predovšetkým zabrániť ďalšej eskalácii, civilným obetiam, vysídľovaniu a ničeniu civilnej infraštruktúry“. „Vyzývam všetky strany konfliktu, aby prestali s nepriateľskými akciami a pripravili pôdu pre dialóg, nie pre ďalšie násilie,“ dodala Bacheletová.
Avizovala, že ľudskoprávna agentúra OSN bude situáciu aj naďalej pozorne sledovať na oboch stranách kontaktnej línie na východe Ukrajiny.
16:44 Rusko vyzýva ostatné štáty, aby nasledovali jeho príklad a uznali nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), uviedlo v utorok vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí. Medzičasom nevylúčilo, že v blízkej budúcnosti bude vyriešená aj otázka vymenovania ruských veľvyslancov v DĽR a LĽR. Podľa agentúry Interfax to v utorok povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko.
Obe tieto entity – DĽR a LĽR -, ležiace na časti územia Donbasu na juhovýchode Ukrajiny, uznal v pondelok ruský prezident Vladimir Putin ako nezávislé a suverénne štáty, čo vyvolalo veľkú nevôľu Ukrajiny i štátov Západu.
Rezort ruskej diplomacie vysvetlil, že Putinom oznámené rozhodnutie „bolo prijaté s prihliadnutím na slobodnú vôľu obyvateľov Donbasu“ a na základe ustanovení Charty OSN i ďalších medzinárodných dokumentov.
Ako ministerstvo zdôraznilo, uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky bolo za „daných podmienok“ vynúteným a jediným možným rozhodnutím", prijatým ako záruka pre pokojný život a ochranu práv obyvateľov DĽR a LĽR.
16:24 Ak treba pristúpiť k sankciám voči Rusku, musia mať zmysel a majú ich všetci dodržiavať. V súvislosti s dianím na Ukrajine to povedal predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský, ktorý je zároveň predsedom skupiny priateľstva Národnej rady (NR) SR s Ukrajinou.
Krok Ruska je podľa Pčolinského v rozpore s medzinárodným právom, keďže Slovensko neuznáva separatistické územia Donecka a Luhanska za zvrchované republiky. „Trváme na integrite a suverenite územia Ukrajiny. Tento náš postoj je v súlade s partnermi v EÚ,“ povedal Pčolinský v utorok novinárom.
16:18 Väčšina mimoparlamentných slovenských strán odsudzuje kroky Ruska voči Ukrajine. Zhodujú sa, že Rusko porušilo medzinárodné práva. Naopak, mimoparlamentná SNS konanie ruského prezidenta Vladimira Putina chápe, pretože postupoval tak, aby ochránil životy a zdravie ruských občanov na ukrajinsko–ruskej hranici.
Predseda KDH Milan Majerský tvrdí, že kroky Ruska nepomáhajú konštruktívne diplomaticky vyriešiť situáciu, zvyšujú nenávisť a napätie. Útočia tiež na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá je suverénnym štátom. Vyhlásenie separatistických regiónov Doneckej a Luhanskej republiky za nezávislé štáty je podľa Majerského neakceptovateľné a ide o porušenie medzinárodného práva. „V tomto okamihu je kľúčové podniknúť principiálne a jasné kroky k tomu, aby sme primäli Rusko vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Ten musí chrániť životy, tak Ukrajincov, ako aj Rusov, a medzinárodnú cestu mieru,“ poznamenal Majerský.
Aliancia uviedla, že Ruská federácia opakovane porušuje medzinárodné dohody a medzinárodné právo. Zmena hraníc suverénneho štátu je rovnako neakceptovateľná, ako požiadavky Ruska smerom k NATO, tvrdí. Konflikt je podľa Aliancie potrebné riešiť diplomatickou cestou. Jednotný a razantný postoj by mali mať aj slovenskí politici. Vyzýva preto tých, ktorí ukrajinsko-ruský konflikt použili na politický boj a podnecovanie nenávisti, aby s tými praktikami prestali.
Strana Spolu odmieta ruskú agresiu na Donbase a plne podporuje nezávislosť a teritoriálnu integritu Ukrajiny. Vyzýva vládu na podporu Ukrajiny, a to ďalšími dodávkami zdravotníckeho materiálu a, ak to bude potrebné, aj dodávkami munície a zbraní. „Obrana slobodnej a demokratickej Ukrajiny je strategickým záujmom SR,“ skonštatovalo Spolu. Tvrdí, že tí slovenskí politici, ktorí podporujú Putinove kroky na Ukrajine nerešpektujúce hranice ani medzinárodné zmluvy a dohody, „tancujú na hrane ústavy, podieľajú sa na rozklade slovenskej štátnosti a ohrozujú demokratickú a samostatnú budúcnosť našej krajiny“.
Občianska konzervatívna strana (OKS) odsudzuje eskalujúcu agresiu Ruska proti Ukrajine a „plne podporuje Ukrajinu a jej ľud zoči-voči tejto agresii“.
„Konanie prezidenta Putina je priamo úmerné tlaku, ktorý vyvinula aj Slovenská republika umiestnením cudzích ozbrojených síl na svojom území,“ tvrdí SNS. Strana apeluje na dialóg svetových veľmocí. „Prezident Putin konal tak, aby ochránil životy a zdravie ruských občanov na ukrajinsko–ruskej hranici. Ak nedôjde k zmiereniu medzi USA a Ruskou federáciou, Európe hrozí katastrofa a zodpovednosť ponesú aj súčasní predstavitelia Slovenska. Prezidentovi Putinovi sa niet čo čudovať,“ doplnila SNS vo svojom stanovisku.
16:12 Keby bol Smer vo vláde, nemohol by uznať existenciu dvoch republík na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Uviedol to expremiér a líder Smeru-SD Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii.
„Znovu hovoríme, ako suverénna politická strana, že aj tu bolo porušené medzinárodné právo. Keby Smer bol vo vláde, nemohol by uznať existenciu týchto dvoch republík na území Ukrajiny,“ povedal Fico. Verí, že obdobné stanovisko zaujme aj parlamentný zahraničný výbor na svojom zasadnutí. Bol by nerád, ak by do uznesenia výboru „partizáni“ z vlády niečo prepašovali.
15:57 Európska únia v reakcii na žiadosť Ukrajiny aktivuje svoju kybernetickú jednotku rýchlej reakcie (CRRT), ktorá má pomôcť Kyjevu čeliť ruským kyberútokom. V utorok to na Twitteri oznámil námestník litovského ministra obrany Margiris Abukevicius. TASR o tom informovala na základe správy AFP.
Litva, ktorá tomuto tímu predsedá, a jeho ostatní členovia, „aktivujú kybernetickú jednotku rýchlej reakcie, aby pomohli ukrajinským inštitúciám vysporiadať sa s rastúcou hrozbou kybernetických útokov,“ napísal Abukevicius.
Vilnius takto reagoval na rozhodnutia Kremľa jednak uznať separatistické oblasti na východe Ukrajiny a následne aj vyslať do nich ruských vojakov. EÚ tieto kroky odsúdila a avizovala uvalenie rozsiahlych sankcií zameraných na tieto samozvané štáty – tzv. Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR).
Na kybernetické útoky zo strany Ruska upozornil ešte v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého ich Kremeľ využíva, „na eskaláciu situácie“.
15:53 Ukrajinský parlament v utorok vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby neuznali nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie o ich legalizácii a uvalili na Ruskú federáciu tvrdé sankcie.
Najvyššia rada zároveň vyzvala vlády a parlamenty cudzích štátov, medzinárodné organizácie a ich parlamentné zhromaždenia, aby odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie uznať nezávislosť oboch administratívnych oblastí Ukrajiny za nezákonné.
„Zdôrazňujeme, že toto rozhodnutie je súčasťou dlhodobého systémového úsilia Ruskej federácie zameraného na podkopanie suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zničenie jej štátnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinský parlament vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby uvalili dodatočné prísne sankcie voči fyzickým a právnickým osobám v Ruskej federácii a jej vedeniu s cieľom zastaviť ozbrojenú agresiu proti Ukrajine a zabrániť ďalšej eskalácii bezpečnostnej situácie v Európe.
Ukrajinskí poslanci v súvislosti so sankciami navrhli zmrazenia spustenie Nord Stream 2, odstavenie Ruskej federácie z medzinárodného medzibankového systému SWIFT a zákaz exportu špičkových technológií do Ruskej federácie – vrátane tých, ktoré súvisia s ruským vojensko-priemyselným komplexom.
15:45 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Rusko uznalo nezávislosť povstaleckých regiónov na východe Ukrajiny „v hraniciach, ktoré existovali, keď (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásili“ svoju nezávislosť.
Agentúra AP pripomenula, že ukrajinské sily neskôr získali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov, takže proruskí separatisti momentálne nekontrolujú celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ruská federácia uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku v rámci hraníc, „v ktorých ich orgány vykonávajú svoje právomoci“.
Peskov na otázku novinárov, či Rusko obe entity z Donbasu uznáva v súčasných faktických hraniciach, alebo v bývalých administratívnych hraniciach, hovorca Kremľa uviedol, že „v tých hraniciach, v ktorých sa vyhlásili“ za štáty.
15:36 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil v utorok za „neakceptovateľné“ rozhodnutie Ruska uznať separatistami ovládané oblasti Ukrajiny a vyzval všetky zúčastnené strany na dodržiavanie medzinárodného práva. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
„Toto rozhodnutie považujeme za neakceptovateľné. Opakujeme našu výzvu na návrat k zdravému rozumu a rešpektovaniu medzinárodného práva,“ uviedol Erdogan počas letu do afrického Senegalu.
Turecku je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom udržiava dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou.
15:30 Ukrajina poslala Maďarsku zoznam vybavenia, ktoré potrebuje na posilnenie svojich obranných schopností. V rozsiahlom rozhovore pre spravodajský server azonnali.hu. to potvrdila veľvyslankyňa Ukrajiny v Budapešti Ľubov Nepopová.
Okrem streliva rôzneho kalibru, prilieb, nepriestrelných viest, rôznej vojenskej výbavy, vrátane bezpilotných leteckých obranných zariadení, optických sledovacích prostriedkov, digitálnych komunikačných zariadení, špeciálnych lekárskych vozidiel a ďalších, žiada ukrajinská strana aj vojenské potravinové balíčky, mobilné kuchyne, stany, prenosné stanice na čistenie vody či dieselové generátory.
„Neočakávame, aby ktokoľvek bojoval za nás, avšak s vhodným vybavením sa dokážeme skôr vzoprieť,“ podčiarkla veľvyslankyňa. Kyjev podľa nej v ústrety ruskej agresii potrebuje aj silný podporný hlas Maďarska v NATO a v Európskej únii.
14:42 Ruský prezident Vladimir Putin poprel v utorok tvrdenia o tom, že sa Rusko snaží obnoviť svoje hranice z čias Ruskej ríše v súvislosti s uznaním separatistických ukrajinských regiónov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Interfax.
„Včera Rusko prijalo rozhodnutie uznať suverenitu dvoch ľudových republík na Donbase. Predvídali sme špekulácie na tému, že Rusko sa snaží obnoviť impérium v rámci ríšskych hraníc… Toto absolútne nezodpovedá pravde,“ uviedol Putin počas stretnutia s kazašským prezidentom Ilhamom Alijevom.
Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu prijalo „všetky nové geopolitické skutočnosti“ a pracuje na posilnení vzťahov so všetkými krajinami, ktoré vznikli po rozpade ZSSR. V prípade Ukrajiny však spravilo výnimku, pretože „ju používajú tretie krajiny na to, aby vytvárali hrozby pre Rusko“, cituje šéfa Kremľa agentúra AFP.
„Na nešťastie po štátnom prevrate na Ukrajine sme už takú úroveň interakcie s Ukrajinou nevideli,“ cituje Putina agentúra RIA Novosti.
14:37 Česká Bezpečnostná rada štátu zasadne v stredu v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Oznámila to ministerka obrany ČR Jana Černochová, ktorá zároveň načrtla, kam by sa mohli presunúť českí vojaci v rámci NATO, informuje spravodajská stanica ČT24.
Ministerstvo obrany predloží Bezpečnostnej rade štátu návrhy, ako riešiť problematické otázky v súvislosti s pondelkovým rozhodnutím Ruska uznať nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny, uviedla Černochová po veliteľskom zhromaždení armády.
Ministerka stále verí tomu, že sa krízu na Ukrajine podarí vyriešiť diplomaticky. Rusko podľa nej nemá žiadny mandát diktovať suverénnym štátom, kam majú patriť.
„Scenáre boli prezentované v rámci rokovaní ministrov obrany v Bruseli. V tejto chvíli máme s náčelníkom generálneho štábu čas na to, aby sme spracovali varianty riešení, ktoré by prichádzali do úvahy z hľadiska Českej republiky. Hneď ako tieto varianty budeme mať, predstavíme ich premiérovi,“ uviedla ministerka.
Dodala, že českí vojaci by mohli v rámci NATO pôsobiť aj na Slovensku. „Sú dva varianty. Jeden je Rumunsko, druhý Slovensko. Myslím si, že cítime, čo je nám geopoliticky bližšie. Je to možno trošku návod na to, akými myšlienkovými pochodmi sa uberajú naše cesty. Najprv o tom musí rozhodnúť vláda, obe komory parlamentu a oba výbory oboch komôr parlamentu,“ načrtla Černochová.
14:22 Strana SaS ostro odsudzuje konanie Ruska, ktoré uznalo separatistické regióny na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a nariadilo ich vojenské obsadenie. Stanovisko strany TARS poskytol jej hovorca Ondrej Šprlák.
„Vladimir Putin je agresor a treba to jasne povedať. To, čo sa včera udialo na východe Ukrajiny, je absolútne neprijateľné a porušuje to medzinárodné právo. Slovensko musí vyslať jednoznačný signál, že stojí na strane nášho suseda,“ skonštatoval líder strany a minister hospodárstva Richard Sulík.
Podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Martina Klusa (SaS) Rusko nekoná v záujme zachovania mieru, ale naopak. Deklaroval podporu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. „Uznať nezávislé separatistické regióny a následne ich obsadiť vojensky je ďaleko za čiarou. Európska únia a NATO musia byť jednotní a rázni v snahe odkázať Rusku, že takéto konania nemôžeme v žiadnom prípade tolerovať,“ dodal Klus.
13:36 Na utorkovej mimoriadnej Bezpečnostnej rade SR sa zúčastní aj prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Zasadnutie Bezpečnostnej rady SR zvolal na utorok premiér Eduard Heger (OĽANO). Dôvodom je situácia na Ukrajine. Rokovanie sa začne o 15.00 h.
13:05 Prinášame chronológiu konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.
12:33 Rusko garantuje bezpečnosť samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), ktoré ležia na východe Ukrajiny. Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova táto povinnosť Rusku vyplýva zo zmlúv o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktoré v utorok ratifikovali parlamenty DĽR a LĽR, informuje agentúra RIA Novosti.
„V podpísaných zmluvách o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a týmito novými štátmi (DĽR a LĽR) garantujeme zaistenie ich bezpečnosti. Myslím si, že to je každému jasné,“ uviedol Lavrov. Zároveň dodal, že Rusko očakávalo, ako bude Západ reagovať na uznanie separatistických ukrajinských regiónov, a je pripravené na sankcie.
„Už nám hrozia všelijakými sankciami… No my už sme na to zvyknutí, vieme, že sankcie by sa zaviedli aj tak,“ uviedol Lavrov s tým, že Západ by sankcie na Rusko podľa neho uvalil bez ohľadu na to, či by na to dôvod mal alebo nemal.
„Naši európski, americkí i britskí kolegovia sa nezastavia, pokiaľ nevyčerpajú všetky možnosti na takzvané potrestanie Ruska,“ citovala Lavrova agentúra Reuters.
12:23 Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. TASR o tom informuje na základe agentúry DPA.
Čítajte viac Tvrdá rana pre Rusko. Nemecko zastavuje Nordstream 2, neovplyvní to však dodávky plynu do EÚ
12:22 Niektorí poslanci Národnej rady majú pripnuté modrožlté stužky. „Je to farba ukrajinskej vlajky a je to na znak solidarity s dianím na Ukrajine,“ vysvetlila šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Podľa nej „ide o bezprecentné konanie Rusov voči Ukrajine a porušenie medzinárodných zmlúv“. To si myslí aj predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO). „Rusko porušuje medzinárodné právo, čo podčiarkuje aj jednostranné uznanie separatistických regiónov Luhansko a Donecko. Už ich názov kopíruje naratív za Sovietskeho zväzu, teda za boľševika. Osobne si myslím, že nás čakajú ťažké časy.“
Čítajte viac Krúpa: Po pandémii vojna. Zvládnuť musíme hrozby zvonka, aj opozíciu
12:02 Ruskí zákonodarcovia v utorok odhlasovali ratifikáciu dohôd, ktoré v pondelok večer podpísal prezident Vladimir Putin s predstaviteľmi samozvaných separatistických republík ležiacich na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy od agentúry AFP.
Ruská Štátna duma konkrétne ratifikovala zmluvy o priateľstve so samozvanou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) a Luhanskou ľudovou republikou (ĽLR). Ruský prezident Putin ešte v pondelok večer podpísal výnosy uznávajúce nezávislosť oboch separatistických „republík“ na východe Ukrajiny.
Ruská štátna agentúra TASS uviedla, že poslanci zmluvy ratifikovali „jednomyseľne“. Zákonodarcovia schválili aj príslušné dodatky, aby zmluvy vstúpili do platnosti dňom ich zverejnenia.
Podľa dohôd budú „strany budovať svoje vzťahy ako spriatelené štáty, pričom sa budú riadiť zásadami vzájomného rešpektovania štátnej suverenity a územnej celistvosti a mierového riešenia sporov“. Zmluvy sa týkajú oblasti hospodárstva vrátane používania ruského rubľa, obrany a ochrany hraníc.
11:52 Zatiaľ čo západní spojenci v utorok diskutujú o tom, aké sankcie by mali byť uvalené na Rusko v reakcii na uznanie nezávislosti dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ich vyzval, aby zaujali tvrdý postoj. Informuje o tom britská spravodajská televízia Sky News. Podľa agentúry AFP Zelenskyj počas utorkovej tlačovej konferencie po boku estónskeho prezidenta vyzval na úplné odstavenie plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2). Viac o možných sankciách na Rusko sa dočítate tu.
11:39 Rusko uznaním separatistických území na Ukrajine hrubo porušilo medzinárodné právo a svoje medzinárodné záväzky. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) považuje za závažný aj politický postoj Ruska, podľa ktorého Ukrajina nemá nárok na vlastnú existenciu. Verí, že posledné udalosti budú začiatkom vlastnej sebareflexie, časť slovenskej verejnosti chce dostať z geopolitickej dezorientácie. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) považuje uznanie separatistických území na Ukrajine za ďalší dôkaz, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nejde o nájdenie riešenia a zníženie napätia. Viac sa dočítate tu.
11:36 Bývalý britský veľvyslanec v Rusku Andrew Wood v utorok pre televíziu BBC uviedol, že diplomatické riešenie ukrajinskej krízy nebude možné, pokiaľ bude pri moci ruský prezident Vladimir Putin.
„Putin nedokáže rozpoznať, aké by bolo diplomatické riešenie,“ uviedol Wood, ktorý bol v rokoch 1995 až 2000 veľvyslancom v Moskve a ktorý bol neskôr poradcom vtedajšieho britského premiéra Tonyho Blaira v otázke ruských investícií.
„Diplomatickým riešením by pre (Putina) nebolo len to, že by sme povedali, že nepozveme Ukrajinu do Severoatlantickej aliancie (NATO). (Riešením) by bolo akceptovanie jeho úplnej kontroly nad touto krajinou,“ dodal Wood s tým, že Putin je nespoľahlivý partner, pretože „jeho slovo zjavne nestojí za nič“.
11:35 Poľský prezident Andrzej Duda uistil ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského o plnej podpore Poľska v súvislosti s ruskou „agresiou“. TASR správu prevzala od agentúry PAP, ktorá o tom informovala v utorok.
Duda a Zelenskyj hovorili spolu ešte v pondelok večer po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým uznal nezávislosť separatických ukrajinských regiónov, Doneckého a Luhanského. Putin neskôr tiež nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby tam „udržiavali mier“.
„Práve som ho hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Uistil som ho, že Ukrajina má plnú podporu (Poľska) v boji proti agresii Kremľa, aj o tom, že neporušiteľnosť hraníc vnímame ako jednu zo základných noriem medzinárodného práva,“ napísal Duda na sociálnej sieti Twitter.
Podľa poľského prezidenta by tiež Európska únia a Severoatlantická aliancia (NATO) mali predstaviť „tvrdé sankcie“ proti Rusku.
11:30 Zatiaľ čo západní lídri ostro odsúdili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať dve samozvané separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty, na stranu Moskvy sa pridali Sýria a Nikaragua, píšu agentúry AP, DPA a Reuters.
Sýria v utorok uviedla, že „podporuje rozhodnutie prezidenta Putina uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku a bude s nimi spolupracovať“, citovala sýrska štátna tlačová agentúra SANA tamojšieho ministra zahraničných vecí Fajsala Mikdáda.
„To, čo dnes Západ robí proti Rusku, je podobné tomu, čo urobil proti Sýrii počas teroristickej vojny,“ citovala Mikdáda agentúra AP. DPA pripomenula, že od vypuknutia vojny v Sýrii v roku 2011 je Rusko hlavným spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Nikaragujský prezident Daniel Ortega bol jedným z prvých svetových lídrov, ktorý podporil krok Ruska.
„Som si istý, že ak urobia referendum, aké sa uskutočnilo na Kryme, ľudia budú hlasovať za pripojenie území k Rusku,“ povedal Ortega, ktorý je podľa Reuters „dlhoročným odporcom“ amerického vplyvu v Strednej Amerike a ktorého režim Európska únia považuje za autokratický.
11:00 Maďarský premiér Viktor Orbán zvolal v utorok ráno v Budapešti mimoriadnu schôdzku vládneho kabinetu národnej bezpečnosti v súvislosti s vývojom rusko-ukrajinského konfliktu, informoval agentúru MTI hovorca premiéra Bertalan Havasi.
„Cieľom schôdzky je prerokovať ukrajinskú krízu a prijať potrebné opatrenia,“ spresnil hovorca.
Účastníkmi schôdzky sú vedúci Orbánovho kabinetu Antal Rogán, šéf úradu vlády Gergely Gulyás, minister obrany Tibor Benkő a šéf rezortu vnútra Sándor Pintér.
10:00 Japonský premiér Fumio Kišida v utorok kritizoval Rusko za porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Uviedol, že jeho krajina bude s medzinárodným spoločenstvom diskutovať o možných „prísnych krokoch“ vrátane sankcií. Informovala o tom agentúra AP.
Čítajte viac Členovia Bezpečnostnej rady OSN sú znepokojení, Putin posiela 'mierotvorcov'
Parlamenty DĽR a LĽR v utorok ratifikovali zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci s Ruskom. Oba parlamenty tieto dohody schválili jednohlasne, píše agentúra Interfax.
Putin zároveň predložil ruskej Štátnej dume návrh zákona o ratifikácii zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.
Nové zmluvy Moskvy o priateľstve so DĽR a LĽR Rusku umožňujú zriadiť a prevádzkovať tam vlastné vojenské základne. Informovala o tom v utorok nemecká tlačová agentúra DPA.
Čítajte viac Európska únia uvalila nové sankcie voči Rusku
Zmluvy o priateľstve zverejnené na webovej stránke ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, sa zmieňujú aj o spoločnej ochrane hraníc.
Zmluvy majú najprv platiť desať rokov, s možnosťou automaticky ich predlžovať.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mal v noci na utorok prejav k obyvateľom a krok Kremľa označil za „porušenie suverenity a územnej celistvosti“ Ukrajiny.
Čítajte viac Americkí diplomati na Ukrajine nocovali z bezpečnostných dôvodov v Poľsku