Zlý scenár
Z pondelka na utorok sa zlý scenár už naplnil. Po uznaní tzv. doneckej a luhanskej republiky, s nimi Rusko uzavrelo dohody, vrátane obrannej. Separatistické oblasti, kde od roku 2014 pôsobili len „dovolenkujúci“ ruskí vojaci a „zelení mužíci“, už otvorene ovládli ozbrojené sily Ruska. Dôvod, prečo je tento stav „len“ zlý, ale ešte nie katastrofálny, spočíva v tom, že Moskva uznala nezávislosť oboch samozvaných útvarov v ich aktuálnych hraniciach. Frontová línia sa v roku 2015 zastavila vo chvíli, keď separatisti kontrolovali iba menšiu časť doneckej a luhanskej oblasti. Znamená to, že predbežne Rusko neokupuje celý Donbas. Ak by sa konflikt zmrazil v tomto bode, vznikol by podobný model, ako v Gruzínsku v roku 2008, keď Moskva vojenskou silou od Tbilisi odtrhla Južné Osetsko a Abcházsko, uznala ich nezávislosť, ale neanektovala ich tak, ako Krym na jar 2014. Putin môže kalkulovať s tým, že ak by sa obmedzil na gruzínsky scenár, aj trest v podobe západných sankcií by mohol byť miernejší, ako pri radikálnejšom postupe.
Horší scenár
Vôbec nie je isté či sa Rusko zastaví na úrovni takzvanej kontaktnej línie. A nemusí to závisieť iba od vôle Putina. Kontaktná línia sa totiž po siedmich rokoch relatívnej stabilizácie v posledných dňoch znova zmenila na horúci front, kde sa znepriatelené strany vzájomne intenzívne ostreľujú. Na ukrajinskej strane sú pritom v bojových postaveniach nielen armádne sily, ale operujú tam aj dobrovoľnícke jednotky, ktoré by sa mohli radikalizovať, ak usúdia, že oficiálny Kyjev sa v obave z celoplošnej ruskej invázie správa kapitulantsky. Prípadný príkaz, že na provokácie z ruskej strany nemajú odpovedať, by nemuseli uposlúchnuť. Pravdepodobnosť, že by v novovzniknutej situácii na kontaktnej línii utíchli zbrane sa preto blíži k nule. Pre Rusko by to mohla byť vítaná zámienka postúpiť ďalej do hĺbky ukrajinského územia. Ako prvé je na rane Mariupoľ, prístavné a priemyselné mesto pri Azovskom mori, na hranici ktorého sa v roku 2015 zastavil front. Keďže pri takomto vývoji by už na Moskvu naplno doľahli nové západné sankcie, Putin by mohol zvážiť, že už horšie nebude, a ruské ozbrojené sily by obsadili nielen celý Donbas, ale postupovali by ďalej.
Katastrofický scenár
Najhoršie, čo sa môže stať, je regulárna veľká rusko-ukrajinská vojna. Moskva, ktorá sústredila pri svojich a bieloruských hraniciach s Ukrajinou vyše 150– tisíc vojakov s obrovskou palebnou silou, drží svojho západného suseda z troch svetových strán v kliešťach. Ak Kremeľ vydá pokyn na totálnu vojnu, ohrozené bude nielen veľkomesto Charkov, ležiace kúsok od ruských hraníc, čiernomorské pobrežie až po Odesu, ale aj samotná metropola Ukrajiny. Z najbližšieho bodu bieloruskej hranice je to do Kyjeva iba necelých sto kilometrov. Napriek výraznej vojenskej prevahe Ruska by to boli krvavé boje. Odhodlanie Ukrajincov brániť svoju krajinu hoci aj partizánskym spôsobom boja je v centrálnej a najmä západnej časti krajiny veľmi silné. Rusko preto musí rátať s tým, že dobyť cudzie územie bude podstatne jednoduchšie, ako si ho dlhodobo udržať. Na to by potrebovalo dosadiť svoju bábkovú vládu do Kyjeva, ktorú by väčšina ukrajinského obyvateľstva rešpektovala, na čo existuje len minimálna šanca.