Chronológia dlhotrvajúceho konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom

Po zmene moci na Ukrajine pred vyše ôsmimi rokmi, keď sa v roku 2014 presadili proeurópske a prozápadné sily, sa výrazne zhoršili vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom. Na východe Ukrajiny vypukli ozbrojené konflikty, ktoré si vyžiadali podľa odhadov OSN viac ako 14-tisíc obetí.

22.02.2022 12:56
debata (13)

2013

28. – 29. novembra – Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ).

1. decembra – Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti (Majdan) sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.

2014

22. februára – Proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.

27. februára – Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine.

16. marca – Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov podporilo opätovné pripojenie Krymského polostrova k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.

18. marca – Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.

7. apríla – Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní – tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.

13. apríla – Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť „rozsiahlu protiteroristickú operáciu“ s účasťou ozbrojených síl.

27. apríla – Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.

17. júla – Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.

5. septembra – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.

2015

12. februára – Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.

2017

1. septembra – Nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ.

2018

11. júla – Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.

11. novembra – V samozvaných ľudových republikách na východe Ukrajiny sa konali regionálne voľby.

30. novembra – Ukrajina zakázala vstup na svoje územie ruským mužom vo veku 16 – 60 rokov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko oznámil, že toto opatrenie bolo prijaté s cieľom zabrániť Rusom vo vytvorení „súkromných armád“ bojujúcich na ukrajinskom území.

2019

20. mája – Po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách na Ukrajine sa funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.

2021

začiatok apríla – Rusko začalo s presunom vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami.

16. júna – V Ženeve sa stretol americký prezident Joe Biden so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, hovorili aj o konflikte na Ukrajine, avšak nijaký zlom rokovania nepriniesli.

12. júla – Ruský prezident Putin publikoval obsiahly článok pod názvom „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“, v ktorom napísal, že Rusi, Ukrajinci a Bielorusi sú následníci dávnej Rusi, ktorá bývala najväčším štátom v Európe.

november – Rusko opäť začalo zhromažďovať v hraničných oblastiach s Ukrajinou značné počty svojich vojsk – podľa rôznych zdrojov ide až o približne 100-tisíc vojakov. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred vojenskou agresiou.

1. decembra – Ruský prezident Putin vyhlásil, že Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.

7. decembra – Konal sa virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu varoval ruského prezidenta pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.

2022

január – Napriek intenzívnemu diplomatickému úsiliu sa nepodarilo nájsť riešenie napätej situácie.

7. februára – Viac než päť hodín trval rozhovor prezidentov Ruska a Francúzska, Vladimira Putina a Emmanuela Macrona. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa s Putinom stretol 15. februára. Medzi predstaviteľmi Ruska a európskych štátov resp. USA sa uskutočnilo tiež viacero telefonických rozhovorov.

21. februára – Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #kríza na Ukrajine #vojna na Ukrajine
Flowers