Jednotlivé výbory Rady federácie pred hlasovaním odporučili udeliť súhlas na použitie ruských ozbrojených síl v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike, pričom navrhli, aby príslušný výnos nadobudol účinnosť hneď v utorok.
Za toto rozhodnutie hlasovalo 153 senátorov, ktorí dali súhlas na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie mimo jej územia „na základe všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva“.
Vo výnose sa uvádza, že „celkový počet útvarov ozbrojených síl Ruskej federácie, oblasti ich pôsobenia, ich úlohy, dobu pobytu mimo územia Ruskej federácie určuje prezident Ruskej federácie v súlade s Ústavou Ruskej federácie“.
Putin tiež vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“. Uviedol, že ukrajinské vedenie tieto dohody „zabilo“ dávno pred uznaním samozvaných proruských republík Ruskom.
„Prečo ich implementovať, ak uznávame nezávislosť týchto subjektov,“ opýtal sa Putin v súvislosti so svojím rozhodnutím z pondelka, ktorým uznal samozvané proruské republiky v Donbase za nezávislé a suverénne štáty.
Čítajte viac Putin chce demilitarizovanú a neutrálnu Ukrajinu
Na spoločnej tlačovej konferencii s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom Putin dodal, že momentálne rokovania medzi Kyjevom a vedeniami Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) pre eskaláciu napätia nie sú možné. Situácia má „navyše tendenciu eskalovať“. Putin však vyjadril nádej v obnovenie rokovaní v budúcnosti. Vinu na neplnení minských dohôd podľa Putina nesie Ukrajina, ktorú k ich implementácii nedokázala motivovať „ani Európa“.
Práve z tohto dôvodu bolo Rusko nútené uznať DĽR a LĽR ako nezávislé a suverénne štáty. Rusko pritom podľa Putina navrhovalo, aby sa problém Donbasu riešil mierovými rokovaniami a implementáciou minských dohôd, ale tento návrh už „stratil svoju aktuálnosť“.
Putin uviedol, že hranice DĽR a LĽR sú uvedené v ich ústave a zhodujú sa s hranicami Doneckej a Luhanskej oblasti ako súčasti Ukrajiny. „Uznali sme nezávislosť týchto republík, čo znamená, že sme uznali všetky ich základné dokumenty vrátane ústavy. A ústava vymedzuje ich hranice v rámci Doneckej a Luhanskej oblasti v čase, keď boli súčasťou Ukrajiny,“ vysvetlil Putin.
Zároveň poznamenal, že presnejšie hranice by sa mali vytýčiť počas rokovaní predstaviteľov oboch republík s Ukrajinou. Ruský prezident zároveň avizoval, že „v prípade potreby“ si Ruská federácia splní svoje záväzky poskytnúť vojenskú pomoc DĽR a LĽR, keďže v pondelok boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy týkajúce sa aj vojenskej pomoci. „Keďže tam dochádza ku konfliktu, dávame jasne najavo, že v prípade potreby máme v úmysle splniť si svoje záväzky,“ vyhlásil Putin na tlačovej konferencii v Moskve.
Zdôraznil súčasne, že on „nepovedal, že ruské jednotky pôjdu do Donbasu hneď a zaraz“. Uviedol však, že konkrétny náčrt možných akcií Ruska sa vôbec nedá predpovedať. Všetko podľa neho záleží od konkrétnej situácie, ktorá sa vyvíja.
Čítajte viac Marušiak: Putinova politika priamo aj nepriamo smeruje proti slovenským záujmom
Vyslovil sa za demilitarizáciu súčasnej Ukrajiny a zdôraznil, že Ruská federácia je kategoricky proti prijatiu Ukrajiny do NATO. Najlepším riešením by podľa Putina bolo, keby sa samotný Kyjev vzdal vstupu do aliancie. Putin dodal, že Moskva zaregistrovala aj vyjadrenia Kyjeva týkajúce sa jadrových zbraní a chápe, že „boli adresované predovšetkým nám“.
Vysvetlil, že Rusko by za strategickú hrozbu považovalo aj to, keby sa na Ukrajine objavili taktické jadrové zbrane. „Toto treba mať na pamäti,“ dodal Putin. Pripomenul, že Ukrajina mala „od čias Sovietskeho zväzu dosť široké kompetencie v jadrovej oblasti“.
Poukázal na to, že má niekoľko jadrových blokov a „jadrový priemysel je rozvinutý pomerne široko a dobre. Sú tam školy“. Podľa Putina má Ukrajina všetko pre to, aby tento problém vyriešila oveľa rýchlejšie ako tie krajiny, ktoré ho riešia od nuly. Podľa Putina pre normalizáciu vzťahov s Ruskom je nutné, aby Ukrajina uznať v referende vyjadrenú vôľu ľudí, ktorí žijú v Sevastopole a na polostrove Krym.
Ctiť si vôľu obyvateľov týchto regiónov, ktoré sa stali subjektmi Ruskej federácie, by podľa Putina mal aj Západ. Západ musí toto rozhodnutie rešpektovať, lebo „týchto ľudí nikto so zbraňou v ruke alebo pod bajonetmi nehnať ľudí k volebným urnám. Prišli dobrovoľne, rozhodli sa spojiť sa s Ruskom,“ vyhlásil Putin.
Putin na brífingu po rokovaní s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom uviedol, že Rusko uznalo Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku v rámci hraníc stanovených v ich ústavách. Dodal, že ich ústavy definujú tieto hranice v rámci Doneckej a Luhanskej oblasti v čase, keď obe entity boli súčasťou Ukrajiny.
Čítajte viac Okupant Putin. Kde sa zastaví?