Rusko napadlo Ukrajinu, Zelenskyj vyhlásil všeobecnú mobilizáciu

Rusko krátko po 5. hodine rannej miestneho času (3:00 h SEČ) po rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina zaútočilo z východu, Krymu i Bieloruska na Ukrajinu. Putin vyhlásil, že situácia si vyžaduje rozhodné kroky a vyzval ukrajinských vojakov, aby zložili zbrane.

, , , , 24.02.2022 06:00, aktualizované: 23:29
Volodymyr Zelenskyj Foto:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj
debata (7540)

Najdôležitejšie udalosti

  • Rusko o 5:00 miestneho času (3:00 SEČ) spustilo vojenskú ofenzívu na Ukrajinu
  • Potvrdené útoky sú z východu, Krymu a Bieloruska
  • Rusko ostreľovalo Luhanskú, Sumskú, Charkovskú, Černihivskú a Žytomyrskú oblasť
  • Rusko tvrdí, že na Ukrajine zničilo 74 cieľov vrátane 11 letísk
  • Po útoku letectva a delostrelectva už začal aj útok pozemných jednotiek
  • Pri raketových útokoch Ruska na Odesu zahynulo najmenej 18 ľudí
  • Ukrajinci údajne na východe zabili 50 ruských vojakov
  • Prezident Zelenskyj v krajine vyhlásil stanné právo a prerušil diplomatické vzťahy s Ruskom
  • Ukrajinci zostrelili päť ruských lietadiel a jednu helikoptéru
  • Vo viacerých ukrajinských mestách bolo počuť výbuchy
  • Ukrajinci aj cez Slovensko utekajú z krajiny
  • Rozhodnutie Putina odsúdili svetoví politickí lídri
  • EÚ a Británia avizujú ďalšie sankcie voči Rusku
zväčšiť
mapa, Ukrajina, útoky Ruska
Dym stúpa neďaleko armádnej budovy po...
Dopravná zápcha, obyvatelia Kyjeva opúšťajú...
+13Ukrajinský vojak v Kramatorsku na východe...

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine

23:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vo štvrtok na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.

23:05 Kanadský premiér Justin Trudeau vo štvrtok v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu oznámil zavedenie nových sankcií voči 58 ruským jednotlivcom a inštitúciám. „Vzhľadom na bezohľadný a nebezpečný vojenský útok Ruska zavádzame dnes ďalšie tvrdé sankcie,“ povedal Trudeau na tlačovej konferencii.

„Nehanebné ignorovanie medzinárodného práva, demokracie ľudských životov zo strany (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina je veľkou hrozbou pre bezpečnosť a mier vo svete,“ dodal. Sankcie Kanada sa týkajú členov ruskej elity a ich rodiny, súkromnú polovojenskú organizáciu – tzv. Wagnerovu skupinu -, ako aj na ruské banky. Kanada tiež ruší vývozné povolenia pre Rusko.

V telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil Trudeau podporu pre suverenitu Ukrajiny a jej právo na sebaurčenie. Ottawa v uplynulých rokoch vyslala na Ukrajinu svojich vojenských inštruktorov, ktorí pomáhali pri výcviku zhruba 35-tisíc ukrajinských vojakov, uviedla kanadská ministerka obrany Anita Anandová. V Kanade žije vyše 1,3 milióna Ukrajincov. (afp, tasr)

23:02 Spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser sa na protest proti útoku Ruska na Ukrajinu verejne zrieka štátneho vyznamenania Puškinova medaila, ktoré mu Ruská federácia udelila v roku 2004.

Vyznamenanie Štrasserovi udelili za preklad diela Alexandra Sergejeviča Puškina s názvom Eugen Onegin. „Žial, Puškinova medaila je aj Putinova medaila, certifikát o jej udelení podpísal prezident Ruskej federácie,“ uviedol vo vyhlásení. (tasr)

22:41 Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval vo štvrtok so svojim francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Oznámil to Kremeľ, podľa ktorého Putin poskytol francúzskemu lídrovi „vyčerpávajúce“ vysvetlenie „dôvodov“, pre ktoré sa Rusko rozhodlo napadnúť Ukrajinu.

Počas telefonického rozhovoru si Putin s Macronom „vážne a úprimne vymenili názory“ týkajúce sa súčasnej situácie na Ukrajine, pričom Putin „poskytol vyčerpávajú vysvetlenie dôvodov a okolností, pre ktoré bolo prijaté rozhodnutie o začatí špeciálnej vojenskej operácie“, uviedol Kremeľ.

Ruská strana ďalej vo vyhlásení dodáva, že telefonát sa uskutočnil z iniciatívy francúzskeho prezidenta, pričom obaja lídri súhlasili, že zostanú aj naďalej v kontakte. Šéf elyzejského paláca podnikol v posledných týždňoch niekoľko diplomatických krokov v snahe zabrániť ruskej invázii na Ukrajinu vrátane návštevy Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom, pripomína Reuters. (reuters, afp, tasr)

22:30 V piatok sa má uskutočniť mimoriadna schôdza parlamentu, ktorá by sa mala týkať možnosti vyhlásiť výnimočný stav a zjednodušenia príchodu utečencov pred vojnou. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok s tým, že žiada poslancov, aby boli ústretoví a návrhy rýchlo prešli parlamentom.

Korčok si myslí, že by sa mal prijať aj zákon na zamedzenie šírenia dezinformácií. Podľa neho sa návrh zákona môže objaviť už v piatok na rokovaní vlády.

22:18 Spojené štáty vyhostili druhého najvyššie postaveného diplomata pôsobiaceho na ruskom veľvyslanectve vo Washingtone. Ide o reakciu na krok Moskvy, ktorá minulý týždeň nariadila odchod zástupcovi šéfa americkej misie v Rusku Bartovi Gormanovi.

Ruský diplomat Sergej Trepelkov bol o svojom nútenom odchode z USA informovaný v stredu, uviedlo vo štvrtok americké ministerstvo zahraničných vecí. Gorman je kariérnym diplomatom, ktorý sa špecializuje na bezpečnosť. Pôsobil vo viacerých diplomatických misiách USA po celom svete vrátane Arménska, Číny, Iraku, Jordánska a Kazachstanu.

Podľa nemenovaného zdroja je najnovšie vyhostenie diplomata súčasťou dlhodobého sporu medzi Moskvou a Washingtonom o personálne obsadenie veľvyslanectiev.

Americká ambasáda / Americké veľvyslanectvo / Diplomacia / Čítajte viac Rusko vyhostilo zástupcu amerického veľvyslanca, čaká na americkú odvetu

22:13 Ministerstvo financií Spojených štátov uvalilo vo štvrtok sankcie na 24 bieloruských občanov a organizácií, ktoré podporili inváziu Ruska na Ukrajinu. Rezort financií USA spresnil, že sankcie sa týkajú dvoch štátnych bánk – Belinvestbank a Bank Dabrabyt -, ako aj bieloruského obranného a bezpečnostného priemyslu a predstaviteľov obrany.

Medzi sankcionovanými osobami je napríklad aj bývalý bieloruský vládny činiteľ, podnikateľ a oligarcha Alexandr Zajcev (Aľaksandr Zajcav), ktorý patrí k osobám z vnútorného okruhu prezidenta Alexandra Lukašenka a profituje zo štátnych zákaziek.

Stanica Sky News uvádza, že britský premiér Boris Johnson takisto potvrdil, že voči Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska, zavedie sankčné „opatrenia v plnom rozsahu“. (reuters, tasr)

21:57 Viaceré osobnosti ruskej kultúry vyzvali na zastavenie vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Text výzvy zverejnil vo štvrtok na Facebooku spisovateľ a novinár Michail Zygar. „Vypuknutie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou je hanba,“ píše sa v texte výzvy.

„Je to naša hanba, ale zodpovednosť za to budú musieť niesť, žiaľ, aj naše deti, generácia malých aj ešte nenarodených Rusov. Nechceme, aby naše deti žili v krajine agresora, aby sa hanbili, že ich armáda zaútočila na susedný samostatný štát. Vyzývame všetkých občanov Ruska, aby povedali nie tejto vojne,“ uvádza sa vo výzve, o ktorej informoval spravodajský web Meduza.io.

Jej iniciátori a signatári neveria ruskému vedeniu, že „nezávislá Ukrajina predstavuje hrozbu pre Rusko alebo akýkoľvek iný štát“. „Neveríme tvrdeniam (ruského prezidenta) Vladimira Putina, že ukrajinský ľud je pod vládou nacistov a treba ho oslobodiť,“ píše sa vo výzve, ktorej signatári žiadajú „ukončenie tejto vojny“.

Okrem Zygara sa pod výzvu podpísali aj spisovatelia Boris Akunin, Dmitrij Bykov, Dmitrij Gluchovskij, Vladimir Sorokin, dramatik Ivan Vyrypajev, režiséri Vladimir Mirzojev, Andrej a Iľja Chrušanovskí, novinár a nositeľ Nobelovej ceny Dmitrij Muratov, novinár Leonid Parfionov či Čulpan Chamatovová. Viacerí ľudia z tohto prostredia informovali, že je na nich v práci vyvíjaný tlak, aby sa na sociálnych sieťach nevyjadrovali proti vojne na Ukrajine. (tasr)

21:55 Po štvrtkovom ruskom útoku na Ukrajinu muselo opustiť svoj domov zhruba 100-tisíc ľudí a niekoľko tisíc ich odišlo do susedných krajín, hlavne do Moldavska a Rumunska. Agentúre Reuters to oznámila hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, je na Ukrajine stále mimo svojho domova zhruba 1,4 milióna ľudí. Agentúry OSN varujú pred vážnou humanitárnou krízou v krajine.

Hovorkyňa UNHCR uviedla, že číslo je odhadom na základe informácií od ukrajinských úradov a partnerov inštitúcií OSN. Podľa šéfa UNHCR Filippa Grandiho budú dopady bojov na civilistov „devastujúce“. „Civilné obyvateľstvo a civilné infraštruktúry musia byť vždy chránené a zabezpečené, ako s tým počíta medzinárodné humanitárne právo,“ uviedol Grandi. Jeho úrad vyzval okolité krajiny, aby otvorili hranice utečencom a vytvorili pre nich bezpečné útočisko.

K ochrane kritickej civilnej infraštruktúry, ako sú rozvody vody a elektriny či nemocnice, vyzvali vo štvrtok aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Podľa šéfa MVČK má Červený kríž na Ukrajine zhruba 600 pracovníkov, ktorí na východe krajiny pomáhali na oboch stranách línie dotyku oddeľujúcej proruských separatistov a ukrajinskej vládnej jednotky. Cez víkend sa napríklad snažili opraviť čerpadlá vody poškodené pri ostreľovaní. (čtk)

21:50 Spojené štáty vyšlú do Nemecka 7-tisíc ďalších vojakov s cieľom posilniť spojencov v NATO. Tieto sily sú súčasťou väčšieho kontingentu, ktorý bol koncom januára na príkaz prezidenta USA Joea Bidena uvedený do stavu zvýšenej pohotovosti. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ministerstva obrany USA.

Predstaviteľ spresnil, že tieto sily, ktoré budú tvoriť príslušníci obrnenej brigády, odcestujú do Nemecka v najbližších dňoch. V súčasnosti sa v Európe nachádza zhruba 90-tisíc amerických vojakov, uvádza armáda USA. Washington ohlásil začiatkom tohto týždňa v súvislosti so situáciou na Ukrajine presuny tisícov dodatočných vojakov a techniky do východnej Európy. (afp, dpa, tasr)

21:35 Prezidenti a predsedovia vlád EÚ sa zhodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré budú mať „masívne následky“ pre jeho sektory energetiky, financií aj dopravy. „Tieto sankcie sa vzťahujú na finančný sektor, energetiku a dopravu, tovar s dvojakým použitím, ako aj na kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.

Brusel zároveň rozšíri sankčný zoznam o mená ďalších osôb z Ruska a upraví kritéria, podľa ktorých vyhodnocuje, kto naň patrí. „Rada bezodkladne prijme príslušné návrhy pripravené (Európskou) komisiou a vysokým predstaviteľom (EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom),“ pokračuje vyhlásenie.

Európski lídri zároveň spoločne odsúdili Kremeľ za jeho útok na Ukrajinu vyzvali Moskvu, aby bezpodmienečne stiahla všetky svoje sily z celého územia svojho západného suseda. Zároveň podporili prípravu balíka sankcií voči Bielorusku za podporu ruskej agresie voči Ukrajine. (afp, tasr)

21:32 Vysoký predstaviteľ západných spravodajských služieb tvrdí, že Rusko „zlikvidovalo“ ukrajinskú protivzdušnú obranu a teraz kontroluje nebo nad celou krajinou. „Rusi majú teraz v podstate úplnú vzdušnú prevahu nad Ukrajinou,“ povedal pre agentúru AFP nemenovaný predstaviteľ pod podmienkou zachovania svojej anonymity.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vo štvrtok informoval, že v dôsledku zásahov ruských ozbrojených síl bolo na Ukrajine vyradených 83 pozemných objektov vojenskej infraštruktúry. Od začiatku vojenskej operácie boli zostrelené dva ukrajinské Su-27, dva Su-24, jeden vrtuľník a štyri útočné bezpilotné lietadlá Bayraktar, dodal Konašenkov.

Informoval tiež, že jednotky milícií samozvaných proruských republík v Donbase postúpili o 6–8 kilometrov vďaka palebnej podpore ruského delostrelectva a letectva. Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) informovala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení priznal, že Ukrajina v počiatočných fázach dlho obávaného ruského útoku utrpela „vážne straty“. Podľa jeho poradcu bolo zabitých najmenej 40 ľudí.

Zelenskyj sa takto vyjadril krátko po tom, ako ruské rakety zaútočili na letecké základne a vojenskú infraštruktúru v najmenej 25 mestách. Špeciálna vojenská operácia, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin a ktorej cieľom je „demilitarizácia“ Ukrajiny, sa začala v skorých ranných hodinách, pričom výbuchy a zvuk sirén bolo počuť aj v hlavnom meste Kyjeve a na jeho letisku Boryspil. Výbuchy rakiet hlásili aj v mnohých ďalších mestách vrátane Charkova (Charkiv), Kramatorska, Dnipra, Mariupolu, Odesy a Zaporižžia.

Útok vyvolal pobúrenie a odsúdenie Západu i iných regiónov sveta, pretože vzrástli obavy z vypuknutia veľkej vojny v strede Európy. Veľvyslanci NATO uviedli, že aliancia súhlasila s posilnením svojich pozemných, námorných a vzdušných síl na svojom východnom krídle v susedstve Ukrajiny a Ruska.

Zelenskyj, ktorý telefonicky hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom, vyhlásil v krajine stanné právo, ale vyzval občanov, aby zostali pokojní. Povedal, že Moskva spustila totálny útok na Ukrajinu, pričom sa zameriava na na „našu vojenskú infraštruktúru“ a pohraničnú stráž. (afp, tasr)

21:13 V dôsledku štvrtkového ruského útoku na Ukrajinu prišlo o život 57 Ukrajincov a 169 utrpelo zranenie, uviedol podľa agentúry Interfax-Ukrajina ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško.

Zdravotnícke zariadenia po celej krajine podľa neho vyzvali pacientov, ktorých možno liečiť ambulantne, aby sa vrátili do svojich domovov, pretože nemocnice musia byť pripravené prijímať ranených. „Urobili sme tak spolu s vyhlásením vojnového stavu,“ povedal Ljaško. Uistil, že zdravotnícky systém pracuje stabilne, hoci nemocnice znovu musia meniť svoje zameranie; to sa doteraz sústreďovalo na zvládnutie pandémie covidu. (čtk)

20:49 Situácia na Ukrajine sa týka aj nás, upozornila prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtkovom mimoriadnom vystúpení v RTVS v súvislosti so začiatkom vojenskej invázie Ruska voči Ukrajine. Ocenila, že na odsúdení ruskej agresie sa zhodla väčšina štátov sveta, ale aj slovenskej politickej reprezentácie. Zároveň upozornila na silnú ruskú propagandu, pôsobiacu aj na Slovensku.

Zuzana Čaputová Čítajte viac Čaputová varovala pred ruskou propagandou, ocenila zjednotenie väčšiny sveta

20:39 Premiér Eduard Heger vo štvrtok v mimoriadnom príhovore odsúdil ruskú agresiu voči Ukrajine, ktorú označil za neospravedlniteľné barbarstvo. Podľa predsedu vlády ruský imperializmus ukázal útokom na Ukrajinu svoju pravú tvár. Vyhlásil, že európska bezpečnosť je v ohrození.

Eduard Heger Čítajte viac Heger: Európska bezpečnosť je v ohrození

20:30 Poľsko zruší povinnú karanténu a testy na koronavírus pre ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny. Návrh predmetného nariadenia bol predložený poľskému premiérovi Mateuszovi Morawieckemu.

Takýmto krokom chce Varšava umožniť ľuďom utekajúcim z Ruskom napadnutej Ukrajiny, aby sa ľahšie dostali do Poľska. Nariadenie nadobudne účinnosť deň po zverejnení v oficiálnom vestníku. Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz zároveň vo štvrtok uviedol, že jeho krajina je pripravená na „najhorší možný scenár“ vývoja ruskej invázie na Ukrajine. Poľsko je podľa jeho slov pripravené poskytnúť zdravotnícku starostlivosť utečencom, ktorí prídu do Poľska.

„Sme pripravení na najhorší možný scenár, lebo sme sa už poučili z pandémie,“ povedal Andrusiewicz agentúre PAP. Ďalej uviedol, že Poľsko sa už „mnoho týždňov“ pripravuje na poskytnutie pomoci svojim ukrajinským susedom. „Každému, kto príde do našej krajiny, musíme poskytnúť bezproblémový prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane (prípadnej) hospitalizáci­e,“ dodal.

Andrusiewicz tiež povedal, že Poľsko vypracovalo podrobný logistický plán týkajúcich sa prevozu zranených osôb vrátane určenia konkrétnych nemocníc, do ktorých majú byť posielaní.

Poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski vo štvrtok oznámil, že Varšava vypracovala zoznam celkovo 120 nemocníc, v ktorých budú prijímať zranených z Ukrajiny. Niedzielski zároveň avizoval, že Poľsko sa chytá vypraviť k ukrajinským hraniciam špeciálny vlak na prepravu ranených, vybavený lekárskym vybavením a personálom. (pap, tasr)

20:10 Poľský regulačný úrad vo štvrtok odobral viacerým ruským staniciam právo vysielať v Poľsku. „Národná rada pre rozhlas a televíziu (KRRiT) prijala uznesenie o vyradení ruských kanálov, vrátane Russia Today (RT), z registra vysielacích kanálov,“ napísal vo štvrtok na Twitteri vládny komisár pre kybernetickú bezpečnosť Janusz Cieszynski.

Poľský úrad tak reagoval na rozsiahly ruský vojenský útok na Ukrajinu, ktorý prebieha od štvrtka rána. Ruské invázne jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území. Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau, ktorý momentálne predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vo štvrtok označil ruskú inváziu na Ukrajinu za „zločin proti ľudskosti“. (pap, tasr)

19:59 Americký prezident Joe Biden vo štvrtok označil ruského prezidenta Vladimira Putina za agresora a oznámil ďalšie tvrdé sankcie USA voči ruským bankám, elitám a ich rodinám. „Putin je agresor, Putin si túto vojnu vybral. Teraz on a jeho krajina ponesú následky,“ vyhlásil v úvode prejavu Biden.

„Vladimir Putin plánoval tento vopred premyslený útok mesiace. Putin presunul viac ako 175-tisíc vojakov k ukrajinským hraniciam a postavil poľné nemocnice,“ pokračoval šéf Bieleho domu. „(Putin) odmietol každé úsilie, ktoré Spojené štáty a naši spojenci v dobrej viere vyvinuli, aby riešili naše obavy o vzájomnú bezpečnosť prostredníctvom dialógu s cieľom vyhnúť sa zbytočným konfliktom,“ dodal Biden a oznámil balík sankcií.

Sankcie podľa neho spôsobia vážne problémy ruskej ekonomike. „Tieto sankcie sme zámerne navrhli tak, aby maximalizovali dlhodobý dopad na Rusko a minimalizovali dopad na Spojené štáty a našich spojencov. Zdôrazňujem, že Spojené štáty to nerobia samé. Celé mesiace sme budovali koalíciu partnerov, ktorí zastupujú viac ako polovicu globálnej ekonomiky," uviedol prezident USA a pripomenul, že už v prvej vlne opatrení Spojené štáty sankcionovali ruské banky.

„Odrezali sme najväčšiu ruskú banku, ktorá sama vlastní viac ako tretinu ruských bankových aktív. Odrezali sme ju od finančného systému USA. A dnes blokujeme ďalšie štyri veľké banky. To znamená, že každý majetok, ktorý majú v Amerike, bude zmrazený. Zahŕňa to VTB – druhú najväčšiu banku v Rusku, ktorá má aktíva v hodnote 250 miliárd amerických dolárov,“ oznámil Biden. Na sankčný zoznam pribudli „mená ruských elít a ich rodinných príslušníkov“. Biden vysvetlil, že ide o osoby, ktoré „osobne profitujú“ z politiky Kremľa.

Americký prezident neoznámil odstrihnutie Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT. Takýto krok bol predmetom diskusií aj v roku 2014 po ruskej anexii Krymu, pripomína televízia NBC News. Kremeľ vtedy vyhlásil, že takýto krok bude považovať za vyhlásenie vojny. (afp, reuters, tasr)

19:55 Na protivojnových protestoch v Rusku bolo vo štvrtok zadržaných viac ako 900 ľudí. Protestné zhromaždenia boli zvolané v reakcii na „špeciálnu vojenskú operáciu“, ktorú na Ukrajine vo štvrtok ráno rozpútal ruský prezident Vladimir Putin.

Informovalo o tom nezávislé združenie OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počty zadržaných. Podľa neho bolo „v 44 mestách (Ruska) zadržaných 917 ľudí“. V Moskve polícia zatkla najmenej 472 osôb.

Polícia zadržiava účastníka demonštrácie proti... Foto: SITA/AP, Dmitry Serebryakov
Ukrajina / Moskva / Protest / Polícia zadržiava účastníka demonštrácie proti ruskej invázii na Ukrajinu konanej v Moskve 24. februára 2022

Účastníci protestov v Moskve mali v rukách plagáty s nápismi „Vojnu nepotrebuje nikto – okrem Putina“, „Ukrajina nie je nepriateľ!“, „Putinovi – Norimberg“, „Putin je najväčší terorista“, „Rusi sú proti vojne s Ukrajinou“, „Rusko nie je Putin“, „Riešte naše problémy, nie vojnu“, „Putin, preč z Ukrajiny“, „Máte ruky od krvi, zastavte vojnu“, „Putin je vojnový zločinec“, či „Bojím sa“. Tieto akcie mali buď podobu protestu jednotlivcov, alebo sa na nich zišli desiatky či stovky ľudí. (tasr)

19:47 Americký prezident Joe Biden vo štvrtok na Twitteri oznámil, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) sa zhodla na „ničivých balíkoch sankcií“ voči Rusku. „Dnes ráno (miestneho času) som sa stretol (virtuálne) s mojimi náprotivkami z G7, aby sme diskutovali o neoprávnenom útoku (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina na Ukrajinu a dohodli sme sa, že zavedieme devastujúce balíky sankcií a ďalšie ekonomické opatrenia s cieľom vyvodiť voči Rusku zodpovednosť,“ napísal šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Twitter. „Stojíme pri statočných ľuďoch na Ukrajine,“ dodal.

Skupina G7, do ktorej patria okrem Spojených štátov aj Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko a Taliansko, už predtým v spoločnom vyhlásení odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu s tým, že ide o vážne ohrozenie medzinárodného poriadku. (afp, tasr)

19:45 Útok ruskej armády proti Ukrajine šokoval generála Pavla Macka: „Putin rozpútal klasickú celoplošnú vojnu. Po 77 rokoch v Európe,“ povedal v Ide o pravdu. „Okamžite musíme „uzemniť“ sovietske MiGy, a ruských technikov poslať zo Sliača domov,“ vyzval bývalý generál.

Naliehavé varovanie má podľa neho logiku, a nie je namierené proti Rusku. „V strede Slovenska máme bojujúcu stranu, to je nonsens, to nesmie trvať už ani hodinu,“ zdôraznil Macko.

Ide o Pravdu, generál Pavel Macko Čítajte viac Generál Macko v Ide o pravdu: Okamžite musíme 'uzemniť' MiGy na Sliači, a ruských technikov poslať domov

19:44 Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok večer v prejave k národu varoval, že ruská invázia na Ukrajinu sa nesmie rozšíriť do iných častí Európy. Prisľúbil tiež, že NATO bude brániť svoje členské štáty.

„Musíme zaistiť, aby sa tento konflikt nerozšíril do ďalších európskych krajín. S americkým prezidentom (Joeom Bidenom) a našimi európskymi priateľmi sa zhodujeme, že tomuto musíme predísť všetkými dostupnými prostriedkami,“ uviedol v prejave, ktorý bol odvysielaný v televízii. Ruský prezident Vladimir Putin by podľa Scholza nemal podceňovať odhodlanie NATO brániť svojich členov.

„Sme svedkami začiatku vojny, akú sme v Európe nevideli viac ako 75 rokov,“ uviedol nemecký kancelár. „Toto je pokus násilne posunúť hranice v rámci Európy, možno dokonca vymazať celú krajinu z mapy sveta,“ uviedol v súvislosti s útokom Ruska na Ukrajinu.

Scholz sa tiež priamo obrátil na ruského prezidenta: „Okamžite zastavte bojové operácie. Stiahnite ruské jednotky z Ukrajiny. Zrušte nezákonné uznanie Doneckej a Luhanskej oblasti.“ Za vzniknutú situáciu je podľa Scholza zodpovedný výlučne ruský prezident. „On a nie ruský ľud sa rozhodol pre túto vojnu. On jediný je za ňu zodpovedný. Táto vojna je Putinova vojna.“ (afp, tasr)

19:40 Najmenej 13 civilistov a deväť vojakov zahynulo v prvý deň ruskej ofenzívy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Moskva medzičasom potvrdila, že jej pozemné sily vnikli na Ukrajinu. Kolóny ruských obrnených vozidiel vnikli do južnej časti Ukrajiny zo susedného Krymu, anektovaného Ruskom v roku 2014.

Miestni ukrajinskí predstavitelia následne oznámili, že ruské invázne vojská ovládli časti Chersonskej oblasti vrátane okresu Heničesk. Nemenované zdroje zároveň uviedli, že ruské sily na juhu Ukrajiny ovládli aj vodný kanál a vodnú elektráreň. Existujú obavy aj z možného útoku na dôležité prístavné mesto Odesa. Ruské vojská podľa agentúry DPA postupujú z Krymu smerom na mestá Cherson a Melitopoľ.

Od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajinu prichádzajú z rôznych oblastí správy o obetiach. Šéf Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer v tejto súvislosti vyjadril obavy, že tento konflikt spôsobí skazu a utrpenie obrovského rozsahu.

„Obávam sa zvýšeného výskytu utrpenia s potenciálom obrovského počtu obetí a rozsiahleho ničenia civilných objektov, ako sú vodné a elektrické elektrárne,“ povedal Maurer a tiež predpovedal „hromadné vysídľovanie, traumy, odlúčenie rodín a nezvestné osoby.“

Agentúra so sídlom v Ženeve, ktorá má asi 600 humanitárnych pracovníkov po celej Ukrajine vrátane 400 na východe, pomáha pri zásobovaní vodou v Doneckej oblasti po tom, ako boli počas víkendového ostreľovania poškodené dve čerpacie stanice vody, čím sa prerušili dodávky vody pre zhruba jeden milión ľudí. (afp, dpa, reuters, tasr)

19:38 Bývalý nemecký spolkový kancelár a v súčasnosti lobista Gerhard Schröder vo štvrtok odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a označil ju za neopodstatnenú. Vyzval však súčasne na pokračovanie dialógu s Moskvou.

Schröder, ktorého práca pre ruský energetický sektor je v Nemecku prijímaná ako veľmi kontroverzná, uviedol, že „vojnu a s ňou spojené utrpenie ľudí na Ukrajine treba čo najskôr zastaviť“, pričom uviedol, že je to „zodpovednosť ruskej vlády“.

Vo vyhlásení na svojom účte na webe LinkedIn napísal, že vo vzťahu medzi Ruskom a Západom sa v posledných rokoch vyskytli „chyby – na oboch stranách“. Poznamenal však, že ani „bezpečnostné záujmy Ruska neospravedlňujú použitie vojenských prostriedkov“.

Hoci západné sankcie proti Rusku sú podľa exkancelára „nevyhnutné“, existujúce politické, ekonomické a občianske vzťahy medzi Európou a Ruskom „by nemali byť úplne prerušené“. Tieto prepojenia „napriek súčasnej dramatickej situácii“ označil Schröder za základ „nádeje“, že „dialóg o mieri a bezpečnosti na našom kontinente bude opäť možný“.

Schröder (77) je predsedom predstavenstva ruského štátneho ropného gigantu Rosnefť. Začiatkom februára bol nominovaný do predstavenstva ruského štátneho energetického gigantu Gazprom. Blízke priateľstvo udržiava aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom však v Nemecku čelí výzvam, aby prerušil svoje obchodné vzťahy s Ruskom – okrem iného aj pre to, že škodia jeho domovskej Sociálnodemokra­tickej strane (SPD) vedenej súčasným kancelárom Olafom Scholzom. (afp, tasr)

19:20 Stovky ľudí sa vo štvrtok v Bratislave zúčastnili tzv. tichého pochodu na protest proti útoku ruskej armády na Ukrajinu. Podporu Ukrajine prostredníctvom zhromaždenia vyjadrili aj v Prievidzi či v Košiciach.

pochod ukrajina bratislava zhromaždenie Čítajte viac Nesúhlas s útokom na Ukrajinu vyjadrili v Bratislave, v Prievidzi i v Košiciach

19:09 Rusko prvýkrát potvrdilo, že jeho pozemné sily vstúpili na Ukrajinu, a to z územia anektovaného Krymu. Rusko predtým uvádzalo len to, že rozpútalo letecké a raketové útoky na ukrajinské letecké základne, batérie protivzdušnej obrany a ďalšie vojenské objekty. Zničených bolo podľa neho 83 ukrajinských vojenských zariadení.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vo štvrtok večer – prvýkrát od začiatku vojenskej operácie – potvrdil, že ruské pozemné jednotky vtrhli na Ukrajinu, pričom uviedol, že postupovali smerom k mestu Cherson ležiacemu severozápadne od Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Cherson leží pri nádrži poskytujúcej väčšinu dodávok sladkej vody pre Krym, kým ho Ukrajina v roku 2017 – v reakcii na anexiu ukrajinského Krymského polostrova – neodrezala priehradou. Konašenkov povedal, že krok ruských jednotiek umožnil obnoviť dodávky vody na Krym. Vyhlásil tiež, že „všetky úlohy pridelené skupinám vojsk ozbrojených síl Ruskej federácie na daný deň boli úspešne splnené“.

V dôsledku zásahov ruských ozbrojených síl bolo na Ukrajine vyradených 83 pozemných objektov vojenskej infraštruktúry, spresnil Konašenkov. Od začiatku vojenskej operácie boli zostrelené dva ukrajinské Su-27, dva Su-24, jeden vrtuľník a štyri útočné bezpilotné lietadlá Bayraktar, dodal Konašenkov. Informoval tiež, že jednotky milícií samozvaných proruských republík v Donbase postúpili o 6–8 kilometrov vďaka palebnej podpore ruského delostrelectva a letectva. (ap, tasr)

19:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal medzinárodne spoločenstvo, aby odstrihlo Rusko od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT. Zelenskyj to povedal po telefonáte so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, pričom poznamenal, že „z EÚ je už na ceste balík veľmi tvrdých sankcií voči Rusku“.

Nemenované diplomatické zdroje medzičasom pre agentúru DPA uviedli, že členské štáty EÚ sa už zhodli na hlavných bodoch nového sankčného balíka voči Rusku, ktorý bude zameraný na jeho sektory energetiky, financií aj dopravy. Brusel chce zároveň uvaliť sankcie na vývoz istých kľúčových technológií či obmedzí vstup do EÚ pre ruských občanov s diplomatickými a služobnými pasmi.

Spomínané zdroje ďalej uviedli, že krajiny Západu pripravujú voči Rusku aj ďalšie, ešte tvrdšie sankcie ako tie, ktorými sa bude vo štvrtok večer zaoberať mimoriadny summit prezidentov a predsedov vlád krajín EÚ. Na stole je podľa zdrojov práve odpojenie Ruska od systému SWIFT.

Takýto krok bol predmetom diskusií aj v roku 2014 po ruskej anexii Krymu. Kremeľ vtedy vyhlásil, že takýto krok bude považovať za vyhlásenie vojny. (tasr, afp, dpa, nbcnews.com)

18:58 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že kroky Ruska na Ukrajine sú vynúteným opatrením, Moskva podľa jeho slov nemala inú možnosť. „Najdôležitejšie je, aby bolo jasné toto: to, čo sa deje (na Ukrajine), je nevyhnutné opatrenie. Jednoducho nám nedali šancu konať inak,“ povedal Putin počas štvrtkového stretnutia so zástupcami podnikateľských kruhov.

Putin zároveň zdôraznil, že na bezpečnostné riziká, ktoré pre Rusko vznikli, nebolo možné reagovať inými prostriedkami. Všetky pokusy o eliminovanie alebo redukciu týchto rizík boli neúspešné, tvrdil Putin.

Dodal, že aj preňho to bolo prekvapujúce. „Aby som pravdu povedal, dokonca sa čudujem, že sme sa neposunuli ani o milimeter ani v jednej veci (okruhu tém rokovaní). Opakujem: ide o vynútené opatrenie, pretože nám mohli vytvoriť také riziká, že je ťažko povedať, ako by naša krajina (vôbec) existovala“.

Demonštrácia pred ruskou ambasádou v bulharskej... Foto: SITA/AP, Valentina Petrova
Ukrajina / Vladimir Putin / Demonštrácia pred ruskou ambasádou v bulharskej metropole Sofia proti ruskej invázii na Ukrajinu, 24. február 2022

18:50 Ruská armáda obsadila odstavenú jadrovú elektráreň Černobyľ, uviedol podľa agentúry Interfax-Ukrajina poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Černobyľ, kde sa na jar 1986 odohrala bezprecedentná jadrová katastrofa, leží pri hraniciach s Bieloruskom, asi 100 kilometrov od Kyjeva.

O vstupe ruských vojsk z Bieloruska do černobyľskej zóny predtým informoval podľa Interfax-Ukrajina poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko, podľa ktorého hrozí rozptýlenie rádioaktívneho prachu aj do krajín Európskej únie, pokiaľ delostrelecká paľba zasiahne úložisko nebezpečných radioaktivneho odpadu. (čtk)

18:21 Veľké ruské banky budú čeliť úplnému zmrazeniu aktív v Spojenom kráľovstve, oznámil britský premiér Boris Johnson. Ide o reakciu na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. (bbc.com, news.sky.com, tasr)

18:20 Lídri EÚ vyzvú na štvrtkovom summite na prijatie sankcií voči Bielorusku za jeho podporu ruskej invázie na Ukrajinu. Uvádza sa to v návrhu ich spoločného vyhlásenia, do ktorého nahliadol denník The Guardian.

Návrh spoločného vyhlásenia, ktorý má byť dokončený vo štvrtok neskoro večer na ich mimoriadnom zasadnutí v Bruseli, odsudzuje „zapojenie Bieloruska do tejto agresie voči Ukrajine“ a vyzýva Minsk, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky. V návrhu sa tiež uvádza, že Európska rada vyzvala na urýchlené vypracovanie ďalšieho balíka sankcií, ktoré sa majú týkať aj Bieloruska.

EÚ už pred časom uvalila na Bielorusko – pre brutálne potlačenie tamojších protivládnych protestov – rozsiahle sankcie, ktorých terčom sa stali jednotlivci, ako aj celé sektory bieloruského hospodárstva.

V návrhu spoločného vyhlásenia zároveň lídri EÚ znova varovali, že aj na Rusko uvalia ďalšie sankcie, ktoré budú mať „rozsiahle a vážne dôsledky“. Konkrétne opatrenia sa vo vyhlásení však zatiaľ neuvádzajú, keďže sa na nich ešte večer musia dohodnúť lídri 27-členného eurobloku. (theguardian.com, tas­r)

18:11 Počas protivojnových protestov jednotlivcov i zhromaždení proti invázii, ktorú Rusko vo štvrtok začalo na Ukrajine, zadržala polícia v 39 ruských mestách zatiaľ takmer 400 ľudí. Vyplýva to z údajov ľudskoprávneho projektu OVD-Info, ktoré citoval spravodajský web Meduza.io.

Aktivisti OVD-Info spresnili, že v Jekaterinburgu bolo zadržaných asi 60 ľudí. Ďalších približne 50 osôb zaistili v meste Perm a desať v Ufe, uvádza OVD-Info s odvolaním sa na príbuzných zadržaných, miestnych aktivistov a miestne médiá. Protestné zhromaždenia sa konali aj v Novosibirsku a v Moskve, kde sa jedna z protivojnových akcií konala aj pred sídlom tlačovej agentúry TASS.

V Moskve sa v rukách polície ocitla ľudskoprávna aktivistka Marina Litvinovičová a divadelná režisérka Jevgenija Berkovičová. Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vo štvrtok, ešte pred očakávaným konaním väčších zhromaždení, varoval pred možným stíhaním za úradmi nepovolených akciách zvolaných „kvôli napätej zahraničnopoli­tickej situácii“.

Ako je známe, podľa zákona platného v Rusku sa protestná akcia za účasti jedinej osoby môže konať bez úradného povolenia, čo často využívajú odporcovia súčasného vedenia, keď sa schádzajú a na dohodnutom mieste sa striedajú s plagátom či transparentom v rukách. Napriek tomu polícia často zasahuje, ak sa na určenom mieste vytvorí rad ľudí čakajúcich na to, aby sa mohli k protestnej akcii pridať.

Protesty proti vojne, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa vo štvrtok konali alebo ešte konajú vo viacerých metropolách i menších mestách sveta: Berlíne, Sydney, Barcelone, Madride, Bejrúte, Štokholme, Tokiu, Rige, Tallinne, Varšave, Osle, Haagu, Paríži.

Mnohé z týchto protestov sa uskutočnili pred sídlami ruských veľvyslanectiev a zúčastnili sa na nich nielen príslušníci ukrajinskej diaspóry v danej krajine, ale aj miestni obyvatelia podporujúci Ukrajinu. (tasr, ovdinfo.org, meduza.io)

17:48 Ruská invázia na Ukrajinu je vážnym ohrozením medzinárodného poriadku. Vo štvrtok to po skončení virtuálneho rokovania uviedli vo vyhlásení lídri skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7).

Lídri G7 ostro odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú nazvali „nevyprovokovaným a absolútne neopodstatneným útokom“ ohrozujúcim globálnu stabilitu.

„Táto kríza je vážnou hrozbou pre medzinárodný poriadok,“ uvádza sa vo vyhlásení G7 s tým, že jej následky sa nedotknú len samotnej Európy. „Od základov to zmenilo euroatlantickú bezpečnostnú situáciu,“ píše sa vo vyhlásení.

Lídri G7 takisto ohlásili, že sú pripravení čeliť prípadným prerušeniam dodávok energií. „Podrobne monitorujeme situáciu na svetovom trhu s ropou a plynom,“ uviedli. (afp, tasr)

17:44 Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau, ktorý momentálne predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vo štvrtok označil ruskú inváziu na Ukrajinu za „zločin proti ľudskosti“.

„Čo najdôraznejšie odsudzujeme tento akt agresie,“ povedal Rau na zasadnutí OBSE. „Tento zločin proti ľudskosti“, ktorý sa Rusko snaží ospravedlniť, je podľa jeho slov „odsúdeniahodný a hanebný“.

Rau sa takto vyjadril na Parlamentnom zhromaždení OBSE vo Viedni predtým, ako organizácia zvolala neverejné zasadnutie svojej Stálej rady venovanej bezpečnostnej situácii na Ukrajine. Poľsko tento polrok predsedá OBSE so sídlom vo Viedni, ktorá má 57 účastníckych štátov vrátane Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov. Od roku 2014 organizácia monitoruje konflikt na východe Ukrajiny pomocou stoviek pozorovateľov.

Generálna tajomníčka OBSE Helga Schmidová začiatkom tohto týždňa uviedla, že osobitná monitorovacia misia OBSE na Ukrajine pokračuje „bez prerušenia“. V súvislosti s rastúcim napätím však niektoré účastnícke štáty vrátane USA a Spojeného kráľovstva v posledných týždňoch z bezpečnostných dôvodov nariadili stiahnutie svojich zástupcov. (afp, tasr)

17:23 Ukrajina vyzvala lídrov a členské štáty EÚ, aby jej urýchlene poskytli systémy protivzdušnej obrany a protiraketové systémy a aby použili „všetky prostriedky“ na rušenie ruských družicových signálov. Kyjev zároveň žiada, aby Únia zaviedla „najtvrdšie možné reštriktívne opatrenia voči Bielorusku, ktoré priamo podporilo“ inváziu na Ukrajinu.

Ukrajina to uvádza v zozname požiadaviek, ktorý tesne pred mimoriadnym summitom EÚ zaslali ukrajinskí diplomati v Bruseli európskym lídrom. Cituje z neho denník The Guardian, ktorému sa doň podarilo nahliadnuť.

Kyjev žiada napríklad tiež o to, aby EÚ ukončila licencie na softvéry pre vojenské a civilné zariadenia v Rusku a Bielorusku. Apeluje, aby zároveň blokovala alebo rušila ruské satelitné navigačné systémy vo oblasti na Čiernym a Azovským morom.

Obzvlášť pritom apeluje, aby EÚ využila všetky prostriedky na zablokovanie ruského družicového navigačného systému GLONASS nad Čiernym morom, Azovským morom a vzdušným priestorom Ukrajiny.

17:20 Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Klyčko vo štvrtok vyhlásil, že v čase od 22.00 h do 07.00 h miestneho času (21.00 – 06.00 h SEČ) bude v platnosti zákaz vychádzania a nebude premávať ani mestská verejná doprava. TASR prevzala túto informáciu z agentúry AFP.

17:15 Ruská armáda ovládla letisko neďaleko ukrajinskej metropole Kyjev, oznámil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra AFP.

16:46 Poľsko pripravuje zdravotnícky vlak na prepravu Ukrajincov zranených počas ruskej invázie na Ukrajinu. Pre agentúru Reuters to v štvrtok potvrdilo ministerstvo zdravotníctva vo Varšave s tým, že poľské nemocnice sú pripravené prijať tisíce pacientov z Ukrajiny.

„Poľsko sa pripravuje na prijatie migrantov z Ukrajiny vrátane ukrajinských občanov postihnutých ozbrojeným konfliktom,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

„Urobíme všetko pre to, aby každý, kto vstúpi na územie Poľska, mal prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane hospitalizácie. V nemocniciach sa pripravujú lôžka na príjem ranených,“ dodal rezort zdravotníctva.

Poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski uviedol, že Poľsko pripravilo zoznam 120 nemocníc, kde môžu byť prijatí ľudia postihnutí konfliktom na Ukrajine.

16:30 Ruské jednotky postupujúce na Ukrajinu z Bieloruska vstúpili vo štvrtok do oblasti blízko bývalej černobyľskej jadrovej elektrárne a snažia sa ju obsadiť. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

„Ruské okupačné sily sa pokúšajú zmocniť Černobyľskej atómovej elektrárne. Naši muži sú ochotní položiť svoje životy, aby sa jadrová tragédia z roku 1986 nezopakovala. Informoval som už švédsku premiérku. Ide o vyhlásenie vojny celej Európe,“ napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský prezident.

16:05 Ukrajinské vojenské velenie oznámilo, že štyria ľudia zahynuli a desať ďalších utrpelo zranenia po tom, ako ruská strela zasiahla nemocnicu v meste Vuhledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Medzi zranenými sú podľa vyjadrenia velenia aj šiesti lekári, informuje denník The Guardian.

Ukrajina tvrdí, že Rusko voči nej od rána vykonalo už prinajmenšom 203 útokov, pričom boje prebiehajú takmer na celom území Ukrajiny, píše agentúra Reuters.

15:56 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že v oblasti bojov na Ukrajine vzdorujú „najmä ozbrojené skupiny nacionalistov“.

„Ozbrojenci ukrajinských ozbrojených síl sa snažia vyhnúť bojovom a dohodnúť sa na koridoroch na opustenie bojovej zóny bez zbraní,“ uviedol podľa spravodajského webu Gazeta.ru hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

15:53 Ruské a ukrajinské sily bojujú o kontrolu nad nákladným letiskom na severnom predmestí ukrajinskej metropoly Kyjev. Uviedol to vo štvrtok hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj, na ktorého sa odvolala agentúra AFP.

„Prebiehajú boje o letisko Hostomeľ,“ uviedol na Facebooku Zalužnyj.

Už krátko predtým videli reportéri agentúry AFP v severnej časti ukrajinského hlavného mesta niekoľko nízko letiacich vrtuľníkov smerujúcich k mestu.

Agentúra DPA píše, že obyvatelia Kyjeva dostali pokyn, aby sa uchýlili do protileteckých krytov.

15:37 Prezident Spojených štátov Joe Biden zvolal vo štvrtok v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady (NSC). Oznámil to jeden z predstaviteľov Bieleho domu, na ktorého sa odvolala agentúra AP.

Biden sa po zasadnutí rady zúčastní na virtuálnom rokovaní lídrov skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7). Ešte v priebehu štvrtka bude mať i prejav k americkým občanom. Hovoriť bude o kríze, ktorá – ako varoval – spôsobí „katastrofálne straty na životoch“.

15:35 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že vo štvrtok na Ukrajine zničilo 74 zariadení nadzemnej vojenskej infraštruktúry vrátane 11 letísk. Informovala o tom agentúra AFP. Tieto informácie nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

„V dôsledku úderov ruských ozbrojených síl bolo zničených 74 ukrajinských vojenských pozemných zariadení,“ uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Ďalej povedal, že bol zostrelený aj ukrajinský vojenský vrtuľník a štyri bezpilotné lietadlá (drony).

15:27 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že vo štvrtok na Ukrajine zničilo 74 zariadení nadzemnej vojenskej infraštruktúry vrátane 11 letísk. Informovala o tom agentúra AFP.

15:22 Niekoľko stoviek ľudí sa vo štvrtok zúčastňovalo na proteste pred ruským veľvyslanectvom v poľskej metropole Varšava. Demonštrovali proti vojne, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, a zo solidarity s touto bývalou sovietskou republikou. Informovala o tom poľská tlačová agentúra PAP.

Demonštrácia proti vojne na Ukrajine sa začala krátko po 10.00 h pred ruskou ambasádou vo Varšave na ulici Belwederska. K protestu sa v priebehu dopoludnia pridávali ďalší a ďalší ľudia.

Protestujúci mávali vlajkami Ukrajiny, Poľska a Európskej únie a držali protivojnové pútače.

Podľa reportéra agentúry PAP prítomného na mieste sa na demonštrácii zúčastňovali aj Rusi. Držali kartónové pútače s napísanými slovami „Nie v mojom mene“.

Na demonštrácii boli aj poslanci opozičnej strany. Michal Szczerba z hlavného opozičného zoskupenia Občianska koalícia povedal, že „nikto nemôže v 21. storočí meniť hranice, nemôže porušovať medzinárodné právo vojenskou silou, tankami a zbraňami“.

„Stalo sa to, čoho sme v posledných niekoľkých mesiacoch obávali. Nie je to len uznanie bábkovej separatistickej vlády, ale skutočných Putinových agentov. Je to jednoducho invázia,“ uviedol Szczerba. „Celý slobodný svet musí hovoriť jedným hlasom,“ dodal.

14:58 Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vyzvala ruské médiá, aby pri informovaní o „špeciálnej vojenskej operácii“, ktorú Rusko vo štvrtok ráno rozpútalo voči Ukrajine, používali informácie a údaje „iba z oficiálnych ruských zdrojov“.

S odvolaním sa na web Roskomnadzoru o tom informoval nezávislý spravodajský web Novaja gazeta.

„Pri príprave materiálov a (spravodajských) výstupov súvisiacich s vedením špeciálnej operácie v Luhanskej ľudovej republike a Doneckej ľudovej republike“ sú médiá povinné „využívať informácie a údaje, ktoré získajú výlučne z oficiálnych ruských zdrojov,“ píše sa vo vyhlásení Roskomnadzoru.

Zdôrazňuje sa v ňom, že za šírenie úmyselne nepravdivých informácií môžu médiá dostať pokutu až do výšky päť miliónov rubľov (51 784 eur).

14:37 Prezidentka Zuzana Čaputová volala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Slovensko požiadal o podporu Ukrajiny, najmä v podobe tvrdých sankcií voči Rusku a o materiálnu pomoc v krízovej situácii. Informovala o tom na sociálnej sieti.

„Volal mi práve prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeho prvé slová boli: ˇZuzana, bombardujú nás, zahynulo veľa vojakov aj civilistov',“ uviedla hlava štátu.

Čaputová Zelenského uistila, že vedenie Ukrajiny a jej obyvatelia majú v Slovensku suseda, na ktorého sa môžu spoľahnúť nielen v dobrých časoch, ale aj v čase najvyššej núdze. Suseda, ktorý im podľa prezidentky poskytne pomoc, aby zvládli najťažšiu situáciu, v akej sa krajina môže ocitnúť.

14:28 Francúzsko bude nekompromisne reagovať na vojnový akt Ruska proti Ukrajine. Vyhlásil to vo štvrtok prezident Emmanuel Macron a dodal, že Moskva môže očakávať tvrdé sankcie, ktoré zasiahnu jeho armádu, ale aj hospodárstvo a energetický sektor. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Udalosti uplynulej noci znamenajú zlom v dejinách Európy,“ povedal Macron v televíznom prejave k francúzskym občanom, stojac pred vlajkami Francúzska, Európskej únie a Ukrajiny.

„Na tento vojnový akt odpovieme bez slabosti, chladnokrvne, odhodlane a jednotne,“ dodal šéf Elyzejského paláca.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian ešte pred prezidentovým prejavom povedal, že Paríž posilní svoju podporu Ukrajine „vo všetkých jej formách“. Nešpecifikoval však konkrétne kroky. Vyhol sa aj odpovedi na otázku, či Francúzsko zvažuje Ukrajine poslať vojenské prostriedky alebo nie.

14:16 Taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok vyzval Rusko, aby sa bezpodmienečne stiahlo z Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

„Putin musí okamžite ukončiť krviprelievanie a bezpodmienečne stiahnuť svoje vojenské sily,“ povedal Draghi a zároveň dodal, že na ruského prezidenta Vladimira Putina nenalieha iba on, ale aj všetci spojenci Talianska.

Taliansky premiér ďalej vyhlásil, že ruská invázia na Ukrajinu sa „týka nás všetkých a našich životov ako slobodných ľudí“.

Predseda talianskej vlády ďalej oznámil, že Rím posilňuje svoj „príspevok“ k vojenskému nasadeniu jednotiek vo všetkých „najviac exponovaných“ štátoch Severoatlantickej aliancie.

14:15 Známy ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny mieru Dmitrij Muratov, ako aj novinári nezávislých ruských médií zverejnili vo štvrtok spoločné vyhlásenie, v ktorom sa píše, že sú proti masakru rozpútanému ruským vedením na Ukrajine.

Muratov, ktorý je šéfredaktorom periodika Novaja gazeta – jedného z posledných nezávislých v Rusku –, uviedol, že po rozpútaní konfliktu na Ukrajine on i jeho kolegovia cítia „bolesť, hnev a hanbu“.

„Toto dobrodružstvo prinesie smútok do rodín tisícov ľudí na Ukrajine a v Rusku. Toto dobrodružstvo je plné veľkej vojny, do ktorej budú zapojené aj ďalšie štáty. Od karibskej krízy svet nikdy nebol tak blízko globálnej katastrofe,“ upozornili novinári vo svojom spoločnom vyhlásení zverejnenom na webe Novej gazety.

Novinári nezávislých ruských médií v spoločnom vyhlásení prisľúbili, že o tom, čo sa deje, budú „informovať čestne“, kým budú „mať túto príležitosť“.

14:00 Polícia v Moskve zadržala vo štvrtok niekoľko ľudí, ktorí sa zišli na Puškinovom námestí na protivojnovej demonštrácii.

Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy. Podľa ruských nezávislých médií sa vo štvrtok podvečer vo viacerých mestách Ruska uskutočnia zhromaždenia proti vojne na Ukrajine.

Echo Moskvy v tejto súvislosti prinieslo informáciu, že v Moskve bola zadržaná jedna z ich organizátoriek, aktivistka za ľudské práva Marina Litvinovičová.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedla, že protivojnové demonštrácie sa na rôznych miestach Moskvy konali aj v stredu. Aj na nich došlo k zatknutiam ich účastníkov. Zadržaní boli aj pacifisti, ktorí proti vojne protestovali ako jednotlivci, čo ruský zákon umožňuje a netrestá. Medzi zadržanými boli aj mestský poslanec Sergej Cukasov a hudobník Kirill Medvedev.

13:58 Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že neplánuje okupáciu Ukrajiny, ale naopak – ruský prezident Vladimir Putin chce, aby bola Ukrajina neutrálna a nemala na svojom území rozmiestnené útočné zbrane. Informáciu priniesla britská stanica Sky News.

Kremeľ dodal, že Ukrajina „v zásade“ potrebuje oslobodenie od „nacistov“ a že vojenská operácia Ruska musí dosiahnuť „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny.

„Pán Putin rozhodne, ako dlho bude táto vojenská operácia na Ukrajine trvať,“ doplnil Kremeľ.

13:57 Maďarsko odsudzuje ruský vojenský útok na Ukrajinu, vyhlásil vo štvrtok premiér Viktor Orbán po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Spolu s našimi spojencami z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) odsudzujeme ruský vojenský útok,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko sa bude „držať mimo“ vojenského konfliktu, pretože bezpečnosť Maďarov je najdôležitejšia.

Orbán však zároveň dodal, že Maďarsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc a je pripravené prijať ľudí utekajúcich z krajiny.

13:53 Ukrajinské vojenské lietadlo so 14 ľuďmi na palube sa vo štvrtok zrútilo neďaleko hlavného mesta Kyjev. Informovali o tom tamojšie záchranné služby, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Záchranné služby uviedli, že „ešte určujú, koľko ľudí presne zahynulo“.

Incident sa stal približne 20 kilometrov južne od Kyjeva, v čase, keď prichádzajú správy, že prebiehajú útoky Ruska na niekoľko lokalít okolo tohto mesta.

13:29 Bývalý ruský ropný magnát Michail Chodorkovskij vo štvrtok apeloval na zastavenie „vojny proti Ukrajine za každú cenu“ a vyzval občanov Ruska, aby „využili každú príležitosť na odpor proti vojne“.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook Chodorkovskij vyslovil predpoklad, že vojna „sa stane osudovým faktorom rozvoja ruskej spoločnosti a kritickým faktorom ruskej štátnosti“.

Putinove vyhrážky „použitím jadrových zbraní, jasne vyjadrené na rokovaniach so Západom“, podľa Chodorkovského „stavajú celý svet na pokraj katastrofy“.

Na svojom konte na sociálnej sieti Facebook napísal, že „Putin začal vojnu proti Ukrajine“ a označil to za „zločin proti ľudskosti“.

„Ide o závažný trestný čin podľa ruského práva a ide o zradu ruských národných záujmov,“ konštatoval Chodorkovskij.

„Rozpútanie agresívnej vojny, použitie ozbrojených síl na osobné záujmy znamená, že moc v Rusku prevzala junta na čele s Putinom,“ deklaroval bývalý ropný magnát. Upozornil, že „každý, kto slovom alebo činom dobrovoľne pomôže junte, sa stáva vojnovým zločincom“.

13:26 Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj rozhodne odsúdil vojenskú operáciu na Ukrajine, ktorú vo štvrtok spustila ruská armáda. Navaľnyj dodal, že táto vojna má „za cieľ odvrátiť pozornosť od problémov Ruska“ a v skutočnosti povedie len k ďalšiemu schudobneniu. Informoval o tom spravodajský web Znak.com.

Počas súdneho procesu, ktorý proti Navaľnému vo štvrtok pokračuje v nápravnovýchovnom tábore vo Vladimirskej oblasti, odsúdený politik žiadal sudkyňu, aby bolo v zápise z pojednávania zaznamenané, že je proti „tejto vojne“.

Dodal, že za súčasnú situáciu je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin. Tých, ktorí vojenský konflikt na Ukrajine rozpútali, označil Navaľnyj za „banditov a zlodejov“.

Požiadal, aby tieto jeho slová boli zapísané do súdneho protokolu, pretože ako odsúdenec nateraz nemá „žiadne spôsoby komunikácie s vonkajším svetom“.

13:19 Ruské sily prenikli vo štvrtok zo severu do oblasti Kyjeva, oznámila ukrajinská pohraničná stráž. Reportér agentúry AFP v severnej časti ukrajinského hlavného mesta videl niekoľko nízko letiacich vrtuľníkov smerujúcich k mestu. Reportér agentúry Reuters v Kyjeve počul niekoľko výbuchov. V meste Hostomeľ, kde sa nachádza medzinárodné nákladné letisko Antonov, údajne prebiehajú „prudké boje“. V oblasti je vidieť útočiace vrtuľníky.

Ukrajinská armáda vo štvrtok predpoludním uviedla, že Rusko sa pokúša dostať do ukrajinského hlavného mesta. Moskva podľa Kyjeva podnikla už viac ako 30 leteckých úderov na civilnú a vojenskú infraštruktúru. Okrem toho Rusi zrejme útočia salvovými raketometmi typu Grad.

13:17 Pri ruskom ostreľovaní prístavného mesta Odesa na juhu Ukrajiny zahynulo vo štvrtok mnoho ľudí. Informovali o tom tamojšie úrady, na ktoré sa odvolala britská stanica Sky News. Dodala, že obetí je najmenej 18.

Ukrajina oznámila, že poslednú hodinu čelí už druhej vlne raketových útokov na svojom území.

13:08 Z centrály Hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany v centre Kyjeva stúpa čierny dym, informovala vo štvrtok stanica BBC.

Ukrajina tvrdí, že niektoré z jej vojenských veliteľských centier zasiahli ráno ruské rakety po tom, čo Moskva spustila vojenskú operáciu na Ukrajine, dodala BBC.

12:37 Predseda Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Marián Kéry (Smer) odsudzuje vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Útok Ruska voči Ukrajine je podľa neho neospravedlniteľným krokom. Pre TASR tiež uviedol, že spory medzi krajinami, nech sú akokoľvek ťažké, by sa mali riešiť za rokovacím stolom.

„Diplomacia je riešením bez ohľadu na to, aké ťažké sú rokovania. Vojna je krokom, ktorý vždy vedie ku katastrofe. Dnešný útok Ruska proti Ukrajine je neospravedlniteľný krok, ktorý môže mať nedozerné následky vrátane obetí na životoch a materiálnych škôd,“ skonštatoval Kéry pre TASR s tým, že chce veriť, že ešte je cesta späť. Pripomenul, že medzinárodné právo musí platiť pre každého.

12:31 Šéf NATO Stoltenberg: Ak by prišlo k útoku na jednu členskú krajinu, bude to mať za následok reakciu celej aliancie. Generálny tajomník NATO odsúdil ruský postup a vyzval prezidenta Putina, aby okamžite zastavil inváziu.

NATO považuje za absolútne nevyhnutné vojensky posilniť východné krídlo aliancie.

12:23 Nemecko vo štvrtok sľúbilo podporu svojim susedom vrátane Poľska, ak bude výsledkom vpádu Ruska na Ukrajinu vlna utečencov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Veľmi pozorne sledujeme, či vznikne vlna utečencov, ktorí budú prúdiť do našich susedných krajín,“ povedala nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. „Postihnutým štátom – predovšetkým nášmu susedovi Poľsku – poskytneme masívnu pomoc, ak nastane vlna utečencov veľkých rozmerov,“ dodala.

12:12 Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok predpoludním vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin urobil vážnu chybu, keď sa rozhodol napadnúť Ukrajinu.

„Toto je Putinova vojna,“ vyhlásil nemecký kancelár a dodal, že Putin „ohrozuje mier v Európe“. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

Kancelár ďalej uviedol, že západné sankcie zabezpečia, aby Rusko zaplatilo „vysokú cenu“ za útok na Ukrajinu.

„Putin prináša utrpenie a skazu svojim priamym susedom, porušuje suverenitu a hranice Ukrajiny a ohrozuje životy nevinných ľudí na Ukrajine – bratského národa Ruska. (Putin) ohrozuje aj mier na našom kontinente,“ povedal Scholz novinárom v Berlíne.

12:02 Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) vo štvrtok odsúdila ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a varovala pred následkami ozbrojeného konfliktu. TASR o tom informovala na základe vyhlásenia AI.

„Naše najhoršie obavy sa naplnili. Po týždňoch eskalácie sa začala ruská invázia, ktorá pravdepodobne povedie k najstrašnejším následkom pre ľudské životy a ľudské práva. Amnesty International vyzýva na neomylné rešpektovanie medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva,“ uviedla AI na sociálnej sieti Twitter.

11:56 Akt nevyprovokovanej agresie Ruska je potrebné dôsledne odsúdiť nielen slovami, ale aj činmi. Mám rád ruskú kultúru, vážim si obeť ruského ľudu v 2. svetovej vojne, ale to neznamená, že budem súhlasiť s tým, aby na územie suverénneho štátu bez vyhlásenia vojny vstúpila cudzia armáda. Rusko sa týmto činom dopúšťa zločinom proti mieru. Uviedol to vo štvrtok v prejave k národu český prezident Miloš Zeman.

„Domnelé sa alebo skutočné chyby, ako bolo bombardovanie Juhoslávie alebo vstup do Iraku, nemôžu byť ospravedlnením chýb vlastných. Rusko sa týmto činom dopúšťa zločinom proti mieru,“ uviedol český prezident v reakcii na Putinov štvrtkový prejav.

Zeman zároveň priznal, že sa mýlil, keď pred niekoľkými dňami povedal, že Rusi nie sú blázni a nezaútočia na Ukrajinu. „Priznávam, že som sa mýlil. Iracionálne rozhodnutie vedenia Ruskej federácie spôsobí výrazné škody samotnému ruskému štátu. Je načase siahnuť na ďaleko tvrdšie sankcie, predovšetkým sankcie v oblasti tzv. Swiftu,“ konštatoval Zeman. Narážal na medzinárodnú bankovú a finančnú sieť. Sankcie v tejto oblasti by pre Rusko znamenali vyradenie Ruskej federácie z platobného styku.

„Šialencov je potrebné izolovať a nebrániť sa voči nim iba slovami, ale konkrétnymi opatreniami,“ do­dal.

Vyzval občanov na pokoj a Ukrajine, jej vedeniu a ľudu vyjadril plnú podporu.

11:54 Moldavsko vo štvrtok oznámilo, že uzatvorí svoj vzdušný priestor a odkloní lety na iné letiská v dôsledku bezpečnostnej situácie v regióne. Na sociálnej sieti Facebook to oznámil tamojší podpredseda vlády, informuje agentúra Reuters.

Prezidentka Maia Sanduová krátko predtým uviedla, že Moldavsko zavedie výnimočný stav a je pripravené prijať desaťtisíce ľudí prichádzajúcich zo susednej Ukrajiny.

11:51 Počas invázie Ruska na Ukrajine, ktorá sa začala vo štvrtok nadránom, bolo zabitých už vyše 40 ukrajinských vojakov a približne desať civilistov. Informoval o tom spolupracovník ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Oleksij Arestovyč. Citovala ho francúzska tlačová agentúra AFP.

„Viem, že zabitých bolo viac ako 40 ukrajinských vojakov a niekoľko desiatok ich utrpelo zranenia. Informovali ma aj o takmer desiatich civilistoch, ktorí prišli o život,“ povedal novinárom Arestovyč ako predstaviteľ z prezidentov­ho úradu.

11:48 Ruskom podporované separatistické sily na východe Ukrajiny postupujú, oznámil vo štvrtok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Informovala o tom agentúra AFP.

ňKonašenkov pre štátnu televíziu povedal, že sily tzv. Doneckej ľudovej republiky získali pod svoju kontrolu „až tri kilometre“ a jednotky tzv. Luhanskej ľudovej republiky „postúpili o jeden a pol kilometra“.

Konašenkov dodal, že Rusko má „zbrane s vysokou presnosťou“ a že ukrajinskí civilisti sa „nemajú čoho báť“.

11:25 Vrchný veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe povedal, že je potrebné inštalovať predsunutú obranu aj v ďalších krajinách na východnom krídle. Teda aj na Slovensku.

11:15 Svet sa odvčera zmenil. Zatiaľ nikto nevie povedať, kde to skončí a čo všetko to bude znamenať pre naše životy, komentoval pre Pravdu politológ Alexander Duleba.

alexander duleba Čítajte viac Politológ Duleba: Odvčera sa svet zmenil

11:05 V celej Moskve vládol ráno chaos. Na Starom Arbate, jednej z najrušnejších moskovských ulíc pre peších, mnohí ľudia vyjadril šok nad tým, že Rusko začalo plošný útok na Ukrajinu. Píše o tom novinár britského denníka Guardian Pjotr Sauer.

„Nemyslela som si, že Putin bude chcieť prejsť celú túto cestu až do konca. Ako môžeme ostreľovať Ukrajinu? Máme nezhody, ale toto nie je spôsob, ako ich vyriešiť,“ povedala Xenia Fadejevová.

„Hanbím sa za svoju krajinu. Ak mám k vám byť úprimný, tak nemám slov. Vojna je strašná. My toto nechceme,“ povedal Nikita Golubev pre novinára z Guardianu.

„Nemohla som uveriť tejto správe, keď som ju dnes ráno čítala. Vojna s Ukrajinou? Čo to stvárame? Cítim sa bezmocná,“ uviedla Tatiana, ktorá požiadala o nezverejnenie svojho priezviska.

Ukrajinské kultúrne stredisko v centre Moskvy oznámilo, že vo štvrtok je z dôvodu vpádu Ruska na Ukrajinu zatvorené. Ukrajinský správca, ktorý si neželal byť menovaný, vysvetlil: „Teraz, keď sa rozprávame, nás ostreľujú. Samozrejme, že máme zatvorené! Ježiš, čo sa to deje?“

10:56 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko navrhol sprostredkovať priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom v Minsku. Informovala o tom agentúra Ria Novosti. Ukrajinské úrady informovali, že ruské sily dnes napadli Ukrajinu z Ruska aj Bieloruska.

Lukašenko tvrdí, že bieloruská armáda sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine nezúčastňuje, ale môže sa do nej zapojiť, keby bolo treba.

10:50 Ukrajina prerušuje diplomatické vzťahy s Ruskom, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo ruské vojská ráno napadli jeho krajinu. Podľa ukrajinskej hlavy štátu utrpel nepriateľ vážne straty.

Zelenskyj zároveň vyzval všetkých Rusov, aby vyšli do ulíc protestovať proti vojne, ktorú rozpútal ruský prezident Putin.

Najvyšší predstaviteľ Ukrajiny súčasne povedal, že armáda dá zbrane každému Ukrajincovi, ktorý ich bude chcieť, a požiadal o darovanie krvi pre zranených vojakov.

10:44 Obyvatelia Ukrajiny utekajú z krajiny. Na hraničných priechodoch na Slovensko sa vytvorili hodinové kolóny a k hraničnému priechodu Užhorod smerujú ďalšie stovky ľudí. Osobná doprava čaká v Ubli podľa informácií Zelenej vlny 4 hodiny, chodci hodinu. Vo Vyšnom Nemeckom autá čakajú minimálne dve hodiny.

Situácia na priechodoch je v súčasnosti pokojná. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície (RHCP) Sobrance Agnesa Kopernická. „Dopravu vybavujeme priebežne. Čo sa týka zvýšeného počtu vozidiel a cestujúcich, to budeme vedieť povedať v piatok, keď budeme mať 24-hodinovú štatistiku a budeme to môcť porovnať s predchádzajúcimi dňami,“ uviedla.

10:35 Litovský parlament v reakcii na vpád ruských vojsk na Ukrajinu rozhodne o vyhlásení výnimočného stavu. Uviedol to litovský prezident Gitanas Nauséda, informuje agentúra Reuters.

Pobaltský štát, ktorý je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), tiež navrhne uvalenie ďalších sankcií voči Minsku, keďže ruské jednotky zaútočili na Ukrajinu aj z Bieloruska.

10:29 Všetky vzdelávacie inštitúcie Ukrajiny prešli na dištančné vzdelávanie, informoval minister školstva. „Na Ukrajine bolo vyhlásené stanné právo. Prosím, zachovajte pokoj a rozvážnosť. Všetky vzdelávacie inštitúcie poskytujú dištančné vzdelávanie. Ak je to možné, zostaňte doma,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Situácia je pod kontrolou! Kabinet ministrov Ukrajiny pracuje ako obvykle. Sme silní! Sme Ukrajina!“ uviedol podľa agentúry Unian Serhiy Shkarlet.

10:25 Napriek týždňom diplomatického úsilia, keď svetoví lídri navštevovali ruského prezidenta Vladimira Putina, sa zdá, že úplná invázia na Ukrajinu bola po celý čas v pláne, napísal moskovský korešpondent BBC Steve Rosenberg.

Podľa neho dal Putin jasne najavo, že Ukrajinu považuje za hrozbu pre ruskú bezpečnosť, že modernú Ukrajinu nepovažuje za suverénnu krajinu.

„Pozerá sa na to ako na konštrukciu, niečo, čo vybudovalo Rusko, ako na územie, ktoré by malo patriť do sféry vplyvu Ruska. Prijal rozhodnutie pokročiť s touto akciou, aby prinútil Ukrajinu vrátiť sa späť do sféry ruského vplyvu,“ uviedol Rosenberg.

„Čo sa stane potom, jednoducho nevieme. Ale to, čo sa dnes deje, je skutočne zlomové, je to znamenie, že Putin sa rozhodol ignorovať Západ a pokračovať vo svojich plánoch,“ dodal korešpondent BBC Steve Rosenberg.

10:22 Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva aktivovali článok 4 zmluvy o Severoatlantickej aliancii (NATO), ktorý predpokladá konzultácie o vojenskej akcii v prípade, že o to požiada niektorý členský štát. Informuje o tom webový portál americkej televíznej stanice CNN. Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že ruská invázia na Ukrajinu predstavuje hrozbu pre celú Európu a celý svet. Ako dodala, najúčinnejšou odpoveďou na ruskú agresiu je jednota.

Článok 4 Dohody o NATO stanovuje, že zmluvné strany začnú konzultácie vždy, keď bude podľa ktorejkoľvek členskej krajiny ohrozená jej územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť jej spojencov.

10:18 Policajný zbor vyzýva ľudí, aby neverili proruskej propagande a dezinformáciám a aby sledovali celoštátne médiá a oficiálne stanoviská najvyšších orgánov SR. Informovali o tom vo svojom profile Hoaxy a podvody – Polícia SR na sociálnej sieti.

10:10 Útok Ruska otriasol ruskými trhmi a kurz rubľa sa tak oproti doláru a euru prepadol na historické minimum.

ropa Čítajte viac Ropa vystrelila po ruskom útoku na najvyššiu cenu od roku 2014, rubeľ začal voľný pád a je na historickom minime

10:02 Podľa britského námestníka ministerstva zahraničných vecí Jamesa Cleverlyho vláda chystá ďalšie razantné sankcie proti Rusku. Cleverly dokonca povedal, že vláda pripravuje bezprecedentne tvrdé sankcie. Vo vyjadrení pre stanicu Sky News námestník obvinil Vladimira Putina, že sa pokúša obnoviť „rozpínavé a cárske Rusko“. Podľa neho má Londýn obavy, že sa ruské jednotky pokúsia obsadiť metropolu Kyjev.

V utorok Británia oznámila prvé sankcie voči Rusku voči trom jednotlivcom a niekoľkým bankám. Konkrétne ide o podnikateľov Gennadija Timčenka a bratov Borisa a Igora Rotenbergovcov kvôli ich úzkym väzbám na Putina. Cieľom sankcií sú aktuálne aj banky Rossija, IS Bank, General Bank, Promsvjazbank a Black Sea Bank.

10:01 Železničná spoločnosť Slovensko zastavuje všetky osobné vlaky v smere na Ukrajinu až do odvolania.

ZSSK: Dostali príspevok 76 284 000 eur Čítajte viac Vlakové a letecké spoje sú v dôsledku vojny na Ukrajine pozastavené

9:55 Ukrajinská centrálna banka v súvislosti so zavedením stanného práva obmedzila výbery z bankomatov na 100-tisíc hrivien (3 015 eur)na deň. „Banky budú fungovať nepretržite. Zabezpečený je aj prístup k bezpečnostným schránkam, zatiaľ neexistujú žiadne obmedzenia pre bezhotovostné platby a banky sú kryté hotovosťou,“ napísala agentúra Unian.

Limit sa nevzťahuje na vyplácanie miezd a sociálnych dávok. Obmedzenia sa samozrejme netýkajú podnikov a inštitúcií, ktoré zabezpečujú mobilizáciu v čase vojny či vládu.

Regulátor zakázal aj vydávanie hotovosti z účtov klientov v cudzej mene, dodáva Unian.

9:44 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj uviedol, že dostal rozkaz od prezidenta Volodymyra Zelenského odraziť ruský vpád na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny vydal rozkaz spôsobiť agresorovi maximálne straty,“ uviedol Zalužnyj.

9:40 Ukrajinské pozemné sily sa začali rozmiestňovať po krajine, na svojej facebookovej stránke to oznámil brigádny generál Jurij Galuškin, informovala agentúra Unian.

„Vážení Ukrajinci! Brigády a prápory Vojenských síl sú rozmiestnené vo vojnových šíkoch! Čakáme na všetkých v rade! Smrť okupantom!“ napísal.

9:28 Ruský prezident Vladimír Putin natočil najneskôr v pondelok večer zverejnený prejav, v ktorom informoval o začiatku vojenskej operácie na Ukrajine. Upozornil na to nezávislý ruský informačný portál Novaja gazeta.

Podľa webu je možné čas vytvorenia videa overiť pri jeho stiahnutí z webu Kremľa a skontrolovaním jeho vlastností, takzvaných metadát. Video bolo podľa týchto údajov vytvorené najneskôr v pondelok o siedmej hodine večer. V pondelok večer pritom Putin v inom prejave oznámil, že uznáva nezávislosť dvoch povstaleckých republík, ktoré na východe Ukrajiny predtým vyhlásili prerušení separatisti. Podľa správ v médiách má Putin na oboch záznamoch rovnaké oblečenie.

Ukrajina / Doneck / Donbas / Vladimir Putin / Čítajte viac Putin uznal separatistické republiky v Donbase

9:21 Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia vyhlásil, že vojenská operácia Moskvy proti Ukrajine si berie za cieľ „chuntu“, ktorá je v Kyjeve pri moci.

„Na záver by som chcel povedať, že nie sme agresívni voči ukrajinskému ľudu, ale voči chunte, ktorá je pri moci v Kyjeve,“ vyhlásil Nebenzia v newyorskom sídle OSN na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady o rusko-ukrajinskej kríze.

9:15 K situácii na Ukrajine zasadá Bezpečnostná rada aj za účasti prezidentky Zuzany Čaputovej. Ministerstvo obrany to napísalo vo svojom profile na sociálnej sieti.

Rezort zároveň poskytol základné informácie o aktuálnej situácii. Uviedol, že Rusko dnes ráno zaútočilo na Ukrajinu, realizuje priamy vojenský útok a atakuje kritickú infraštruktúru. Ide pritom podľa ministerstva o vojnový akt, protiprávnu agresiu a útok na suverénny štát a jeho územnú celistvosť. Je to tiež hrubé porušenie Charty OSN a princípov medzinárodného práva. Ukrajina podľa rezortu obrany uvádza, že účelom ruskej útočnej vojenskej operácie je zničenie ukrajinského štátu a vyzýva svet na uvalenie sankcií na Rusko, žiada tiež o zbrane, finančnú a humanitárnu pomoc.

9:10 Austrália uvalila na Rusko za jeho útok na Ukrajinu „druhú fázu“ sankcií. Očakáva sa aj celá „séria“ nových medzinárodných sankcií na potrestanie Moskvy.

Austrálsky premiér Scott Morrison odsúdil „ilegálny vpád“ Ruska na Ukrajinu. Zároveň oznámil sankcie proti 25 jednotlivcom, štyrom subjektom podieľajúcim sa na vývoji a predaji vojenskej výzbroje a tiež obmedzenia voči štyrom finančným inštitúciám.

9:05 Poslanci, ktorí odídu z Ukrajiny, budú považovaní za zradcov, uviedol podľa Unianu šéf parlamentu Ruslan Stefančuk.

„Všetky sily nášho štátu cítia úzkosť. Všetky myšlienky a modlitby sú teraz s našimi vojakmi,“ napísal na Facebooku.

„Teraz nejde len o budúcnosť Ukrajiny, ale o život v Európe. Globálna bezpečnosť závisí aj od toho, ako svet na túto agresiu zareaguje. Čím silnejšia bude reakcia civilizovaných krajín, tým skorej bude mier. Agresor musí zaplatiť za svoje činy,“ dodal Stefančuk.

Uviedol to predseda Najvyššej rady Ruslan Stefanchuk .

8:55 „Ozbrojené sily Ukrajiny odrazili útok ruských okupantov na Luhanskú oblasť,“ informuje agentúra Unian s odkazom na vyhlásenie Centra pre strategickú komunikáciu a strategickú bezpečnosť.

Ukrajinská armáda podľa informácií veliteľstva zničila nepriateľskú techniku ​​a zlikvidovala asi 50 nepriateľov.

8:49 Ukrajina požiadala Turecko o uzavretie prieplavov Bospor a Dardanely pre ruské plavidlá. Podľa agentúry Reuters to oznámil ukrajinský veľvyslanec v Ankare. O možnosti, že Kyjev k takému kroku v prípade invázie siahne, hovoril ukrajinský veľvyslanec Vasyl Bodnar už v stredu.

Možnosť uzavrieť spojnicu medzi Čiernym a Stredozemným morom pre cudzie vojnové lode v čase vojny alebo vlastného ohrozenia dáva Turecku konvencia z Montreux z roku 1936. Začiatkom tohto mesiaca ruské námorníctvo presunulo úžinami do Čierneho mora šesť svojich lodí a jednu ponorku.

8:44 Agentúra Reuters informuje s odkazom na ukrajinské úrady o najmenej ôsmich mŕtvych a deviatich ranených kvôli ruskému ostreľovaniu.

Ostreľovanie je naprieč Ukrajinou, povedal podľa Reuters poradca ukrajinského ministerstva vnútra. V meste Brovary v Kyjevskej oblasti bol podľa neho jeden človek zabitý a ďalší je zranený. Ukrajinské ministerstvo vnútra už skôr informovalo o stovkách „obetí“ ruského útoku z radov civilistov i vojakov, počty ale zatiaľ neupresnil.

8:38 Vladimir Putin skoro ráno zatelefonoval svojmu bieloruskému náprotivku Alexandrovi Lukašenkovi, ktorého informoval, že Moskva spúšťa vojenskú operáciu na Ukrajine, oznámil Lukašenkov úrad. „Približne o 05.00 h (03.00 h SEČ) sa uskutočnila telefonická konverzácia medzi prezidentmi Bieloruska a Ruska. Vladimir Putin počas rozhovoru informoval svojho bieloruského kolegu o situácii na hraniciach s Ukrajinou a v Donbase,“ oznámil Minsk.

Kremeľ sa k danému telefonátu bezprostredne nevyjadril.

8:35 Ruské pozemné sily začali vstupovať na územie Ukrajiny, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinskú pohraničnú stráž.

Podľa nej ruské pozemné sily prešli na Ukrajinu z viacerých smerov. Ruské tanky a iná ťažká technika prekročili hranicu v niekoľkých severných regiónoch a na juhu z ukrajinského polostrova Krym, ktorý však Moskva anektovala v roku 2014.

Moskva medzitým oznámila zatvorenie lodnej dopravy v Azovskom mori medzi Ukrajinou a Ruskom.

8:27 Na sociálnych sieťach už kolujú zábery z prekročenia ukrajinských hraníc ruskými jednotkami. Televízna stanica CNN získala zábery z hraníc s Bieloruskom a agentúra Unian mala ko prvá zase k dispozícii video z Krymu.

VIDEO: Vstup ruských jednotiek na Ukrajinu z Krymu

VIDEO: Prekročenie bielorusko-ukrajinských hraníc ruskými jednotkami

8:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho spojenci budujú „koalíciu“ proti Vladimirovi Putinovi. Vyzval svet, aby prijal opatrenia, ktoré prinútia Moskvu zastaviť útok na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

„Budujeme protiputinovskú koalíciu,“ napísal Zelenskyj na Twitteri po rokovaní s lídrami USA, EÚ, Británie, Nemecka a Poľska. „Svet musí prinútiť Rusko k mieru,“ dodal Zelenskyj.

8:15 Útok Ruska voči Ukrajine vyhnal ceny ropy už nad hranicu 100 dolárov za barel.

ropa Čítajte viac Ropa vystrelila po ruskom útoku na najvyššiu cenu od roku 2014, rubeľ začal voľný pád a je na historickom minime

8:10 Ostreľovanie sa odohráva naprieč Ukrajinou, povedal podľa agentúry Reuters poradca ukrajinského ministerstva vnútra. V meste Brovary v Kyjevskej oblasti bol podľa neho jeden človek zabitý a ďalší je zranený. Ukrajinské ministerstvo vnútra už skôr informovalo o stovkách „obetí“ ruského útoku z radov civilistov i vojakov, počty mŕtvych alebo ranených neboli zrejmé.

8:03 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že neutralizovalo ukrajinské vojenské letecké základne a ukrajinské systémy protivzdušnej obrany.

„Vojenská infraštruktúra na ukrajinských vojenských leteckých základniach bola vyradená z prevádzky,“ napísalo ruské ministerstvo obrany v oznámení, ktoré priniesli tlačové agentúry. Ministerstvo dodalo, že „zničilo“ protivzdušnú obranu Kyjeva.

7:58 V súčasnej situácii Ukrajina úplne uzavrela celý svoj vzdušný priestor.

zväčšiť Snímka z internetovej stránky Flightradar24... Foto: TASR/AP
Ukrajian Rusko Invázia Spustenie Snímka z internetovej stránky Flightradar24 zobrazuje uzatvorenie vzdušného priestoru nad územím Ukrajiny vo štvrtok 24. februára 2022.

7:52 Európska únia pripraví ďalšie sankcie proti Rusku, o ktorých budú večer debatovať prezidenti a premiéri členských krajín na mimoriadnom summite v Bruseli. V spoločnom vyhlásení to uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady Charles Michel. Obaja politici ruskú agresiu tvrdo odsúdili a vyzvali na stiahnutie jednotiek z Ukrajiny.

„Takéto použitie sily a nátlaku nemá v 21. storočí miesto. EÚ pevne stojí za Ukrajinou a jej obyvateľmi, ktorí čelia tejto s ničím neporovnateľnej kríze,“ uviedli šéfovia úniových inštitúcií vo vyhlásení.

Dvadsaťsedmička už v stredu schválila prvý balík sankcií za ruské uznanie nezávislosti separatistických regiónov na východe Ukrajiny. Komisia a únijná diplomacia teraz pracuje spoločne so Spojenými štátmi a ďalšími spojencami na príprave nových postihov. Podľa lídrov budú mať pre Rusko „masívne a vážne následky“.

7:42 Ukrajinská armáda oznámila, že jej protivzdušná obrana zostrelila na východe krajiny päť ruských lietadiel a jednu helikoptéru. Kyjev najprv informoval o zostrelení jedného ruského lietadla, čo Moskva vzápätí podľa agentúry Ria Novosti poprela.

Ruské ministerstvo obrany zase podľa ruských tlačových agentúr uviedlo, že zlikvidovalo infraštruktúru na ukrajinských leteckých základniach a narušilo ukrajinskú protivzdušnú obranu.

7:38 „Je to zo strany Ruska neospravedlniteľný barbarský čin, hrubé porušenie medzinárodného práva. Znova nám pred očami ožil ruský imperializmus v jeho agresívnej, militantnej podobe,“ uviedol premiér Eduard Heger.

heger naď mikulec Čítajte viac Ministri a politici odsudzujú vojenskú agresiu, vyjadrujú podporu a solidaritu Ukrajine

7:35 Agentúra Reuters informuje s odvolaním sa na ukrajinské úrady aj o ostreľovaní v Ľvovskej oblasti, ktorá sa nachádza na západe Ukrajiny. Podrobnosti zatiaľ nie sú k dispozícii. Ukrajinská pohraničná stráž predtým uviedla, že ruské sily napadli hranicu Ukrajiny z Ruska aj Bieloruska.

7:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil stanné právo a opätovne vyzval občanov, aby nepodliehali panike. Rozhodnutie prezidenta už odobrila aj Najvyššia rada, teda parlament. Viacerí poslanci o tom informovali podľa Unianu na sociálnej sieti Telegram.

„300. Stanné právo uložené“, napísal Yaroslav Zheleznyak. Aj poslankyňa Elena Shulyaková uviedla : „Najvyššia rada podporila zavedenie stanného práva“.

7:22 O 8:00 mimoriadne zasadne Bezpečnostná rada štátu, informoval Úrad vlády SR.

7:20 Zástupca Ukrajiny Serhij Kyslycja pri OSN vyzval Rusko na okamžité „ukončenie vojny“, ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzja na to odvetil, že nejde o vojnu, ale o „vojenskú operáciu“.

OSN / Organizácia Spojených národov / Čítajte viac Ruský veľvyslanec pri OSN: Tomuto sa nehovorí vojna. Ukrajinský: Vojnoví zločinci idú do pekla

7:14 Ukrajinská tlačová agentúra Unian informovala, že „ruskí okupanti“ sa v Luhanskej oblasti zmocnili dvoch dedín a vyhodili do vzduchu televíznu vežu v meste ​​Luck.

Generálny štáb zároveň podľa Unianu dementoval správy o tom, že v prístavnom meste Odesa sa vylodili ruskí vojaci.

7:03 Ruské sily napadli hranicu Ukrajiny z Ruska aj Bieloruska, uviedla ráno ukrajinská pohraničná stráž. Hlásia útoky na pohraničné hliadky a kontrolné stanovištia s využitím delostrelectva i ťažkej vojenskej techniky. V tejto chvíli nie je celkom jasné, či sa k útoku pripojili aj bieloruské jednotky. Útok sa podľa ukrajinskej ochrany hraníc odohráva aj z polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Ukrajinská armáda oznámila, že jej protivzdušná obrana zostrelila na východe krajiny ruské lietadlo.

6:44 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba Putina obvinil zo začatia „totálnej invázie“ na Ukrajinu, uviedol minister na sociálnej sieti Twitter. „Putin práve začal totálnu inváziu Ukrajiny,“ napísal Kuleba na Twitteri a dodal, že v ukrajinských mestách zaznamenali výbuchy.

Kuleba útoky označil za vojnu „agresie“. „Ukrajina sa bude brániť a zvíťazí. Svet môže a musí Putina zastaviť. Čas konať prichádza teraz,“ napísal ukrajinský minister.

6:34 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nepodniká žiadne raketové, letecké ani delostrelecké údery proti ukrajinským mestám. „Vysoko presné zbrane vyraďujú z prevádzky ukrajinskú vojenskú infraštruktúru, objekty protivzdušnej obrany, vojenské letiská a letectvo ukrajinských ozbrojených síl,“ cituje RIA Novosti z vyhlásenia ruského rezortu obrany. „Civilnému obyvateľstvu nič nehrozí,“ uviedlo aj ministerstvo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters povedal, že Rusko podniklo raketové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a pohraničné stráže a že z mnohých miest sa ozývajú výbuchy. V krajine vyhlásil vojnový stav. Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve uviedlo, že cieľom ruskej vojenskej operácie je zničiť ukrajinský štát.

6:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil v krajine vojnový stav, uvádza agentúra Unian. Prezident uviedol, že Rusko útočí na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru. Obyvateľov vyzval, aby zostávali doma a neprepadali panike. Predtým zvolal bezpečnostnú radu štátu. „Bez paniky, sme silní, sme pripravení na všetko, zvíťazíme,“ citovala Unian ukrajinského prezidenta. Zelenskyj doplnil, že o situácii hovoril s americkým prezidentom Joom Bidenom.

6:19 V rade ukrajinských miest vrátane Kyjeva sú počuť výbuchy, uvádza ukrajinská agentúra Unian. V Kyjeve bolo počuť niekoľko silných zvukov znejúcich ako streľba delostrelectva, uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na svedkov z miesta, vrátane svojho spravodajcu a reportéra stanice Fox News. Pri hlavnom letisku Boryspil v Kyjeve bola počuť streľba, píše agentúra Interfax. V súčasnej situácii Ukrajina uzavrela celý svoj vzdušný priestor.

Podľa Unian boli zaznamenané výbuchy po piatej hodine miestneho času (po 4:00 SEČ) okrem Kyjeva aj v Odese na juhu Ukrajiny, Berďansku na juhovýchode a Charkove a Kramatorsku na východe. Kyjevský starosta Vitalij Kličko vyzval obyvateľov mesta, aby – pokiaľ nepracujú v profesiách kľúčových pre chod krajiny – zostali doma a mali v pohotovosti batožinu s najnutnejšími vecami pre prípad evakuácie. Apeloval na nich tiež, aby zachovali pokoj. „Najhorším nepriateľom je teraz panika,“ napísal na facebooku.

Z ukrajinského Donbasu prichádzajú správy o silnom ostreľovaní, uvádza ďalej Unian. Podľa AFP boli výbuchy počuť aj v Mariupole na juhovýchode. Letisko Kyjev-Žuljany zrušilo najbližšie lety, uvádza Interfax. Verejnoprávna televízia informovala, že Ukrajina uzavrela celý svoj vzdušný priestor. Agentúra Interfax Ukrajina uviedla, že v prístavných mestách Mariupol a Odesa sa vylodili ruskí vojaci. Miestni novinári na internete podávajú správy o tvrdých bojoch, informácie však zatiaľ nie sú jednoznačne potvrdené. Časť Odesy je podľa Interfax Ukrajina bez dodávok elektrického prúdu. Agentúra Unian informuje, že pod útokom sa ocitlo množstvo ukrajinských vojenských objektov. Úderom zrejme čelia predovšetkým jednotky protivzdušnej obrany, leteckej základne a systémy riadenia.

6:00 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Moskva vraj nemôže tolerovať hrozby, ktoré prichádzajú z Ukrajiny a cieľom operácie bude ochrana ľudských životov.

„Okolnosti si od Ruska vyžadujú rozhodné kroky,“ povedal Putin v televíznom prejave. Rusko podľa svojho prezidenta nemá v pláne okupáciu ukrajinských území a nedopustí, aby sa na Ukrajine objavili jadrové zbrane. Vyzval ukrajinských vojakov, aby „ihneď zložili zbrane a vrátili sa domov“.

Zároveň varoval, že na akýkoľvek pokus zo zahraničia zasahovať do rokovaní Kremľa Rusko okamžite odpovie. „Spravodlivosť a pravda je na ruskej strane,“ vyhlásil šéf Kremľa s tým, že celá zodpovednosť za možné krviprelievanie bude plne a úplne na ukrajinskom režime. „Nikto by nemal pochybovať o tom, že priame napadnutie našej krajiny by viedlo pre akéhokoľvek potenciálneho agresora k jeho porážke a hrozivým dôsledkom,“ vyhlásil.

Kremeľ v stredu oznámil, že lídri dvoch separatistických regiónov vo východnej časti Ukrajiny ruského prezidenta Putina žiadajú o „pomoc“ s „odrazením agresie“ zo strany ukrajinskej armády. Ruský prezident v pondelok tieto regióny – Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) – vyhlásil za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojsk do týchto oblastí.

V ukrajinských prístavných mestách Mariupol a Odesa sa vo štvrtok vylodili ruskí vojaci. Informuje o tom agentúra Interfax Ukrajina. Miestni novinári na internete podávajú správy o tvrdých bojoch. Interfax Ukrajina tiež uviedla, že časť Odesy je bez dodávok elektrického prúdu.

Po oznámení Putina, že dal súhlas na vojenskú operáciu na ukrajinskom Donbase, vzápätí prišli správy o tom, že v rade ukrajinských miest vrátane Kyjeva sú počuť výbuchy. Okrem hlavného mesta ide o Odesu a Berďansk na juhovýchode krajiny a Charkov a Krematorsk na východe.

Zodpovednosť za budúce obete na životoch a ľudské utrpenie leží po začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine iba na Ruskej federácii, uviedol americký prezident Joe Biden. USA a ich spojenci na kroky Moskvy podľa neho odpovie jednotne a rozhodne.

„Modlitby celého sveta dnes v noci smerujú k ukrajinskému ľudu, ktorý trpí kvôli nevyprovokovanému a neospravedlni­teľnému útoku ruských síl,“ zdôraznil Biden krátko po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že dal súhlas na vojenskú operáciu na ukrajinskom Donbase.

„Prezident Putin sa úmyselne rozhodol pre vojnu, ktorá bude mať za následok katastrofálne straty a ľudské utrpenie,“ uviedol šéf Bieleho domu. Jedine Rusko je podľa neho „zodpovedné za smrť a skazu, ktoré tento útok prinesie“.

Biden doplnil, že vývoj situácie sleduje v Bielom dome, bude o ňom rokovať s lídrami skupiny siedmich najvyspelejších krajín (G7) a ešte vo štvrtok verejnosti oznámi ďalšie dôsledky, ktoré vojenská akcia na Ukrajine bude pre Rusko mať.

© Autorské práva vyhradené

7k+ debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy