Lukašenko povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin ho telefonicky informoval o ozbrojenom zásahu vo štvrtok ráno. „Uviedol, že cieľ operácie je jednoznačný: zastavenie genocídy národov v Doneckej a Luhanskej oblasti," citovala ho bieloruská štátna tlačová agentúra BELTA. (Rusko hovorí už o uznaní samostatnosti a „Doneckej ľudovej republike Luhanskej ľudovej republike", ale bieloruský líder naďalej používa regionálne označenie.)
Pokračoval so zdôvodnením, prečo po skončení obrovských spoločných vojenských manévrov niektoré oddiely ruskej armády zostali na bieloruskom území: „Počas posledného stretnutia v Moskve som osobne navrhol Putinovi ponechať nejaký počet Ozbrojených síl Ruskej federácie na juhu nášho Bieloruska. Nehanbím sa to povedať: Neboli sme pripravení ochrániť južnú vetvu v danej situácii, pretože ukrajinské oddiely – vojaci, nie pohraničníci – sa vydali k hraniciam a začali tam uskutočňovať manévre. Videli sme to, ale nikdy sme tam vojsko nemali. Preto som navrhol nejakú neveľkú časť ruskej armády udržať na južných hraniciach dovtedy, kým ich nahradíme vlastnými silami." Poznamenal, že Putin súhlasil s týmto nápadom. V skutočnosti však Ukrajina ani v sne neuvažovala, že by mohla zaútočiť na Bielorusko. „Lukašenko odíde do dejín aj ako spolupáchateľ tejto krvavej operácie proti slovanskému susedovi. Už mu nejde o jeho vlasť a o jej občanov, ale len o beztrestnosť pod Putinovými krídlami," povedal slovenský expert na Bielorusko Pavol Demeš.
Lukašenko tvrdí, že bieloruskí vojaci sa do ruskej intervencie nezapojili. Zároveň sa vyslovil za to, aby rinčanie zbraní neprerástlo do rozsiahlej pozemnej operácie, ktorá by podľa jeho slov znamenala obrovský počet mŕtvych.
Lukašenkov režim je dlhoročný ekonomický vazal Moskvy, pretože Rusko predáva Bielorusku plyn aj ropu lacnejšie. Ruská federácia je zároveň najväčší dovozca bieloruského tovaru. Ročne to vychádza na viac ako 14 miliárd amerických dolárov (USD). Silné hospodárske prepojenie umožňuje Kremľu zatlačiť na Minsk vždy, keď to potrebuje. Zjavne aj preto Lukašenko súhlasil so spoločnými vojenskými manévrami, ktoré tam boli počtom vojakov a zbraní najväčšie od skončenia studenej vojny.
„Lukašenko je už dávno nesvojprávny politik, ktorého plne kontroluje Putin. Politicky, ekonomicky i vojensky," zdôraznil Demeš. Zároveň upozornil na to, že autokratický vládca v Minsku sa nemôže spoliehať na to, že Kremeľ sa jeho krajiny nijako nebezpečne v budúcnosti nedotkne: „Bielorusko je na rozdiel od Ukrajiny úplne v inej pozícii. Rusko ho už má vďaka zoslabnutému a nelegitímnemu diktátorovi v hrsti a môže si dovoliť urobiť ľubovoľné tzv. integračné opatrenia."
Mimochodom, veľká vojna na Ukrajine by Lukašenkovi nič dobré nepriniesla. Súvisí to s exportom do tohto susediaceho štátu. Rozvrat a chaos na ukrajinskom území by výrazne ublížili bieloruskému vývozu. A ten je pre Lukašenka veľmi významný. Ročne totiž Ukrajina nakupuje bieloruské produkty dovedna za viac ako 4,1 miliardy USD, čo znamená, že je na svete druhým najväčším importérom z Bieloruska (v poradí po Rusku).