Čo očakávate v najbližších dňoch po začatí ruskej invázie na Ukrajine?
Nemám krištáľovú vešteckú guľu a vzniknutá situácia už nepodlieha triezvemu analytickému rozboru. Ide o absolútne neracionálne rozhodnutie, založené na emóciách a akýchsi ideologizujúcich a historizujúcich predstavách. Rusko rozpútalo vojnu, aby napravilo domnelé krivdy, ktoré, ako si Putin myslí, mu v minulosti nespravodlivo spôsobili. Je to taká hrozná zvrátenosť, že rozumom je to ťažké vyhodnotiť.
Aká je to vojna?
Nie je to vojna s Ukrajinou, ale vojna so Západom. Putin vo štvrtkovom prejave veľmi jasne povedal, že Sovietsky zväz sa v roku 1940 pokúšal odvrátiť vojnu a výsledkom bolo, že na ňu nebol pripravený. Viac to robiť nebudeme, odkázal a spustil vo svojej podstate preventívnu vojnu.
Čo je cieľom tejto vojny?
Oslabiť a rozdrviť Ukrajinu a súčasne prinútiť Západ, aby uznal, že nemá nijaké práva presadzovať svoju politiku na západnej časti postsovietskeho priestoru. To sú pomerne veľké strategické plány a ciele, preto je veľmi zložité niečo predpovedať. V priebehu jedného dňa sa to, prirodzene, neskončí. Zatiaľ sme v štádiu rozšírenia zóny konfliktu z východnej Ukrajiny. Možno má Západ ešte nejaký čas na to, aby cestou ráznych opatrení ovplyvnil a odvrátil ďalšiu eskaláciu.
Myslíte si, že sankcie, akokoľvek tvrdé, môžu ešte Putina zastaviť?
Sankcie nemôžu prinútiť Putina, aby prehodnotil rozhodnutie o uznaní nezávislosti odštiepeneckých útvarov v Doneckej oblasti a v Luhanskej oblasti, a už vôbec nie o anexii Krymu, ďalšiu eskaláciu by ale azda ešte odvrátiť mohli. Ako prostriedok zadržiavania by mohli fungovať, keďže vidíme, čo sa deje s ruskými akciami, ruskou ekonomikou, kurzom rubľa – a to ešte pred spustením nových mimoriadne tvrdých západných sankcií. Západ prijíma bolestivé opatrenia, ktoré postihnú aj jeho ekonomiku, ale inú možnosť nemá.
Pri porovnaní vojenskej sily Ruska a Ukrajiny sa výsledok ozbrojeného konfliktu môže zdať vopred rozhodnutý. Myslíte si niečo iné?
Netreba podliehať panike, spustiť ruky a hovoriť, že všetko je už stratené. Ukrajina má dostatočne mohutnú armádu. Poznáme jej slabé i silné miesta, ale o tom, že sa postaví na odpor agresorovi, nepochybujem.
Aká je najväčšia slabina Ukrajiny?
V ozbrojenom konflikte je to civilné obyvateľstvo. Keď vojna prejde do štádia, že Rusko bude bombardovať mestá bez ohľadu na civilné obyvateľstvo, tak môžu nastať problémy. Lebo radoví Ukrajinci nie sú vycvičení, nevedia, ako sa majú chrániť, kam sa utiecť skryť, ako prežiť, keď budú prerušené dodávky vody a elektriny. Je to strašná situácia. Ale do akej miery je to prijateľné pre Rusko, to tiež neviem.
Myslíte si, že Putin môže prísť o domácu podporu?
Ťažko sa dá zorientovať v tom, čo sa deje s verejnou mienkou v Rusku. Mám však dôvod nazdávať sa, že ruská verejná mienka bude prinajmenšom rozdelená, keďže vzťah minimálne polovice obyvateľstva k Ukrajine je stále kladný. Ak v masmédiách či na sociálnej sieti, budú pribúdať obrázky skazy z rozbombardovaných ukrajinských miest, tak pre mnohých ľudí v Rusku to bude neprijateľné. Je príznačné, že v Rusku sa nekonali nijaké, ani spontánne, ani oficiálne organizované, demonštrácie, ktoré by vyjadrovali radosť z vývoja, ako to bolo po zabratí Krymu. To znamená, že Kremeľ ani neráta s tým, že by verejnosť nadšene vítala jeho inváziu.
Putinovi ale zrejme stačí pasivita domáceho obyvateľstva, či nie?
Kremeľ si dnes nebude všímať stav verejnej mienky. Ak nebudú protesty, pasivita mu stačí. Ale ak sa táto operácia pretiahne nadlho a do Ruska sa vojaci začnú vracať v cínových rakvách, tak situácia sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Lebo na rozdiel od anexie Krymu, ktorú ruské obyvateľstvo považovalo za správny a legitímny krok, dnes také nálady nevidím. Ľudia sa boja vojny, nechápu, prečo sa do nej Rusko vrhlo. Putinovi totiž nevyšiel zámer vybudovať dôveryhodnú legendu, že Ukrajina začala agresiu a vyprovokovala vojnu. Putin hovorí dostatočne jasne, že to on prijal rozhodnutie začať vojnu proti Ukrajine. V mysliach ruského obyvateľstva pritom prežíva predstava, že všetky vojny, ktoré Rusko vedie, sú obranné, po napadnutí zvonka. Zrazu nič z toho do tejto šablóny nezapadá. A v istom momente sa to pre kritickú masu ľudí stane dôležité.
Putin vo štvrtkovom prejave povedal, že sa nechystá okupovať Ukrajinu. Myslíte si, že kalkuluje s gruzínskym modelom, keď sa ruské tanky v auguste 2008 zastavili pred Tbilisi? Ráta s tým, že Kyjev rýchlo kapituluje a pristúpi na jeho podmienky a tým sa vojna po pár dňoch skončí?
Tomu, že Putin dnes neplánuje okupáciu Ukrajiny, verím z toho jednoduchého dôvodu, že nemá na ňu dosť vojakov. Ukrajina nie je Gruzínsko. Je to obrovská krajina s veľmi početným obyvateľstvom. Na to, aby obsadil východnú časť Ukrajiny a postavil vojaka na každej križovatke, by potreboval podstatne viac jednotiek. Na druhej strane treba poznamenať, že to, čo hovorí Putin, už viac nemá nijakú váhu. Niekoľko mesiacov sme od neho počúvali, že Rusko sa nechystá zaútočiť na Ukrajinu. Preto kto ešte uverí akémukoľvek vyhláseniu šéfa Kremľa?!
Dvadsiaty štvrtý február 2022 sa nepochybne čiernymi písmenami zapíše do dejín. Neoznačia ho raz historici za dátum, keď sa v Európe znova spustila železná opona? A je vôbec jasné, kde presne sa spúšťa, alebo sa o tom ešte bude rozhodovať za cenu potokov krvi?
S tým, že ide o kľúčový medzník v dejinách Európy, absolútne súhlasím. Je to ale predovšetkým bod zvratu v dejinách postovietskeho priestoru a našich predstavách o ňom. Západní politici od tohto dňa musia mať jasno v tom, že postovietsky priestor viac neexistuje. Pretože hranica medzi minulosťou a budúcnosťou sa nachádza nie niekde medzi Poľskom a Ukrajinou či Slovenskom a Ukrajinou, ale medzi Ruskom a Ukrajinou. A Ukrajina je nesporne časťou demokratického sveta, ktorá sa stala obeťou útoku. Aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý ešte pred dvoma týždňami nechápal, čo sa deje, keď hovoril, že poďme sa o Ukrajine dohodnúť a zjavne pritom dúfal, že všetko ostatné sa podarí udržať, už dnes musí vidieť, že to tak nie je. Pretože hranica je niekde inde.
Spúšťa sa teda nová železná opona?
O tom ešte stále nie som presvedčený. Inštinktívnou reakciou Západu možno bude aj zákaz vpúšťať k sebe ruských občanov. V tomto zmysle sa Západ môže pokúsiť zo svojej strany uzavrieť hranicu a spustiť nejakú oponu. Nie som ale presvedčený o tom, že sa to stane. Bude to závisieť od toho, na ako dlho sa vojna pretiahne. Pretože aj železná opona sa spúšťala niekoľko rokov. Najskôr bolo faktické obsadenie časti Európy sovietskymi vojskami a až potom sa opona postupne zatiahla. Navyše svet v roku 2022 je iný, ako bol po svetovej vojne. Spustiť železnú oponu nie je také jednoduché. Toky informácií sa nedajú tak ľahko prerušiť, internet v úplnosti nevypnete.
Dá sa z vývoja čerstvo po vypuknutí vojny už vyvodiť nejaké prvé poučenie?
Myslím si, že pre Západ je teraz najdôležitejšie pochopiť, že viac nie je postovietsky priestor, ale je priestor demokracie a nedemokracie.
A vyvodia si nejaké poučenie aj radoví Rusi?
Predpokladám, že v Rusku sa môžu začať nejaké vnútorné procesy. Pre tých ľudí v Rusku, pre ktorých táto vojna bude neprijateľná, to bude vážny dôvod, aby sa konsolidovali a organizovali v opozícii k režimu Putina.
To je však dnes v Rusku veľmi nebezpečné.
Otvorene sa vzoprieť režimu je v dnešnom Rusku nesporne veľmi nebezpečné. Ale príprava verejnej mienky na odklon od podpory Putina sa začne. Pochopenie toho, že táto vojna je zo strany Ruska nelegitímna, bude silnieť a formovať verejnú mienku. Putin sa touto vojnou dopustil vážnej chyby aj z pohľadu domácej politiky. Ak bude trvať dlho, tak môže priviesť Rusko k tomu, k čomu priviedla afganská vojna Sovietsky zväz.