Čomu z vojenského a politického hľadiska Ukrajina čelí v súvislosti s ruskou agresiou?
Moskva pripravila veľmi veľký konvenčný útok. V posledných týždňoch sa objavovali rôzne scenáre, čo by Rusko z vojenského hľadiska mohlo urobiť. Vyzerá to tak, že Kremeľ sa rozhodol pre taktiku šoku a hrôzy. V jej prípade ide o to, aby útočiaca strana v konflikte získala rýchlo dominanciu. Rusi začali masívnymi raketovými útokmi, ktoré sa väčšinou zamerali na ukrajinské vojenské ciele. Bude nasledovať veľká pozemná operácia. Rusi sa budú snažiť využiť prevahu, aby postupovali čo najrýchlejšie. Moskva sa chce vyhnúť scenáru, že sa bude vojna naťahovať. Každý ďalší deň bojov znamená pre Rusko problém. Kremeľ by chcel vojnu udržať v istých medziach. Keby sa mu ju podarilo pomerne rýchlo ukončiť a zároveň vymeniť vládu v Kyjeve, mohol by tvrdiť, že dosiahol svoje ciele a všetko je vybavené. Rusko v podstate chce blitzkrieg, bleskovú vojnu.
Má na to Moskva kapacity? Je potrebné brať do úvahy aj ukrajinský odpor proti ruských silám.
Je náročné to úplne presne vyhodnotiť. Ruské sily majú nad ukrajinskými prevahu. Je to viac-menej moja špekulácia, ale myslím si, že sa dokážu pomerne rýchlo presadiť. Ale stále je veľkou otázkou, ako rýchlo sa im to podarí. A ešte väčšou neznámou je, ako budú reagovať bežní Ukrajinci. Jedna vec je zvládnutie konvenčnej vojenskej operácie. Ale niečo úplne iné bude, keď budú okupačné sily čeliť masovým protestom Ukrajincov. Toto je zásadná vec. Ani nie tak to, čo urobí ukrajinská armáda, ale to, čo spraví 40 miliónov Ukrajincov.
Putin ukrajinským vojakom povedal, aby zložili zbrane a išli domov. Môže sa to stať?
Asi budeme svedkami rôznych situácií. Rusko sa môže pokúsiť vojakov aj korumpovať. Azda sa v niektorých oblastiach pokúsi dohodnúť s dôstojníkmi a miestnymi politikmi. No som presvedčený, že Ukrajinci budú bojovať. Ľudia sa v posledných mesiacoch hlásili na vojenský výcvik. Myslím si, že to robili s vedomím, že chcú brániť svoju krajinu pre inváziou. Ale, ako som povedal, niektoré jednotky sa k tomu môžu postaviť inak.
Spomenuli ste, že Putin by chcel vymeniť vládu v Kyjeve. Ak je však toto jeho cieľom, čo to znamená, ako to vojensky dosiahne? Budú ruskí vojaci pochodovať cez Kyjev, Ľvov či nebodaj až Užhorod na slovenských hraniciach?
Uvidíme, ako sa to vyvinie. Ruských cieľov na Ukrajine je niekoľko. Kremeľ chce, aby Kyjev jednoznačne povedal, že odmieta NATO. Moskva chce od Ukrajiny zmenu vlády a v podstate žiada, aby sa tento štát odzbrojil a prerušil všetky vojenské kontakty s krajinami Severoatlantickej aliancie. Rusko sa rozhodlo, že tieto svoje ciele dosiahne prostredníctvom vojny. Zároveň tým sleduje čo najväčšie oslabenie ukrajinských ozbrojených síl.
No aj keby ruskí vojaci prišli až do Kyjeva, zatiaľ si ťažko možno predstaviť, že by dlhodobo okupovali Ukrajinu. Kremeľ sa môže pokúsiť vytvoriť nejakú bábkovú vládu, ale potom ju bude aj tak musieť podporovať. Má toto Moskva nejako premyslené?
Toto je pre Rusko asi najväčšou výzvou. Aj keď sa mu podarí Ukrajinu vojensky poraziť, ako docieli, aby si ju z dlhodobého hľadiska pripútalo? Za posledných osem rokov si Moskva znepriatelila veľké množstvo Ukrajincov. A teraz si to ešte zásadným spôsobom zhoršila. Ťažko si predstaviť, že Ukrajinci sa budú na Rusko pozerať pozitívne. Predpokladám, že Moskva má nejaké plány, ako by v Kyjeve mohla dosadiť nejakú bábkovú vládu. Nie je však práve jasné, či ju budú Ukrajinci akceptovať, a Rusko nemá k dispozícii toľko vojakov, aby mohlo Ukrajinu okupovať. Možno však nejako rozdelia štát, azda na polovici Ukrajiny vznikne nejaká Novorosija. Ale pred Ruskom naozaj stojí výzva, čo bude z politického hľadiska ďalej.
Akú reakciu očakávate od Západu?
Silnejšie sankcie budú okamžitou reakciou. Hovorí sa aj o použití kybernetických nástrojov proti Rusku. Spomenula to Británia, ale nie je celkom jasné, čo by to znamenalo. NATO sa určite posilní v Pobaltí, v Rumunsku a asi aj inde. Otázkou však je, či by aliancia nejako vojensky podporila Ukrajinu nad rámec toho, čo robí momentálne. V prípade, že konflikt bude trvať dlhšie a Ukrajinci dokážu spomaľovať postup ruských síl, možno sa zmenia postoje západných krajín a presadí sa myšlienka, že Kyjev je potrebné podporiť viac. Myslím si, že si to uvedomuje aj Putin. Chápe, že nemá až tak veľa času, lebo v istom momente sa Ukrajina možno dočká výraznejšej pomoci zo Západu. A to by Rusku sťažilo situáciu.
Už skôr sa hovorilo, že niektoré štáty by mohli na svojom území cvičiť ukrajinské sily. Hrozí aj konflikt NATO-Rusko?
Nemyslím si, že by sa do prípadnej iniciatívy cvičiť ukrajinské sily zapojili pobaltské krajiny bez podpory Poľska a USA. Práve Varšava by to mohla urobiť asi najlepšie. Samozrejme, znepokojuje ma scenár, že do konfliktu by sa mohli dostať NATO a Rusko. Takáto možnosť sa nedá úplne vylúčiť. Na druhej strane sme však už v minulosti boli svedkami toho, že sa navzájom zabíjali napríklad americkí a čínski vojaci, ale aj sovietski. Veľmoci niekedy radšej nad takýmito incidentmi prižmúrili oči, lebo v opačnom prípade, bohvie, ako ďaleko by to mohlo zájsť. Putin však chce, aby sa NATO držalo mimo Ukrajiny, preto poukazuje na to, že Rusko je jadrová veľmoc. Je to varovanie. No asi ho ani nepotrebujeme. V konečnom dôsledku si myslím, že nesmerujeme k vojne NATO s Ruskom. Ibaže by došlo k niečomu mimoriadne spektakulárnemu.
Mal by Západ uvaliť sankcie aj priamo na Putina?
Jednoznačne áno. Je to vojnový zločinec. O tom nemám žiadne pochybnosti.