EÚ a USA zmrazia majetok Putina a Lavrova, Nemci presúvajú na Slovensko systémy Patriot

Prvé ruské vojenské jednotky vstúpili do Kyjeva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj konštatoval, že Ukrajina zostala v boji osamotená, zaviazal sa však zostať a brániť hlavné mesto pred ruskou inváziou. Ruské ozbrojené sily mali doteraz prísť o 2 800 vojakov a viac ako 500 bojových strojov. EÚ zmrazila majetok ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Podobný krok plánujú aj USA.

25.02.2022 00:00 , aktualizované: 23:45
Ukrajina / Stop War / Foto: ,
debata (5470)

Najdôležitejšie udalosti

  • Ruské jednotky vstúpili do Kyjeva
  • Rusi bombardujú už aj civilné ciele, zahynuli dve deti
  • Prvý deň invázie si vyžiadal životy 137 Ukrajincov
  • Zničených bolo 118 ukrajinských vojenských objektov
  • Zelenskyj vyčíta svetu, že v boji proti Rusom je Ukrajina osamotená
  • Prezident vyzval Rusko na prímerie
  • Ukrajinský generálny štáb predpokladá, že cieľom invázie je Kyjev a prezident
  • Sankcie EÚ majú tvrdo zasiahnuť ruské banky, energetiku či dopravu
  • Na protivojnových protestoch v Rusku zadržali 1 700 ľudí
  • Ukrajina hlási zvýšenú úroveň radiácie z oblasti Černobyľa
  • EÚ uvalí sankcie priamo na Putina aj Lavrova
  • Ukrajinská armáda tvrdí, že zabila už viac ako 1000 ruských vojakov
  • Úrad jadrového dozoru nezaznamenal zvýšenie radiačnej úrovne na Slovensku
Sviečkový pochod za mier na Ukrajine.
Sviečkový pochod za mier na Ukrajine.
+6Sviečkový pochod za mier na Ukrajine.

23:45 Sankcie proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi sú prejavom bezmocnosti Západu. Uviedla to v piatok hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová.

„Sankcie proti prezidentovi krajiny, ministrovi zahraničných vecí sú už príkladom a ukážkou absolútnej vlastnej bezmocnosti pri uskutočňovaní zahraničnej politiky a v medzinárodných vzťahoch,“ povedala hovorkyňa na Prvom kanáli ruskej televízie.

Zacharovová tiež zaujímala, či Západ vie, „s kým má tú česť“, a pripomenula, že Rusko zaberá šestinu sveta, je jadrovou mocnosťou, obrovskou krajinou. „S kým sa to chcete hrať a aké hry,“ pýtala sa hovorkyňa. Vyhlásila tiež, že pozastavením členstva Ruska v Rade Európy sa táto organizácia stáva bezvýznamnou.

Zdôraznila, že diskusia o Rusku bez Ruska samotného bude znamenať, že prijímané rozhodnutia nebudú mať právnu silu a „žiadnu inú agendu Rada Európy (ani) nemá“. Zaradenie mien ruského prezidenta a ministra zahraničných vecí na sankčné zoznamy aktualizované pre vpád ruských jednotiek na Ukrajinu oznámili v piatok EÚ, USA i Spojené kráľovstvo. (afp, tasr)

23:40 Kyjev a Moskva, ktorá vo štvrtok začala vojenský útok na Ukrajinu, rokujú o mieste a čase diplomatických rozhovorov. Uviedol to v piatok podľa agentúry Reuters hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Poprel pritom ruské tvrdenie, že Kyjev odmietol ponuku zasadnúť za rokovací stôl.

Ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že je ochotný vyslať do bieloruskej metropoly Minsk delegáciu na úrovni predstaviteľov ministerstiev. Spojené štáty sa vyjadrili skepticky o ochote Moskvy viesť diplomatické rokovania. „Čím skôr rokovania začnú, tým väčšia je šanca, že sa vrátime k normálnemu životu,“ uviedol hovorca Serhij Nykyforov. Podľa neho Kyjev bol a stále je otvorený rozhovorom o pokoji zbraní a mieri.

„Nezaznamenali sme žiadny náznak toho, že by sa Putin chystal znížiť napätie,“ vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Ak Moskva berie vážne svoje slová o diplomatických rokovaniach, potom by podľa neho mala prestať bombardovať civilné obyvateľstvo.

Agentúra Interfax pripomenula predchádzajúce vyjadrenia hovorkyne ruskej diplomacie Márii Zacharovovej, že Kyjev rozhovory odmietol. „Ukrajinská strana odmietla usporiadať rozhovory. Predstavitelia kyjevského režimu navrhli odložiť túto otázku na zajtra (sobotu),“ povedala Zacharovová v piatok neskoro večer.

Ruské ministerstvo zahraničia predtým uviedlo, že prípadné usporiadanie rozhovorov s Kyjevom v Minsku nebude znamenať zrušenie cieľov ruskej vojenskej operácie, čo je ruské označenie pre súčasnú inváziu na Ukrajine, ktorú Moskva začala vo štvrtok. Za tieto ciele Kremeľ považuje demilitarizáciu Ukrajiny, aby nepredstavovala hrozbu pre Rusko, a jej „očistenie od nacistov“. (čtk, reuters, interfax)

mier ukrajine

23:23 Poslanci NR SR v piatok schválili zákon v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nová legislatíva okrem iného zavádza nový inštitút „blokovania“, ktorým sa má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete. Inštitút „blokovania“ má platiť do konca júna 2022, rozhodovať o ňom má Národný bezpečnostný úrad. Podľa prijatého zákona bude tiež možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu aj v prípade hromadného prílevu cudzincov.

pochod ukrajina bratislava zhromaždenie Čítajte viac Poslanci schválili zákon k situácii na Ukrajine, štát bude môcť blokovať weby

22:58 Francúzsko sa chystá vyslať štyri stíhačky Mirage-2000 a 200 vojakov do Estónska ako posily pre jednotky NATO v Pobaltí po ruskej invázii na Ukrajinu. Paríž chce tiež urýchliť presun taktickej skupiny 500 vojakov do Rumunska, uviedla v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na Elyzejský palác. V oboch prípadoch ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Stanica BFMTV na svojom webe uviedla, že 500 vojakov pravdepodobne s obrnenými vozidlami AMX 10 a Griffons sa má presunúť do Rumunska, ktoré susedí s Ukrajinou. Na začiatku marca by sa dve stovky vojakov horskej pechoty mali premiestniť do Estónska, ktoré susedí s Ruskom.

Francúzske letectvo má posilniť obranu vzdušného priestoru nad Pobaltím štyrmi stíhačkami Mirage 2000. Čoskoro má začať aj misia dvoch stíhačiek Rafale, ktoré za podpory tankovacích lietadiel budú trvalo lietať nad Európskou úniou. (reuters, čtk)

22:51 Vzťahy medzi Moskvou a Západom sa blížia „bodu z ktorého niet návratu“ pre rozsiahle ekonomické sankcie, ktoré zaviedli voči Rusku viaceré krajiny. Vyhlásila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí v ruskej televízii. „Dostali sme sa do bodu, za ktorým už neexistuje žiadna cesta späť,“ povedala Maria Zacharovová. (afp, tasr)

22:48 Protesty proti invázii ruských jednotiek na Ukrajinu pokračovali v Rusku aj v piatok a konali sa v Moskve, Petrohrade i ďalších ruských mestách. Združenie OVD-Info, ktoré monitoruje zatýkanie protivládnych aktivistov, v piatok oznámilo, že v Moskve boli zadržané desiatky demonštrantov. Zatknutia hlásili aj v Petrohrade, Nižnom Novgorode, Briansku či Archangeľsku.

Zhromaždenia v piatok večer sa zdali byť menej početné ako vo štvrtok, keď do ulíc miest po celom Rusku vyšli tisíce ľudí. OVD-Info informovalo, že vo štvrtok večer bolo v 58 ruských mestách zadržaných celkovo 1 820 demonštran­tov, z toho 1002 v Moskve.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa snažil zľahčovať rozsah týchto protestov a v piatok na brífingu v Moskve ubezpečoval, že prezident Vladimir Putin „vníma názory Rusov“ na tzv. špeciálnu vojenskú operáciu ruskej armády na Ukrajine a eviduje, aký je podiel „tých, ktorí majú iný uhol pohľadu, a tých, ktorí sú naklonení takýmto vynúteným operáciám“.

Agentúra AP uvádza, že „zlovestný prejav podpory“ útoku Ruska na Ukrajinu prišiel z Čečenska, prevažne moslimského regiónu na juhu Ruska, ktorý „železnou rukou“ spravuje Ramzan Kadyrov.

Čečenské médiá totiž v piatok informovali, že Kadyrov zhromaždil v centre hlavného mesta Groznyj približne 12-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl, ktorí sa potom venovali „previerke pripravenosti“. Podľa miestnej spravodajskej stránky Chechnya Today Kadyrov povedal, že títo muži sú pripravení zúčastniť sa „na akejkoľvek špeciálnej operácii“, ak to bude potrebné, aj na Ukrajine. Kadyrov súčasne vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zavolal Putinovi a ospravedlnil sa mu. (ap, tasr, ovdinfo.org)

22:43 Srbsko podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ale nepridá sa k sankciám, ktoré na Rusko uvalili Európska únia a Spojené štáty kvôli jeho agresii voči Ukrajine. Oznámil to srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý postup Moskvy opatrne označil za chybu.

Belehrad sa kvôli kríze okolo Ukrajiny dostal do zložitej situácie. Srbsko je kandidátskou krajinou EÚ, a preto by sa malo usilovať o zosúladenie svojej zahraničnej politiky s Bruselom. Súčasne ale udržiava priateľské vzťahy s Moskvou, ktorá podporuje Belehrad v odmietaní uznať nezávislosť Kosova.

„Srbsko rešpektuje normy medzinárodného práva,“ vyhlásil podľa srbských médií Vučić. „Srbsko plne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny“ a „považuje za chybu porušenie územnej celistvosti akejkoľvek krajiny, teda aj Ukrajiny,“ dodal. (čtk)

22:40 Humanitárni pracovníci potrebujú „bezpečný a neobmedzený“ prístup k ľuďom v núdzi na Ukrajine, na ktorú útočia ruské invázne vojská. V piatok to uviedol námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.

OSN zatiaľ nevie, koľko ľudí na Ukrajine potrebuje humanitárnu pomoc, povedal Griffiths novinárom v sídle OSN v New Yorku. Podľa OSN bolo v dôsledku vojny vysídlených už 100-tisíc Ukrajincov, námestník však očakáva, že svoje domovy bude musieť opustiť ešte ďalších 1,8 milióna ľudí.

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) predtým v piatok uviedla, že organizácia sa pripravuje na až štyri milióny utečencov z Ukrajiny v prípade, ak bude ruská vojenská agresia naďalej eskalovať.

„Potrebujeme bezpečný, ničím nerušený prístup pre našich humanitárnych pracovníkov do všetkých oblastí Ukrajiny postihnutých konfliktom… hneď, ako to bezpečnostná situácia umožní,“ povedal Griffiths. Všetky nevyhnutne potrebné pracovné tímy OSN zatiaľ zostanú na Ukrajine, dodal Griffiths s tým, že ostatní zamestnanci a ich rodiny dočasne odcestovali do zahraničia. (afp, tasr)

22:36 Americká spoločnosť Meta v piatok potvrdila, že Rusko „čiastočne obmedzí“ prístup k sociálnej sieti Facebook na svojom území. Stane sa tak v dôsledku toho, že tento gigant sociálnych médií odmietol splniť príkaz ruských úradov a zastaviť overovanie faktov a označovanie obsahu zverejneného na Facebooku štyrmi ruskými štátnymi alebo prokremeľskými médiami.

„Bežní Rusi používajú naše aplikácie na vyjadrenie názoru a zorganizovanie akcií. Chceme, aby aj naďalej vyjadrovali svoj názor, zdieľali, čo sa deje, a organizovali sa prostredníctvom Facebooku, Instagramu, WhatsAppu a Messengeru,“ uviedol Nick Clegg zo spoločnosti Meta vo vyhlásení. „Chceme pokračovať v tom, aby bolo počuť ich hlas,“ dodal. (tasr)

22:11 Spojené štáty sa chystajú uvaliť sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a šéfa ruského rezortu diplomacie Sergeja Lavrova. Zakážu im cestovanie do USA a zmrazia prípadné aktíva v americkej jurisdikcii. Oznámila to v piatok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. (ap, afp, tasr)

21:59 Napriek invázii na Ukrajinu je Rusko pripravené pokračovať v spolupráci s USA vo vesmíre. Zároveň však varovalo Spojené štáty pred akýmkoľvek unáhleným ukončením ich spoločnej prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti Telegram to vo štvrtok uviedol šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Dodal, že spolupráca medzi oboma krajinami je nevyhnutná pre bezpečnú prevádzku ISS, a to aj v situácii, keď Washington oznámil nové sankcie voči Moskve.

Rogozin uviedol, že ukončenie spolupráce medzi USA a Ruskom vo vesmíre by mohlo spôsobiť nekontrolovaný odklon ISS z jej orbity a eventuálne aj jej pád – na územie USA, Kanady, Indie alebo Číny. Pripomenul, že korekciu obežnej dráhy ISS, jej vyhýbanie sa nebezpečným zrážkam s vesmírnym odpadom, sa vykonávajú výlučne za pomoci ruských nákladných lodí Progress MS.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pokračuje v spolupráci s Roskosmosom na ISS, a to aj napriek zavedeniu reštriktívnych opatrení zo strany Washingtonu kvôli situácii s Ukrajinou. Pre CNN to vo štvrtok uviedol hovorca NASA. Pokračovať bude aj spolupráca medzi Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Roskosmosom, a to aj napriek situácii na Ukrajine. Oznámil to v piatok generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher.

Podľa neho sa tak bude pokračovať v európsko-ruskom vesmírnom projekte ExoMarts na hľadanie stôp života na Marse. Začiatok druhej časti misie je naplánovaný na september. Roskosmos reagoval na túto správu s uspokojením. (dpa, tasr)

21:57 Bývalý francúzsky premiér Francois Fillon odstupuje z predstavenstiev dvoch veľkých ruských energetických firiem. Fillon, ktorý bol vo vrcholovej politike za éry prezidenta Nicolasa Sarkozyho (v rokoch 2007–12), pre najnovšie číslo týždenníka Journal du Dimanche (JDD) spresnil, že odchádza z petrochemickej firmy Sibur a ropnej spoločnosti Zarubezhneft (Zarubežnefť).

„Neviem si predstaviť, že by som pokračoval“ vo funkcii člena predstavenstva po ruskej invázii na Ukrajinu, povedal Fillon a dodal, že toto rozhodnutie prijal so „smútkom“, pretože bude musieť ukončiť spoluprácu s ľuďmi, ktorí boli preňho obohatením po odbornej i ľudskej stránke. (afp, tasr)

21:48 V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zaznelo v piatok večer prinajmenšom päť výbuchov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedka uviedla, že v meste bolo počuť aj delostreleckú paľbu. Ďalší svedok zmienil zase intenzívnu streľbu ozývajúcu sa v západnej časti metropoly.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko spresnil, že k explóziám došlo neďaleko tepelnej elektrárne nachádzajúcej sa severne od Kyjeva. Kličko následne uviedol, že ruská armáda elektráreň údajne zničila. Jeho tvrdenie o zničení elektrárne však krátko na to dementovali ukrajinské úrady. Situácia tak ostáva nejasná.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok telefonicky hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Podľa televízie Sky News Zelenskyj varoval Bidena, že Kyjev môže už čoskoro padnúť do rúk Ruska. (reuters, tasr, theguardian.com)

21:42 Nemecko v rámci posilnenia obrany východného krídla NATO vyšle vojakov na Slovensko. V piatok večer to v rozhovore s televíziou ZDF vyhlásila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.

Uviedla tiež, že Nemecko pomôže Slovákom s ochranou vzdušného priestoru. Podľa informácií agentúry DPA na Slovensku rozmiestni raketový systém Patriot, ktorý poskytuje ochranu pred leteckými aj raketovými údermi. Cieľom týchto krokov je podľa nej vyslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi jasný signál, aby zastavil vojenské ťaženie na Ukrajine.

„V NATO s veľkým znepokojením sledujeme, že vo svojom včerajšom vyhlásení vojny sa tiež zastrene vyhrážal použitím jadrových zbraní. Odstrašovaním, jednotou a jasným postojom však dávame najavo, že sa nedáme zastrašiť,“ povedala Lambrechtová pre DPA. "Útok na spojenca by bol útokom na nás všetkých s hroznými následkami pre Rusko. A Putin to vie,“ dodala. (dpa, čtk, tasr)

21:37 Snaha Ruska rýchlo prevziať kontrolu nad Ukrajinou stratila na sile v dôsledku odporu ukrajinských obrancov na zemi aj vo vzduchu, uviedol v piatok pre agentúru AP vysoko postavený predstaviteľ amerického rezortu obrany.

„Ich dynamika, najmä pokiaľ ide o Kyjev, sa za posledných 24 hodín spomalila,“ uviedol. Ruské sily, ktoré vstúpili na Ukrajinu vo štvrtok skoro ráno, sa ešte musia zmocniť nejakého väčšieho mesta alebo získať kontrolu nad vzdušným priestorom, dodal. „Nedosiahli pokrok, ktorý – ako sme presvedčení – očakávali,“ povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

Pentagón je presvedčený, že Moskva chce prevziať kontrolu nad Kyjevom a nahradiť prozápadne orientovanú vládu spojencami Kremľa. Mnohí analytici sa obávajú, že ruské jednotky s posilami, ktoré stále čakajú na ukrajinských hraniciach, by mohli dobyť Kyjev v priebehu niekoľkých dní.

Nateraz sa však ruské jednotky sústredili na vojenské ciele, a nepodarilo sa im narušiť ukrajinskú vojenskú štruktúru. „Práve teraz vidíme, že ukrajinské velenie je nedotknuté,“ uviedol predstaviteľ Pentagónu. Ruská armáda tiež zatiaľ neovládla vzdušný priestor. Pentagón tvrdí, že ukrajinské systémy protivzdušnej obrany stále fungujú a letecké sily sú stále akcieschopné a dokážu ohrozovať ruské lietadlá.

„Stretávajú sa s väčším odporom, ako očakávali,“ konštatoval zdroj z Pentagónu s tým, že „stále máme náznaky, že to nejde celkom tak, ako (Rusi) očakávali“.

Tzv. špeciálna vojenská operácia sa začala vo štvrtok skoro ráno masívnou raketovou paľbou, pričom Rusko spustilo svoju inváziu pozdĺž troch osí: z Bieloruska smerom ku Kyjevu; z ruskej Belgorodskej oblasti smerom k Charkovu (Charkiv) na severovýchode Ukrajiny; po tretej osi z Krymského polostrova smerom na mesto Cherson.

Ruské sily sa medzičasom síce dostali na predmestie Kyjeva, ale nepodarilo sa im doň vstúpiť. V okolí Charkova, ktorý tiež nepadol, sa vedú ťažké boje. Na juhu ruské jednotky naďalej postupujú v smere na Cherson, ale tiež rozširujú front a vyloďujú obojživelné sily na východe Krymského polostrova, aby ohrozili prístavné mesto Mariupol. Snažili sa tiež prevziať kontrolu nad vodnou elektrárňou Kachovka na rieke Dnipro a podnikli na ňu kybernetické útoky.

Pentagón nedokáže odhadnúť, koľko ruských vojakov vstúpilo na Ukrajinu po tom, čo sa ich v týždňoch pred útokom zhromaždilo pozdĺž hraníc viac ako 150-tisíc. Nemenovaný predstaviteľ uviedol, že na Ukrajinu bola presunutá „asi tretina bojovej sily“, zvyšok zostáva na mieste, tesne pri hraniciach. (ap, tasr)

21:02 Ruská armáda porušuje na Ukrajine medzinárodné humanitárne právo, uviedla vo štvrtok medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).

Organizácia v tlačovej správe informuje o svojom „výskume“, na základe ktorého dospela k záveru, že „ruská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo… ruské útoky by mohli napĺňať právnu definíciu vojnových zločinov… a že ruské tvrdenia o používaní presne navádzaných striel sú zjavne nepravdivé.“

AI zdokumentovala 3 incidenty, pri ktorých podľa nej zahynulo najmenej šesť civilistov a ďalších najmenej 12 osôb utrpelo zranenia. Ide o útoky z 24. februára v mestách Vuhledar, Charkov a Umaň. „Ruská armáda použila v husto obývaných oblastiach raketové strely a iné nepresne namierené bomby, čím prejavila zjavnú neúctu k životom civilistov a civilistiek. Niektoré z týchto útokov by mohli byť považované za vojnové zločiny. Ruská vláda, ktorá nepravdivo tvrdí, že používa len presne navádzané zbrane, by mala za tieto činy prevziať zodpovednosť,“ povedal riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda.

Amnesty International v tejto súvislosti vyzvala na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré by malo voči Rusku vyvodiť patričné následky. Šéf Kremľa Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že spúšťa rozsiahlu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území a v piatok ráno vstúpili aj do okrajových štvrtí Kyjeva. (tasr)

20:51 Británia plánuje „bezodkladné“ zavedenie sankcií cielených priamo na šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Britský premiér Boris Johnson to v piatok povedal na virtuálnom mimoriadnom summite Severoatlantickej aliancie.

Johnson varoval lídrov Aliancie, že „ambície ruského prezidenta“ nemusia skončiť pri Ukrajine, pričom podotkol, že aktuálna situácia je reálnou „euroatlantickou krízou s globálnymi následkami“.

Johnson okrem toho využil virtuálne stretnutie lídrov Aliancie na to, aby ich vyzval na podniknutie „okamžitých krokov“ zameraných na odpojenie Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT, aby tak spôsobili Kremľu „čo najväčšiu“ ujmu. (tasr, afp, dpa)

20:43 Nová legislatíva, reagujúca na situáciu na Ukrajine, má uľahčiť získanie dočasného útočiska. V pléne NR SR o tom informoval líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Zároveň sa má zákonom zaviesť príspevok za ubytovanie ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny a získali dočasné útočisko.

Títo ľudia by mohli podľa neho pracovať na území SR bez pracovného povolenia. Zmeny odobrili na parlamentnom brannobezpečnostnom výbore. Schváliť ich musia ešte poslanci NR SR v definitívnom hlasovaní.

Matovič vidí v súčasnej situácii aj príležitosť pre demografický vývoj. „V budúcnosti nás čaká veľká demografická kríza a ak nevyužijeme túto síce smutnú príležitosť, a všetci z nás by sme boli najradšej, keby títo ľudia neutekali z Ukrajiny, možno za pár rokov budeme banovať, lebo na Slovensku nebudú ľudia, ktorí by robili na naše dôchodky,“ pripomenul.

Nová legislatíva má podľa Matoviča pomôcť ľuďom, utekajúcim pred vojnovým konfliktom z Ukrajiny, získať dočasné útočisko bez toho, aby museli ísť najprv do záchytných táborov.

Matovič tiež predstavil zmenu, podľa ktorej sa najprv utekajúcim udelí dočasné útočisko, až následne sa budú cudzinci preverovať. „Najprv sa im udelí štatút a potom, ak by sme identifikovali niekoho problematického, tak sa s tým vyrovnáme,“ vyhlásil Matovič. Vyplácať sa má tiež príspevok za ubytovanie odídenca, teda človeka, ktorému udelia dočasné útočisko. Vláda by mohla dávať príspevok za ubytovanie odídenca cez obce. (tasr)

20:40 Rezort zahraničia neodporúča cestovať slovenským občanom do oblastí Ruskej federácie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti spoločnej hranice s Ukrajinou. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí o tom informuje na svojom webe.

Odporúčanie necestovať sa týka Brianskej, Kurskej, Belgorodskej, Voronežskej, Rostovskej a Krasnodarskej oblasti. „V spomenutých oblastiach existuje vysoké riziko vzniku konfliktných kontaktných zón a s tým spojených priamych ohrození osôb nachádzajúcich sa v teritóriu,“ upozorňuje rezort diplomacie. Pre ostatné oblasti Ruska platí odporúčanie zvážiť nevyhnutnosť cestovania. (mzv.sk)

20:24 Slovensko je pripravené podporiť odstrihnutie Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády Eduard Heger. O odstrihnutie Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT požiadal vo štvrtok medzinárodné spoločenstvo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (tasr)

20:15 NATO vzhľadom na konflikt na Ukrajine opäť posilní svoju vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle, a to tisíckami vojakov síl rýchlej reakcie. V piatok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Krajiny NATO aktivovali obranné plány, „v dôsledku ktorých… vysielajú (niektoré) súčasti jednotiek síl rýchlej reakcie na súš, na more i do vzduchu,“ vysvetlil Stoltenberg. Vyslané posily podľa neho zahŕňajú tisíce vojakov a viac ako 100 stíhačiek, ktoré budú nasadené v stave najvyššej pohotovosti na 30 rôznych miestach.

Sily rýchlej reakcie NATO celkovo pozostávajú z približne 40-tisíc vojakov. Stoltenberg však uviedol, že Aliancia ich na svoje východné krídlo nevyšle všetkých. V súvislosti s bojmi na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že tamojšie ozbrojené zložky statočne bojujú proti útočiacim ruským silám.

„Stále je to nestabilná situácia. Ale vieme, že ukrajinské sily statočne bojujú a sú schopné spôsobiť škody ruským inváznym silám,“ povedal Stoltenberg po videosummite lídrov NATO. (afp, ap, tasr)

20:10 Piatkové verejné zhromaždenie na podporu Ukrajiny pred ruskou ambasádou v Bratislave je pokojné. Informovala o tom bratislavská krajská polícia. Godrova ulica, ktorá sa nachádza pred ruským veľvyslanectvom, bola od piatkového neskorého popoludnia podľa polície neprejazdná.

„V súčasnosti sú všetky ostatné ulice v okolí miesta zhromaždenia prejazdné a nedochádza k žiadnemu inému obmedzeniu v cestnej premávke,“ priblížili policajti. Zhromaždenie na podporu Ukrajine bolo avizované aj na bratislavskom Námestí SNP. (tasr)

20:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom o „posilnení sankcií (voči Rusku), konkrétnej obrannej pomoci a protivojnovej koalícii“. USA sa na Twitteri poďakoval za „silnú podporu“ Ukrajiny.

Zelenskyj v piatok krátko predtým zverejnil videoselfie spred prezidentského paláca v Kyjeve, v ktorom sa spolu so svojimi kľúčovými poradcami a spolupracovníkmi zaviazal zostať a brániť hlavné mesto pred ruskou inváziou. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že Zelenskyj toto video zverejnil na svojom konte na sociálnej sieti Telegram.

„Všetci sme tu. Naša armáda je tu. Občania sú tu. Všetci sme tu a bránime našu nezávislosť, našu krajinu a tak to aj zostane,“ povedal Zelenskyj oblečený v mikine a tričku stojac pred svojím sídlom v spoločnosti premiéra Denysa Šmyhaľa, svojho poradcu a šéfa prezidentskej kancelárie Mychajla Podoľaka, šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka a šéfa parlamentného klubu strany Sluha ľudu Davyda Arachamiju.

Zelenského poradca Podoľak na brífingu v Kyjeve, ktorého záznam bol zverejnený na sieti Telegram, predtým ubezpečoval, že Zelenskyj je v Kyjeve, pracuje 24 hodín denne a je informovaný o tom, čo sa v krajine deje a robí operatívne rozhodnutia o riadení štátu. Dodal, že prezident má pravidelné stretnutia s ostatnými lídrami i s členmi vlády a poslancami a vedie konzultácie so svetovými lídrami. (afp, tasr)

19:55 Ruského prezidenta Vladimíra Putina zosadí iba revolúcia, povedal známy oponent Kremľa Michail Chodorkovskij, ktorý v súčasnosti žije v exile v Británii. Očakáva, že ruská hlava štátu s inváziou na Ukrajinu pritvrdí proti svojim kritikom aj na domácej pôde a s dobytím Ukrajiny sa neuspokojí.

Vladimir Putin Čítajte viac Chodorkovskij: Putina zvrhne len revolúcia

19:22 Ukrajinská strana navrhla, aby sa rokovania s Ruskom uskutočnili vo Varšave, nie v Minsku, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dodal, že po predložení tohto návrhu sa ukrajinská strana odmlčala.

Podľa Peskova táto pauza „trvá už dosť dlho“. Zdôraznil, že na odpoveď Ukrajiny sa čaká v situácii, keď sa v jej veľkých mestách odohráva to, „o čom hovoril prezident (Vladimir Putin) na pôde (piatkového zasadnutia) Bezpečnostnej ra­dy“.

Putin tam tvrdil, že oddiely ukrajinských nacionalistov rozmiestňujú v obytných zónach veľkých miest raketové systémy, aby ..... „Považujeme túto situáciu za mimoriadne nebezpečnú,“ konštatoval Peskov. Kremeľský hovorca pripomenul, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok urobil vyhlásenie o svojej pripravenosti diskutovať o neutrálnom štatúte Ukrajiny.

Peskov označil diskusiu o neutralite Ukrajiny za „veľmi dôležitú podmienku na vyriešenie (súčasnej) krízy“. Dodal, že aj Putin zdôraznil, že ide o jeden z cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté prebiehajúcou tzv. špeciálnou vojenskou operáciou ruských jednotiek na území susednej Ukrajiny.

Putin vzal tento Zelenského návrh na vedomie, označil ho za pozitívny vývoj a súhlasil s ním, pričom oslovil Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka aby takéto stretnutie pripravil. Na ruskej strane sa medzičasom už aj vytvorila delegácia zo zástupcov ministerstva obrany, ministerstva zahraničných vecí a prezidentskej kancelárie. (polsatnews.pl, ap, tasr)

19:09 Rusko sa z dôvodu prebiehajúcej invázie svojich síl na Ukrajine nebude môcť zúčastniť na tohtoročnej pesničkovej súťaži Eurovízia. Oznámila to v piatok Európska vysielacia únia (EBU), ktorá je organizátorom tohto podujatia.

EBU vo svojom vyhlásení okrem iného konštatuje, že účasť Ruska na tohtoročnej Eurovízii by „vzhľadom na bezprecedentnú krízu na Ukrajine poškodila povesť súťaže“. Hovorca EBU navyše pre AFP potvrdil, že občania Ruska nebudú môcť tento rok ani hlasovať za interpretov iných krajín.

EBU ďalej uviedla, že predtým, ako dospela k tomuto rozhodnutiu, uskutočnila rozsiahle konzultácie so svojimi členskými krajinami. (afp, tasr)

19:03 Rusko „čiastočne obmedzí“ prístup k Facebooku na svojom území po tom, čo táto sociálna sieť uvalila obmedzenia na účty médií spájaných s Kremľom. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na ruskú Federálnu službu pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor).

Tento regulačný úrad vyzval Facebook, aby zrušil obmedzenia uvalené vo štvrtok na agentúru RIA Novosti, televízny kanál Zvezda a spravodajské weby Lenta.ru a Gazeta.ru. Príspevky vyššie spomenutých médií sú podľa Roskomnadzoru na Facebooku označené ako nespoľahlivé a zobrazujú sa menej ľuďom ako doteraz.

Roskomnadzor začne prístup k Facebooku v Rusku obmedzovať ešte v priebehu piatka, podrobnosti však neuviedol. Úrad vo vyhlásení označil svoje kroky za „opatrenia na ochranu ruských médií.“ Dodal, že Facebook podľa ruského ministerstva zahraničných vecí a generálnej prokuratúry nesie zodpovednosť „za porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ako aj práv a slobôd ruských občanov.“

Facebook v reakcii na ruský útok na Ukrajinu zriadil „špeciálne operačné centrum,“ ktoré monitoruje príspevky súvisiace s týmto vojenským konfliktom, uviedol vo štvrtok na Twitteri šéf bezpečnosti tejto sociálnej siete Nathaniel Gleicher. (ap, tasr)

19:01 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok avizoval, že Ukrajina predloží Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu materiály o ostreľovaní detského domova v lokalite Vorzeľ a materskej školy v Ochtyrke, pretože by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny a porušenie Rímskeho štatútu. (news.sky.com, tas­r)

18:50 Ruské ozbrojené sily prišli počas invázie na Ukrajinu o 2 800 vojakov, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany. Podľa serveru Ukrajinska pravda ide o zabitých, ranených a zajatých. Námestníčka ministra obrany Hanna Maljarová tvrdí, že ruské ozbrojené sily prišli od začiatku invázie o zhruba 80 tankov, 516 bojových obrnených vozidiel, desať lietadiel a sedem vrtuľníkov. Údaje však nemožno overiť z iných zdrojov. (čtk, pravda.com.ua)

18:27 Štáty Európskej únie v piatok schválili druhý balík sankcií proti Rusku v reakcii na jeho útok proti Ukrajine. Európsky blok popri obmedzeniach významných sektorov ruskej ekonomiky zmrazí majetok prezidenta Vladimíra Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Po rokovaní únijných ministrov zahraničia to uviedol lotyšský minister Edgars Rinkévičs. EÚ tiež začala prípravu ďalšieho balíka opatrení, ktoré majú ešte zásadnejšie ochromiť ruskú ekonomiku. (čtk)

18:17 Severoatlantická aliancia v reakcii na ruskú agresiu posilňuje svoje východné krídlo, v prípade potreby rozmiestni v Európe ďalšie jednotky. V piatok sa na tom zhodli prezidenti a premiéri krajín NATO počas mimoriadneho videosummitu, ktorý vyjadril podporu Ukrajine bez toho, aby prisľúbil Kyjevom požadované zbrane.

Lídri aliančných krajín zároveň v spoločnom vyhlásení tvrdo odsúdili ruskú inváziu a označili krok prezidenta Vladimira Putina za „hrozivú strategickú chybu“. (čtk)

17:34 Od stredy od 16.00 h do piatkového poludnia prekročilo slovensko-ukrajinské hranice približne 7 490 občanov Ukrajiny. Pred vypuknutím konfliktu bol zvyčajný počet vstupov na SR z Ukrajiny priemerne 1400 ľudí za deň. O medzinárodno­právnu ochranu v SR požiadalo k piatku k 14.00 h zatiaľ 14 Ukrajincov. Nachádzajú sa v záchytnom tábore v Humennom. Väčšina prichádzajúcich po vybavení cestuje ďalej na Slovensko alebo do iných krajín Európskej únie. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

„Osobám, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom, umožňujeme krátkodobý pobyt do 90 dní. Tieto osoby však majú možnosť pri vstupe na územie SR alebo aj neskôr požiadať o medzinárodnú ochranu a po schválení zmeny zákona o azyle a rozhodnutia vlády SR budú môcť požiadať tiež o dočasné útočisko,“ vysvetlil rezort. V prípade udelenia medzinárodnej ochrany, teda azylu alebo doplnkovej ochrany, prípadne dočasného útočiska, sa ich status zmení a obmedzenie 90 dní nebude platiť.

17:28 Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR na Slovensku nezaznamenal zvýšenie radiačnej úrovne. Krajine podľa úradu nehrozí riziko pre zvýšenú radiáciu v zóne pri bývalej jadrovej elektrárni Černobyľ na Ukrajine. Pre TASR to uviedla riaditeľka kancelárie úradu Miriam Vachová.

ÚJD sa odvoláva aj na dostupné informácie zdieľaných cez systém USIE, podľa ktorých bola zaznamenaná zvýšená úroveň radiácie vo vylúčenej zóne jadrovej elektrárne Černobyľ.

„Predpokladáme, že zvýšenie radiácie je spôsobené pohybom ťažkej techniky, ktorá rozrušila povrch a uvoľnila častice usadené v pôde v okolí permanentného krytu havarovaného bloku. Rádionuklidy, ktoré sa tam nachádzajú, určite nemôžu spôsobiť závažnú kontamináciu v okruhu väčšom ako 30 kilometrov (konzervatívny odhad),“ uviedla Vachová.

17:25 Francúzska vláda sa vyslovila v piatok za „odstrihnutie“ Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT a zároveň odsúdila režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka za jeho rolu pri ruskom útoku na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Niektoré členské štáty (Európskej únie) majú (voči odrezaniu Ruska od systému SWIFT) výhrady. Francúzsko nie je jedným z týchto štátov,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire po stretnutí so svojimi európskymi rezortnými kolegami v Paríži.

Brusel toto opatrenie podľa Le Mairea zváži „nie v nasledujúcich dňoch a týždňoch, ale v najbližších hodinách.“

Okrem Francúzska sa za odstrihnutie Ruska od systému SWIFT vyslovili aj Estónsko, Litva, Lotyšsko a Ukrajina.

17:12 Rusku bolo pozastavené členstvo v Rade Európy po jeho invázii na Ukrajinu, uviedol v piatok taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informovala na základe správy od agentúry Reuters.

„Výbor ministrov Rady Európy, ktorému Taliansko predsedá, prijal rozhodnutie vylúčiť Ruskú federáciu z jej členstva,“ uviedol Di Maio vo vyhlásení.

Dodal, že Taliansko tento krok považuje za „nevyhnutné opatrenie“ vzhľadom na „neprijateľnú vojenskú agresiu“ Ruska voči Ukrajine, ktorá predstavuje vážne porušenie medzinárodného prá­va.

17:09 V niektorých štvrtiach v Kyjeve sú počuť výstrely a výbuchy, informoval starosta metropoly Vitalij Kličko. Streľba bola dnes dopoludnia podľa miestnych médií hlásená napríklad v obytnej štvrti Minský masív na severe Kyjeva. Ministerstvo obrany požiadalo obyvateľov, aby zostali doma a hlásili pohyby ruskej techniky. Streľba bola podľa agentúry AP dnes počuť aj pri vládnej štvrti v centre ukrajinskej metropoly. Už ráno úrady vyhlásili v Kyjeve letecký poplach, keď na mesto podľa ukrajinských úradov dopadlo niekoľko ruských rakiet, čo Moskva popiera.

Aj v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkove na východe krajiny boli počuť hlasné výbuchy, informovala s odvolaním sa na svedka agentúra Reuters, podľa ktorej dnes letecké poplachy zneli v rade ukrajinských miest.

17:04 Moldavská národná námorná agentúra v piatok uviedla, že loď plaviacu sa v „neutrálnych vodách“ Čierneho mora zasiahla raketa. Vážne zranenia pri tom utrpeli dvaja členovia posádky, informovala agentúra AP.

Incident sa odohral asi 19 kilometrov od prístavu Pivdennyj neďaleko Odesy. Námorná agentúra vo vyhlásení dodala, že nie je jasné, odkiaľ bola vystrelená raketa, ktorá zasiahla loď Millennial Spirit určenú na prevoz chemikálií a plaviacu sa pod vlajkou Moldavska.

Po zásahu „na palube lode vypukol požiar; vybavenie a záchranné člny boli zničené,“ dodala námorná agentúra vo svojom vyhlásení s tým, že keď posádka lode opúšťala loď, mala iba záchranné vesty. Do bezpečia jej pomohli posádky v okolí sa plaviacich lodí.

Moldavská agentúra uviedla, že spoločnosť, ktorá tanker prevádzkuje, je ukrajinská právnická osoba a členovia posádky sú ruskí občania.

Záchranné operácie vykonali príslušné ukrajinské úrady, uviedla moldavská agentúra.

16:55 Francúzsko vyslalo tento týždeň do Kyjeva osem členov elitnej policajnej protiteroristickej jednotky GIGN. Ich úlohou je posilnenie bezpečnosti tamojšieho francúzskeho veľvyslanectva v čase pokračujúcej ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

TASR správu prevzala v piatok z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na nemenovaný zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek.

Osem špeciálne vycvičených policajtov sa v stredu pripojilo k piatim policajným príslušníkom, ktorí na ambasáde v Kyjeve pôsobia dlhodobo. Ich úlohou je chrániť francúzske veľvyslanectvo a jeho personál pred akoukoľvek hrozbou.

16:33 Česko od polnoci z piatka na sobotu v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine uzatvorí svoj vzdušný priestor pre všetkých ruských dopravcov. Oznámil to minister dopravy Martin Kupka. TASR prevzala túto informáciu z webu Deníka N a portálu Novinky.cz.

Opatrenie sa týka liniek, ktoré spájajú Prahu a Moskvu či Prahu a Petrohrad. Do Moskvy lietali spoje každý deň, do Petrohradu menej často.

„Bude sa to týkať všetkých ruských leteckých dopravcov. Nepristanú ani v Prahe, ani v Karlových Varoch. Týka sa to aj nepravidelných liniek,“ spresnil Kupka. Dodal, že ČR tieto kroky koordinuje s Poľskom, ktoré by svoj vzdušný priestor malo uzatvoriť takisto od piatkovej polnoci.

16:31 Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v piatok oznámil, že z Ukrajiny evakuovali zvyšok diplomatického zboru a asi 100 španielskych občanov. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Poslední pracovníci španielskej ambasády na Ukrajine vrátane veľvyslanca opúšťajú Kyjev,“ oznámil v piatok Albares.

Dodal, že z Ukrajiny evakuovali taktiež asi stovku španielskych občanov, ktorí sa pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu rozhodli vrátiť do vlasti.

Momentálne sa na Ukrajine nachádza už iba zhruba 100 Španielov, ktorí tam ale podľa Albaresa chcú zostať napriek pokračujúcej ruskej invázii.

16:23 Po konzultáciách s bezpečnostnými zložkami štátu a na základe odporúčaní vlády Českej republiky zablokovalo združenie poskytovateľov internetových služieb CZ.NIC osem dezinformačných webov, ktoré „ohrozujú národnú bezpečnosť“. Združenie o tom informovalo v piatok prostredníctvom tlačovej správy.

„Agresia Ruskej federácie voči Ukrajine je dlhodobo sprevádzaná dezinformačnou kampaňou v celom rade internetových médií, ktoré využívajú českú národnú doménu. Keďže sa tieto informácie cielene nezakladajú na pravde a preukázateľne podnecujú k šíreniu vykonštruovaných fám, oznámení a nestability v spoločnosti, rozhodli sme sa po konzultáciách s najvyššími predstaviteľmi štátu tieto výrazné dezinformačné internetové médiá zablokovať,“ uviedol výkonný riaditeľ združenia CZ.NIC Ondřej Filip.

Podľa českých médií sú zablokované konšpiračné weby Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.

Tento krok je reakciou na vojenský útok armády Ruskej federácie proti Ukrajine a dezinformačnú kampaň, ktorá inváziu sprevádza, spresnil správca českej internetovej domény.

15:55 Rusko je pripravené vyslať do Minska svoju delegáciu na rokovania s Ukrajinou. V piatok to v Moskve vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra AFP.

„Ako viete, dnes ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že je pripravený diskutovať o neutrálnom štatúte Ukrajiny,“ pripomenul Peskov.

Prezident Vladimir Putin je podľa neho pripravený vyslať do Minska ruskú delegáciu na úrovni predstaviteľov ministerstva obrany, ministerstva zahraničných vecí a prezidentskej administratívy.

Zelenskyj prišiel s ponukou na rokovania, ktorú adresoval Putinovi, v piatok, v druhý deň ruského vpádu na Ukrajiny a v čase, keď sa ruské jednotky priblížili ku Kyjevu.

15:33 Poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že uzavrie vzdušný priestor svojej krajiny pre ruské letecké spoločnosti. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

„Nariadil som pripraviť rade ministrov uznesenie, ktoré povedie k uzavretiu vzdušného priestoru pre ruské spoločnosti,“ uviedol Morawiecki v príspevku na Facebooku.

Poľský premiér rozhodol o tomto kroku v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

15:23 Ukrajinské ozbrojené sily tvrdia, že už zabili viac ako 1000 ruských vojakov zapojených do invázie. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že bilanciu nie je možné nezávisle overiť.

„Ruské matky posielajú svojich synov na istú smrť, pretože ukrajinské ozbrojené sily držia línie a budú brániť svoju krajinu pred okupantmi,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského silového rezortu.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že „eliminovalo“ 200 ukrajinských vojakov pri obliehaní kľúčového letiska Hostomeľ neďaleko Kyjeva s tým, že spomedzi ruských vojakov nepadol ani jeden.

Video: Situácia na Slovensko-Ukrajinskej hranici vo Vyšnom Nemeckom

Video

15:20 Asociácia samaritánov Slovenskej republiky (ASSR), združujúca dobrovoľníkov po celom Slovensku, sa pripravuje na pomoc utečencom na našej východnej hranici. Ako pre TASR priblížil prezident ASSR Marcel Sedlačko, v spolupráci so zahraničnými partnermi chystajú i balík humanitárnej pomoci.

„Ministerstvu zdravotníctva SR a rovnako aj Ministerstvu vnútra SR sme ponúkli možnosť nasadenia zdravotníckej jednotky na východnej hranici, ktorá by vedela fungovať v režime 24/7 a zabezpečovala by urgentnú zdravotnú starostlivosť pre prichádzajúcich utečencov,“ uviedol Sedlačko s tým, že asociácia aktuálne pripravuje vybavenie a svojich členov, aby dokázala včas zareagovať na výzvu štátnych orgánov.

Zdravotnú starostlivosť spoločne s elektronickou registráciou rezidentov sú dobrovoľníci pripravení poskytnúť aj v rámci modulu Emergency Temporary Camp, ktorý spočíva vo vybudovaní dočasných núdzových prístreškov v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom. V tomto module rezortu vnútra by podľa Sedlačka mohlo byť dočasne ubytovaných od 250 do 300 ľudí.

15:07 Európska únia v piatok vyhlásila, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa chystá zničiť Ukrajinu a jeho kroky sú porovnateľné s konaním nacistov počas druhej svetovej vojny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Chce v podstate zničiť Ukrajinu. Chce zobrať Ukrajine nezávislosť. Chce Ukrajincom spôsobiť škodu a utrpenie. Toto je absolútne neľudské,“ povedal hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) Peter Stano.

Stano novinárom v Bruseli povedal, že Putin deklaruje, že chce zbaviť Ukrajinu údajného nacizmu, no sám „sa správa ako nacista“.

15:04 Turecko nemôže uzavrieť úžiny Bospor a Dardanely pre ruské lode. V rozhovore pre piatkové vydanie denníka Hürriyet to uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Šéf tureckej diplomacie sa odvolal na Konvenciu Montreux, ktorá zaručuje návrat lodí na domovskú základňu a zároveň zabezpečuje voľné cesty cez Bospor a Dardanely pre obchodné lode všetkých krajín, a to v mieri aj vo vojne.

Ukrajinský veľvyslanec v Ankare vo štvrtok uviedol, že Kyjev požiadal Ankaru, aby pre ruské lode uzavrela námorné trasy v Čiernom mori a prejavila tak solidaritu s Ukrajinou.

Čavušoglu však povedal, že ruským lodiam bude aj v prípade vojny stále umožnené vrátiť sa do svojich domovských prístavov. Jedinou výnimkou by podľa neho bolo, že by sa Turecko cítilo byť ohrozené.

Šéf tureckej diplomacie v rozhovore odmietol odpovedať na otázku, či Turecko plánuje zaviesť sankcie voči Moskve.

15:01 Sýrsky prezident Bašár Asad v piatok v telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ocenil ruskú inváziu na Ukrajinu s tým, že išlo o „korekciu histórie“. Informovala o tom agentúra AFP.

Damask je verným spojencom Moskvy, ktorá zasiahla do sýrskej občianskej vojny v roku 2015 spustením leteckých úrokov na podporu jednotiek Asadovho režimu, pripomína AFP.

Sýrsky prezident hovoril s Putinom deň po tom, čo ruské jednotky na jeho nariadenie vtrhli na Ukrajinu, čo vyvolalo rozsiahle medzinárodné odsúdenie.

„Prezident Asad zdôraznil, že to, čo sa dnes deje, je korekciou histórie a obnovením rovnováhy v globálnom poriadku po páde Sovietskeho zväzu,“ uvádza sa vo vyhlásení kancelárie sýrskeho prezidenta.

14:41 Európska únia uvalí sankcie na aktíva ruského prezidenta Vladimira Putina a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Informovali o tom agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Na zmrazení Putinových a Lavrovových aktív v európskych krajinách sa v noci na piatok dohodli prezidenti a predsedovia vlád krajín EÚ v Bruseli. Tieto cielené opatrenia budú súčasťou rozsiahleho balíčka sankcií, ktorý ešte musia schváliť ministri zahraničných vecí EÚ, vysvetľuje AFP.

Podľa luxemburského ministra zahraničných vecí však dohoda o zmrazení spomínaných aktív ešte nie je sfinalizovaná – EÚ je podľa neho k dohode ale už „veľmi blízko“, informuje agentúra AP.

14:29 Maďarské ozbrojené sily začali preskupovať vojakov k blízkosti ukrajinských hraníc, oznámil v piatok veliteľ maďarskej armády Romulusz Ruszin-Szendi na výcvikovej základni v Hajdúhadháze v Hajducko-bihárskej župe. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na oficiálny videozáznam armády zverejnený na kanály YouTube.

Veliteľ vyzval obyvateľstvo k trpezlivosti, pretože vojaci budú mať denné i nočné cvičenia v streľbe. Do úloh na hraniciach podľa jeho vyjadrenia nasadili aktívnych a záložných vojakov.

Maďarská vláda v utorok na svojom účte na Facebooku uviedla, že pošle vojakov k ukrajinsko-maďarským hraniciam. „Bezpečnosť Maďarska je najdôležitejšia, preto posilníme ukrajinsko-maďarské hranice,“ píše sa v statuse vlády.

„Na východných hraniciach sa treba pripraviť na každú situáciu – na humanitárne úlohy, na ochranu hraníc, preto preskupujeme vojakov a vojenskú techniku do východných oblastí krajiny,“ zdôvodnil vtedy tento krok minister obrany Tibor Benkő.

14:19 Organizácia Spojených národov (OSN) sa pripravuje až na štyri milióny utečencov z Ukrajiny v prípade, ak bude ruská vojenská agresia proti tejto krajine naďalej eskalovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Do susedných krajín – Poľska, Slovenska, Maďarska, Moldavska, Rumunska, ale aj Ruska – od štvrtkového rána už prešli cez hranice tisíce ľudí, uviedla v piatok v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Úrad tvrdí, že Ukrajincom hľadajúcim únik je pripravený poskytnúť pomoc.

Svoju prítomnosť v susedných krajinách Moldavsku, Rumunsku, Poľsku a Maďarsku – a aj v Slovinsku – posilňuje i Detský fond OSN (UNICEF). Pozdĺž únikových trás majú byť zriadené prístrešky pre ženy a deti, informovala DPA.

14:17 Predstavitelia amerických tajných služieb sa obávajú, že Kyjev by sa mohol v priebehu niekoľkých dní dostať pod ruskú kontrolu. Pre televíziu CNN to uviedli dva nemenované zdroje oboznámené s najnovšími informáciami od amerických spravodajských služieb.

CNN uviedla, že počiatočné hodnotenie situácie z obdobia pred ruskou inváziou predpokladalo, že ukrajinské hlavné mesto môže byť Rusmi dobyté do jedného až štyroch dní od spustenia útoku. Americké tajné služby sa však podľa nemenovaných zdrojov domnievajú, že Rusko čelí tvrdšiemu odporu ukrajinských síl, než sa pôvodne očakávalo.

14:11 Ruský prezident Vladimír Putin v dnešnom telefonáte so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom vyhlásil, že Rusko je ochotné rokovať na vysokej úrovni s Ukrajinou. Podľa agentúry Reuters to uviedla čínska štátna televízia CCTV.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov krátko predtým uviedol, že Moskva je pripravená vyjednávať s Kyjevom až potom, keď Ukrajina zloží zbrane, a že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj premárnil svoje predchádzajúce príležitosti na dialóg. Zelenskyj dnes znovu vyzval Putina, aby zasadol k rokovaciemu sto­lu.

„Spojené štáty a NATO dlho ignorovali legitímne bezpečnostné obavy Ruska, opakovane neplnili svoje záväzky a pokračovali vo vojenskom rozmiestňovaní smerom na východ,“ povedal podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí Putin.

Šéf Kremľa údajne zároveň vyjadril ochotu na rozhovory na vysokej úrovni s Ukrajinou, ktorú vo štvrtok ráno Rusko vojensky napadlo. „Čína podporuje Rusko v snahe vyriešiť ukrajinskú krízu prostredníctvom dialógu,“ citovala čínska televízia CCTV prezidenta Sia, ktorý tiež vyzval všetky zúčastnené strany, aby opustili mentalitu studenej vojny.

13:31 Západ sa neponáhľa pomôcť Ukrajine proti ruskej invázii, povedal v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra AFP.

„Ako sa budete brániť, keď tak pomaly pomáhate nám na Ukrajine?“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad. „Štátne inštitúcie v Európe sa neponáhľajú so skutočne ráznymi rozhodnutiami,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň vyzval Európanov s „bojovými skúsenosťami“, aby prišli bojovať na Ukrajinu, kde ruské jednotky už ohrozujú hlavné mesto Kyjev.

„Ak máte bojové skúsenosti… a nechcete sa pozerať na nerozhodnosť politikov, môžete prísť do našej krajiny a pripojiť sa k nám v obrane Európy tam, kde je to teraz veľmi nevyhnutné,“ cituje AFP Zelenského vyhlásenie.

13:24 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil v piatok Severoatlantickú alianciu (NATO) a Európsku úniu (EÚ), že voči ruskej invázii na Ukrajinu nezaujali „rozhodný postoj“. Informovala o tom agentúra AFP.

„NATO malo podniknúť rozhodnejší krok,“ povedal reportérom Erdogan, ktorého krajina je členom aliancie.

„EÚ a ostatné prozápadné orgány v tomto momente zlyhali v zaujatí závažného a rozhodného postoja. Všetci poskytujú Ukrajine množstvo rád,“ vyhlásil turecký prezident.

Turecko má priateľské väzby s Ruskom i Ukrajinou a stavia sa do pozície neutrálneho sprostredkovateľa pre vyriešenie krízy, konštatuje AFP.

13:20 V pléne Národnej rady (NR) SR vystúpi v piatok popoludní veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška. Parlament má tiež prijať uznesenie k vojenskej agresii Ruska proti Ukrajine. Vyplýva to z programu 59. schôdze NR SR, ktorú zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Začne sa o 13.30 h. TASR o tom informovala Kollárova hovorkyňa Michaela Jurcová. Na schôdzi majú tiež poslanci prijať legislatívu reagujúcu na situáciu na Ukrajine.

Návrh zákona, ktorý vláda odobrila na dopoludňajšom rokovaní, sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Legislatívou sa navrhuje, aby bolo možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu aj v prípade hromadného prílevu cudzincov. Novela zákona o azyle umožní vláde vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie. V zákone sa zároveň precizujú ustanovenia, ktoré upravujú poskytnutie dočasného útočiska. Úpravou zákona o kybernetickej bezpečnosti sa sleduje cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete prostredníctvom nového inštitútu „blokovania“.

13:05 Vláda SR diskutuje o vyhostení ruských diplomatov, debaty sú aj na úrovni európskych lídrov. Po piatkovom rokovaní vládneho kabinetu to povedal premiér SR Eduard Heger (OĽANO) s tým, že ak dospejú k záveru, budú verejnosť informovať.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tému vyhostenia ruských diplomatov zo Slovenska považuje za „veľmi aktuálnu“. „Treba sa v prvom rade rozprávať s ministrom zahraničných vecí. Má moju maximálnu dôveru. Viem, že s návrhmi príde v pravý čas,“ uviedla.

13:00 Ruský technologický gigant Yandex varoval ruských používateľov pred nespoľahlivými informáciami na internete, ktoré sa týkajú ruskej invázie na Ukrajinu. Tento krok nasledoval po tom, ako sa Moskva vyhrážala ruským médiám v súvislosti s tým, aké informácie zverejňujú. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Niektoré materiály na internete môžu obsahovať nepresné informácie. Buďte, prosím, pozorní,“ píše sa pod vyhľadávacím panelom portálu Yandex pri hľadaní najnovších správ o Ukrajine. Správa sa zobrazuje iba používateľom hľadajúcim výsledky v ruštine. Firma spresnila, že banner sa automaticky zobrazuje pri vyhľadávacích dopytoch od štvrtkového večera.

12:53 Japonsko a Austrália v piatok oznámili, že zavedú nové sankcie voči Rusku. Ide o reakciu na spustenie ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe správy od agentúry AFP.

Japonský premiér Fumio Kišida oznámil zavedenie nových ekonomických sankcií po stretnutí lídrov skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7), po ktorom členské štáty v spoločnom vyhlásení odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu. Japonské ekonomické opatrenia sa týkajú ruských finančných inštitúcií a obmedzenia vývozu polovodičov.

Kišida ďalej oznámil, že plánuje zmraziť aktíva a pozastaviť vydávanie víz pre ruských jednotlivcov a organizácie. Japonsko plánuje tiež obmedziť vývoz materiálu pre ruské zbrojárske firmy.

Japonský premiér zároveň ostro odsúdil vojenskú inváziu a povedal, že ruský útok na Ukrajinu „otriasa základmi medzinárodného poriadku“.

Uvalenie nového balíka sankcií voči Rusku oznámil v piatok aj austrálsky premiér Scott Morrison. Nové ekonomické postihy zasiahnu ruských oligarchov a viac ako 300 zákonodarcov.

Morrison oznámil, že úzko spolupracuje so Spojenými štátmi pri koordinovaní sankcií aj voči Bielorusku. Austrália taktiež plánuje v spolupráci so Severoatlantickou alianciou (NATO) poskytnúť Ukrajine zdravotnícky materiál. Nový austrálsky balík sankcií bol oznámený deň po tom, ako vo štvrtok uvalili sankcie na osem vysokých ruských predstaviteľov.

12:51 Celkovo 10 624 Ukrajincov vstúpilo vo štvrtok do Rumunska cez jeho šesť hraničných priechodov po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Uviedol to v piatok rumunský minister vnútra Lucian Bode, informovala agentúra Reuters.

Bode spresnil, že 3660 občanov Ukrajiny len prechádzalo územím Rumunska na ceste do Bulharska či Maďarska. V krajine sa podľa ministra v súčasnosti nachádza zhruba 7000 Ukrajincov. Doteraz len 11 z nich požiadalo o politický azyl. Ostatní môžu legálne zostať v krajine až 90 dní bez toho, aby tak museli urobiť.

12:50 V Európe i vo svete čelíme podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej novej bezpečnostnej situácii, na ktorú je potrebné reagovať jasným signálom obrany a ochrany občanov i suverénnych krajín pred prípadnou agresiou. Hlava štátu to vyhlásila pred odletom na mimoriadny samit lídrov Severoatlantickej aliancie.

Čaputová zároveň uviedla, že nové sankcie proti Rusku nie sú dostatočné a je potrebné pokračovať v dialógu, aby vojenské útoky prestali, a pokiaľ je to možné, aby sa pri rokovacom stole dosiahol mier.

„Za posledné hodiny vidíme, že situácia na Ukrajine sa zhoršuje. Dochádza k útokom na civilistov. Objektom vojenských útokov sa stal aj Kyjev. V médiách čítame o zásahoch proti deťom, na nemocnice a iné civilné objekty. Vyplýva z toho, že ruský prezident Vladimir Putin je nekompromisný, nič ho nezastaví,“ skonštatovala prezidentka.

12:48 Európski lídri sú jednotní v tom, že Ukrajina potrebuje výraznú morálnu i humanitárnu pomoc. Po piatkovom rokovaní vlády to v súvislosti so štvrtkovým rokovaním lídrov Európskej únie (EÚ) povedal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO).

Balík sankcií, ktorého rámec sa dohodol na štvrtkovom mimoriadnom samite, má podľa Hegera zasiahnuť politické vedenie, ale aj oligarchov a tých, ktorí participujú na štátnom režime Ruska. Opätovne ho onačil za bezprecedentný. „Jeho výsledná podoba sa však ešte stále formuje,“ upozornil Heger v súvislosti s vyhláseniami, či sankcie nemali byť tvrdšie. „V priebehu pár hodín by mali byť známe všetky detaily, malo by ísť o skutočne rázne opatrenia,“ uviedol aj s odkazom na neustále sa meniacu situáciu. Avizoval tiež, že sankcie by sa mali týkať aj Bieloruska, ktoré pomohlo k vpádu Ruska na Ukrajinu.

Priznal, že nie je možné jednoznačne povedať, že sankcie zastavia terajšiu agresiu Kremľa. Verí však, že v horizonte týždňov a mesiacov budú mať efekt. Vyzdvihol zároveň výraznú jednotu EÚ v súčasnom postoji voči Rusku. „Sme stmelení ako nikdy predtým,“ uviedol. Jednota EÚ sa podľa Hegera prejavuje aj v snahe koordinovať opatrenia v prípade zvládania migračnej vlny. Zdôraznil zároveň, že súčasná situácia potvrdila nevyhnutnosť posilňovať obranyschopnosť jednotlivých krajín.

12:33 Z Ukrajiny do Poľska vo štvrtok prišlo asi 29-tisíc ľudí, informoval dnes hovorca poľského ministra povereného koordináciou tajných služieb Stanislaw Žaryn. V prvý deň ruského útoku proti Ukrajine tisíce ľudí, hlavne žien a detí, dorazili do mesta Premyšl na juhovýchode Poľska. Zaplnili miestnu stanicu, kde pre nich úrady pripravili lôžka, jedlo a pitie aj lekársku starostlivosť.

Približne polovica z Ukrajincov, ktorí prišli do Poľska, podľa Žaryna vyhlásila, že utekajú pred vojnou. „Ide o ľudí, na ktorých sa musí pozerať ako na vojnových utečencov, Poľsko ich prijme podľa obvyklých postupov,“ povedal. Varšava sa podľa neho pripravuje na väčší prílev ľudí utekajúcich pred ozbrojeným konfliktom. „Poľsko prijme každého, kto uteká pred vojnou. Každý, kto chce v Poľsku získať pomoc, ju na poľskom území získa. Aj ľudia bez cestovného pasu,“ povedal šéf kancelárie premiéra Mateusza Morawieckého Michal Dworczyk.

12:25 Ruské jednotky, ktoré vtrhli na Ukrajinu, ovládli životne dôležitý vodný kanál na zásobovanie Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym, ktorý za uplynulých osem rokov trpel nedostatkom vody. Informovala o tom agentúra AFP.

Krym dostával väčšinu svojej sladkej vody z rieky Dneper na Ukrajine cez Severokrymský kanál. V roku 2014, keď Rusko polostrov anektovalo, však úrady v Kyjeve túto vodnú cestu zablokovali priehradou. Krym odvtedy čelí závažnému nedostatku dodávok vody predovšetkým v období letného sucha. Blokáda kanálu mala dosah aj na poľnohospodárstvo na polostrove.

Postup ruských jednotiek k ukrajinskému mestu Cherson, ktoré leží blízko spomínaného vodného kanála, ešte vo štvrtok potvrdil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

12:00 Ukrajinský úrad pre jadrovú energiu v piatok uviedol, že zaznamenal zvýšenú mieru radiácie v zóne pri bývalej jadrovej elektrárni Černobyľ, informujú agentúry AP a Reuters. Údaje z automatizovaného systému monitorovania radiácie SaveEcoBot – ktoré sú dostupné online – potvrdzujú, že kontrolné úrovne gama žiarenia boli prekročené na značnom počte pozorovacích bodov v uzavretej zóne (Exclusion Zone). Úroveň žiarenia však nedosahuje kritickú úroveň. Oblasť vo štvrtok ovládli ruskí vojaci.

Odborníci nárast radiácie pripísali „narušeniu rádioaktívnej pôdy v dôsledku pohybu veľkého množstva ťažkej vojenskej techniky cez oblasť“. To zrejme spôsobilo uvoľnenie kontaminovaného rádioaktívneho prachu do ovzdušia.

11:55 Angela Merkelová, bývalá nemecká kancelárka, odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a vyjadrila solidaritu s Kyjevom. TASR túto správu prevzala od agentúry DPA.

„Táto agresívna vojna zo strany Ruska predstavuje závažný zlomový bod v dejinách Európy po skončení studenej vojny,“ povedala Merkelová. „Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre toto očividné porušenie medzinárodného práva a ja ho čo najdôraznejšie odsudzujem,“ uviedla.

„V týchto strašných hodinách a dňoch sú moje myšlienky a moja solidarita s ukrajinskými obyvateľmi a vládou vedenou prezidentom (Volodymyrom) Zelenským,“ ďalej zdôraznila, pričom vyjadrila svoju „úplnú podporu“ úsiliu Európskej únie, NATO, OSN a krajín G7 o rýchle ukončenie vojny.

11:42 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok predpoludním vystúpil na tlačovej konferencii. Pred novinármi vyhlásil, že Moskva neuznáva súčasnú vládu v Kyjeve a chce ju „vyčistiť od nacizmu“. Na otázku redaktora CNN, prečo ruská armáda obkľučuje Kyjev, neodpovedal.

11:19 Maďarsko pomôže každému, aby sa dostal v bezpečí domov, vyhlásil v statuse zverejnenom maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po tom, čo jeho krajinu oslovili India a Irán so žiadosťou o vytvorenie humanitárneho koridoru pre odchod ich občanov z Ukrajiny.

Szijjártóa oslovili vo štvrtok rezortní partneri uvedených krajín so žiadosťou, aby Maďarsko vytvorilo humanitárny koridor, ktorým by sa po príchode občanov Indie a Iránu na ukrajinsko-maďarské hranice mohli dostať na najbližšie maďarské letisko a odtiaľ odletieť domov.

Šéf maďarskej diplomacie upozornil ministrov zahraničných vecí Indie a Iránu na skutočnosť, že opustenie Kyjeva autami je teraz mimoriadne komplikované, avšak uistil ich, že môžu rátať s maďarskou pomocou.

Szijjártó podotkol, že Maďarsko predĺžilo otváracie hodiny na ukrajinsko-maďarských hraničných priechodoch Barabás a Lónya zo zvyčajných do 19.00 h až do 23.00 h.

11:14 Viaceré osobnosti ruskej kultúry vyzvali na zastavenie vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine.

Oxxxymiron. Reebok Čítajte viac Osobnosti ruskej kultúry sa búria proti ruskej invázii na Ukrajine

11:10 Ukrajinská agentúra pre jadrovú energetiku uviedla, že zaznamenala zvýšenú mieru radiácie v miestach uzavretej atómovej elektrárne Černobyľ. Informovala o tom agentúra Reuters. Odstavenú elektráreň na severe Ukrajiny vo štvrtok obsadili ruskí vojaci.

Odborníci ukrajinskej agentúry neuviedli, akú vysokú mieru radiácie dosiahla. Spôsobili ju podľa nich presuny ťažkej vojenskej techniky, čím sa do ovzdušia dostal rádioaktívny prach.

Hovorca ruského ministerstva obrany povedal, že Rusko na ostrahu bývalej jadrovej elektrárne nasadí výsadkárov. Uviedol, že miera radiácie v mieste je normálna.

Podľa západných vojenských analytikov oslovených agentúrou Reuters ruská armáda Černobyľ obsadila kvôli tomu, že leží na najkratšej ceste z Bieloruska do Kyjeva. Samotný Černobyľ vraj pre Rusko žiadny zvláštny strategický význam nemá.

11:05 Európska futbalová únia po ruskej invázii na Ukrajine odobrala Petrohradu právo usporiadať finálový duel Ligy majstrov.

štadión v Petrohrade Čítajte viac Nekompromisné ťahy. Rusom zobrali lyžovanie i finále Ligy majstrov

11:03 Ukrajinská armáda vyzvala na sociálnej sieti Twitter všetkých civilistov, aby sa bez ohľadu na svoj vek pripojili k bojom proti prenikajúcim ruským jednotkám. Výzva sa pravdepodobne vzťahuje dokonca aj na neplnoletých civilistov, informovala britská spravodajská stanica BBC.

„Ukrajina dnes potrebuje všetko. Všetky procedúry potrebné k pripojeniu sú zjednodušené. Prineste len svoj pas a identifikačné číslo. Nie sú žiadne vekové obmedzenia,“ uvádza sa v príspevku na Twitteri, pripisovanom veliteľovi Jurijovi Haluškinovi.

Ako ďalej uvádza, keby mali ľudia problémy s registráciou, postačí, keď sa odvolajú na tento oficiálny tvít, cituje BBC.

**10:59 Slovensko-ukrajinské hranice okrem ministra obrany Jaroslava Naďa navštívi v piatok aj premiér Eduard Heger (obaja OĽANO).

10:55 Lotyšský prezident Egils Levits vyhlásil, že žiada ešte ďalekosiahlejšie represívne opatrenia proti Rusku ako odvetu za ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.

Levits pripustil, že sankcie, na ktorých sa doteraz Európska únia dohodla, sú tvrdé a budú mať významný vplyv na ruskú ekonomiku. Podľa jeho názoru by však Moskvu mali zasiahnuť ešte ďalekosiahlejšie sankcie.

„Najdôležitejšie je izolovať tento zločinecký režim od sveta podobne ako Severnú Kóreu. Pretože takýto režim ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj Európu a celý svet,“ povedal Levits.

Lídri 27 členských štátov EÚ sa vo štvrtok neskoro večer na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na komplexnom balíku sankcií proti Rusku. Tieto sankcie sa vzťahujú na finančný sektor, energetiku či dopravu.

Lotyšsko a dva ďalšie pobaltské štáty, Estónsko a Litva, vyzvali na okamžité vylúčenie Ruska z globálneho medzibankového platobného systému SWIFT. Niektoré štáty EÚ však vyjadrili výhrady voči tomuto kroku, pripomenula DPA.

10:50 Podľa ukrajinského ministerstva obrany už prvé ruské vojenské jednotky vstúpili do Kyjeva. Agentúra Associated Press zase informuje o streľbe v blízkosti vládnej štvrti.

10:43 Spravodajský web BBC s odvolaním sa na zdroj z prostredia ukrajinskej kontrarozviedky tvrdí, že Rusko sa chce zmocniť hlavného kyjevského letiska a riadenia letovej prevádzky, aby mohlo priletieť 10-tisíc vojakov, čím chce údajne Moskva odvrátiť pozornosť od ďalších útokov na hraniciach.

Rusko podľa tajnej služby chce vyvolať paniku v meste odpojením elektriny a telekomunikačných sietí a tiež exodus utečencov, aby zabránilo pohybu ukrajinských síl. Následne sa údajne plánuje zmocniť vládnych budov, prevziať kontrolu nad štátom a prinútiť Ukrajinu podpísať dohodu s ruskými podmienkami. Po tom akte môže podľa kontrarozviedky Rusko dosadiť do vedenia Ukrajiny proruských lídrov a rozdelí Ukrajinu na dve časti, ako kedysi fungovalo východné a západné Nemecko.

10:40 Medzinárodný trestný súd (ICC) pozorne sleduje dianie na Ukrajine a môže vyšetrovať akékoľvek prípady genocídy a vojnové zločiny, ktoré tam zaznamená. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Pripomínam všetkým stranám páchajúcim násilnosti na území Ukrajiny, že … môj úrad môže uplatniť svoje právomoci a vyšetriť akékoľvek prípady genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spáchané na území Ukrajiny od 20. februára,“ oznámil prokurátor ICC Karim A.A. Khan. Dodal pritom, že jeho úrad bude situáciu na Ukrajine naďalej pozorne monitorovať a bude si uplatňovať svoj mandát, v rámci ktorého zostáva „plne zaviazaný prevencii páchania zverstiev a zabezpečeniu, že ktokoľvek zodpovedný za takéto zločiny, bude niesť trestnú zodpovednosť“.

10:34 Moskva zakázala vstup do svojho vzdušného priestoru všetkým lietadlám spojeným s Britániou vrátane tranzitných letov po tom, čo po ruskom vojenskom útoku na Ukrajinu zabránili ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot prelety nad Spojeným kráľovstvom.

„Zavedené bolo obmedzenie využívania ruského vzdušného priestoru pre lety lietadiel vlastnených, prenajatých alebo prevádzkovaných organizáciou prepojenou alebo registrovanou v Spojenom kráľovstve,“ uviedol vo vyhlásení ruský úrad pre letectvo Rosaviacija.

Zákaz vstúpil do platnosti o 11.00 h moskovského častu (9.00 h SEČ) a vzťahuje sa aj na lety prechádzajúce ruským vzdušným priestorom, spresňuje AFP.

10:31 Z Ukrajiny prechádzajú cez hraničné priechody na Slovensko už len ženy a matky s deťmi.

10:25 V obytnej štvrti Minský masív na severe Kyjeva sa ozýva streľba, uviedli miestne médiá. Ministerstvo obrany požiadalo obyvateľov, aby zostali doma a hlásili pohyby ruskej techniky. Streľba bola podľa agentúry AP dnes počuť aj pri vládnej štvrti v centre ukrajinskej metropoly.

Ukrajinské ministerstvo obrany ráno varovalo obyvateľov Kyjeva pred prítomnosťou ruských sabotérov v Oboloni, čo je jedno zo sídlisk v severnej časti metropoly. Ministerstvo Kyjevany požiadalo, aby si pripravili zápalné fľaše a nepriateľa pomohli zneškodniť, uviedla agentúra Unian.

„Žiadame občanov, aby hlásili pohyb techniky. Vyrobte molotovove koktaily, zneškodnite okupanta! Civilistom – buďte opatrní. Neopúšťajte domov!“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na facebooku.

10:23 Preprava tovaru po železnici cez slovensko-ukrajinskú hranicu zatiaľ pokračuje bez prerušenia.

newsletter-train Čítajte viac Preprava tovaru po železnici cez slovensko-ukrajinskú hranicu zatiaľ pokračuje bez prerušenia

10:10 Parlament by sa mal zrejme ešte dnes stretnúť na mimoriadnom rokovaní v súvislosti s poskytnutím pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine. Podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS) agentúre SITA povedal, že ešte nie je pozvánka na schôdzu, „ale čakáme, že to bude“.

Vláda má dnes schváliť zákon o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. „Ide o to, aby sme vedeli operatívnejšie poskytnúť pomoc a ochranu. V našej legislatívne je to teraz trošku zložito nastavené. Potrebujeme okamžite reagovať,“ priblížil Laurenčík.

10:05 Poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajl Podoľak uviedol, že vražda prezidenta je hlavným cieľom ruskej agresie. "Základný a zásadný scenár špeciálnej operácie Ruskej federácie je je ísť do Kyjeva a zničiť vedenie Ukrajiny a osobne zničiť prezidenta Volodymyra Zelenského,“ povedal.

Sám prezident už skôr povedal, že je cieľom číslo jeden, ale napriek tomu nemieni opustiť svoju krajinu.

Podoľak tiež uviedol, že Ukrajinu čakajú tri veľmi ťažké dni bojov, ktoré budú kľúčové pri odrazení ruskej agresie. „Včera bol ťažký deň, mali sme veľmi ťažkú noc a ťažký bude aj dnešok a zrejme aj zajtra a pozajtra,“ povedal Podoľak na online brífingu.

9:53 Ruská armáda skonfiškovala dve vozidlá ukrajinských ozbrojených síl. Ako referuje web Kyiv Independent, príslušníci ruských vojsk sa následne prezliekli do ukrajinských uniforiem a zamierili do centra Kyjeva, nasledovaní kolónou ruských vojenských nákladných áut. Informáciu oznámil námestník ministra obrany.

Sabotérov neskôr v Kyjeve zneškodnili, oznámila to námestníčka ministra obrany Anna Malyarová. Agentúra Unian informovala, že k akcii prispeli aj správy od obyvateľov o polohe dvoch vozidiel.

9:45 Kyjev je podľa slov poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka pripravený rokovať s Ruskom o neutralite; žiada však bezpečnostné záruky, informovali stanice BBC a agentúra Unian.

Ukrajina podľa Podoľaka vždy mala priestor na rozhovory a má ho aj teraz – keď Rusko začalo totálnu inváziu. „Túto vojnu je potrebné ukončiť. Tieto bojové kroky je potrebné zastaviť,“ povedal Podoľak.

Moskva podľa poradcu ukrajinského prezidenta vyjadrila záujem o rozhovory. „Ak chcú o neutralite hovoriť oni, u nás nie je strach pred takými rokovaniami,“ povedal. Otázka je však podľa neho v tom, kto a ako môže zaručiť bezpečnosť Ukrajiny a naplnenie dohôd zúčastnenými stranami.

9:42 Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) navštívi v piatok hraničný prechod Vyšné Nemecké, cez ktorý prechádzajú vojnoví utečenci z Ukrajiny. „Chcem vidieť reálny stav a tiež aktuálne potreby vojakov a ďalších zložiek,“ napísal minister.

9:38 Rusko má v úmysle zabrať celú Ukrajinu, ruskej armáde sa však nepodarilo v prvý deň výpadu splniť žiadny zo stanovených hlavných cieľov, povedal britský minister obrany Ben Wallace stanicu Sky News. Ruská armáda podľa neho zatiaľ prišla o 450 vojakov.

Britská vláda sa podľa Wallace domnieva, že Rusko chce zabrať celú Ukrajinu, ale teraz zaostáva za časovým plánom, ktorý si pred inváziou vytýčilo. „Naším odhadom situácie je, že sa Rusku k dnešnému ránu nepodarilo dosiahnuť žiadny z jeho hlavných cieľov,“ povedal Wallace.

„Jedno z významných letísk, ktoré sa snažili zabrať so svojimi elitnými špeciálnymi jednotkami, sa im nepodarilo ovládnuť a Ukrajinci ho získali späť,“ povedal zrejme s odkazom na leteckú základňu Hostomel neďaleko Kyjeva. Tu sa vo štvrtok pokúsilo obsadiť niekoľko stoviek ruských výsadkárov, po hodinách bojov však ukrajinská armáda podľa svojho vyjadrenia základňu ubránila. V Kyjeve panovali obavy, že by v prípade úspechu ruská strana využila základňu pre výsadok do vládnej štvrti, kedy by sa pokúsila zajať vedenie Ukrajiny.

„Takže myslím, že napriek tvrdeniam Ruska a víziám prezidenta Putina, že Ukrajina bude akýmsi spôsobom oslobodená a pobeží k nemu, tak to odhadol úplne zle,“ povedal Wallace. „Ruskej armáde sa v prvý deň invázie nepodarilo dosiahnuť hlavné ciele,“ dodal britský minister obrany, ktorý už predtým vyhlásil, že sa Putin „pomiatol“ a chová sa neracionálne.

9:24 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že zničilo 118 objektov ukrajinskej vojenskej infraštruktúry, podľa agentúry TASS hlási okrem iného zničenie 18 tankov a obrnených vozidiel. Ukrajinské ministerstvo vnútra podľa agentúry Reuters ráno oznámilo, že ruské sily za posledných 24 hodín zasiahli na Ukrajine 33 civilných objektov a zomreli dve deti.

„Rusi tvrdia, že neútočia na civilné objekty. Ale za posledných 24 hodín bolo zasiahnutých 33 civilných objektov,“ povedal Vadym Denysenko z ukrajinského ministerstva vnútra podľa agentúry Reuters.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov ráno uviedol, že ruské ozbrojené sily vyradili z prevádzky 118 objektov vojenskej infraštruktúry na Ukrajine, okrem iného 11 vojenských letísk, 14 protilieta­dlových raketových systémov alebo 36 radarových staníc. Tvrdí tiež, že zostrelili päť bojových lietadiel ukrajinských síl, jeden vrtuľník, zničili okrem iného aj 18 tankov a ďalších obrnených vozidiel.

„Počas bojových akcií viac ako 150 vojakov rôznych ukrajinských bezpečnostných zložiek zložilo zbrane a vzdalo sa,“ povedal Konašenkov.

9:18 Z pokusu zničiť štátnosť Ukrajiny obvinil ruského prezidenta Putina francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.

Le Drian zároveň upozornil, že „bezpečnosť“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je „ohrozená“.

„Toto je totálna vojna. Putin sa rozhodol… vymazať Ukrajinu z mapy národov,“ povedal šéf francúzskej diplomacie pre rozhlasovú stanicu France Inter.

Ako dodal, Francúzsko je „znepokojené“ aj v súvislosti s možnou ruskou vojenskou ofenzívou proti Moldavsku a Gruzínsku, cituje AFP.

9:11 Poľský prezident Andrzej Duda označil ruské bombardovanie Kyjeva za „očividný akt terorizmu", napísal to na twitteri po po telefonickom rozhovore s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"Práve som sa rozprával s Volodymyrom Zelenským. Situácia v Kyjeve je veľmi zložitá. Ráno začali Rusi bombardovať mesto. Bezpilotné lietadlá zhadzujú bomby na domy. Ľudia umierajú. Ide o zjavný akt teroru, ktorého cieľom je zlomiť bojového ducha. Ale je tu veľké odhodlanie brániť hlavné mesto,“ napísal Duda.

9:04 Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová označila ruský vojenský útok na Ukrajinu za „barbarský“ a „neodôvodnený“ a zopakovala, že jej krajina podporuje Kyjev.

„Solidarita s Dmytrom Kulebom a ukrajinskými obyvateľmi. Útok Putina na Ukrajinu je barbarský, neoprávnený a ukazuje bezcitnú neúctu k ľudskému životu,“ uviedla Trussová na Twitteri.

„Budeme naďalej brať Putina na zodpovednosť a zostaneme neochvejní v našej podpore,“ dodala.

Britský premiér Boris Johnson pred poslancami vo štvrtok v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine oznámil, že veľké ruské banky budú čeliť úplnému zmrazeniu aktív v Spojenom kráľovstve.

Všetky veľké ruské banky budú podľa neho vylúčené z finančného systému ostrovného kráľovstva s tým, že na druhú najväčšiu ruskú banku VBT bude uvalené „úplné zmrazenie aktív“.

8:58 Hrdinami do poslednej chvíle. Ukrajinskí pohraničníci, ktorí strážili Hadí ostrov, odmietli kapitulovať pred ruským námorníctvom.

Podľa videa kolujúcom na facebooku, príslušník ruskej armády pohraničníkov vyzval, aby zložili zbrane, vzdali sa, inak budú zasiahnutí. Ukrajinskí vojaci agresorovi ale v pomerne beznádejnej situácii odkázali: Ruská vojnová loď, choď do z**ku.

Po následnom bombardovaní zahynulo všetkých 13 ukrajinských pohraničníkov. „Hrdinovia neumierajú,“ uviedla kyjevská televízia UATV.

8:50 Hraničný priechod s Ukrajinou Vyšné Nemecké otvorili aj pre peších, Veľké Slemence po novom fungujú nepretržite. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície (RHCP) Sobrance Agnesa Kopernická s tým, že cestujúcich vybavujú priebežne. Na hraničnom priechode Ubľa sú čakacie doby na vstupe na Slovensko aktuálne šesť hodín.

zväčšiť ľudia prichádzajú na územie Slovenska z... Foto: TASR, Roman Hanc
SR Ukrajina Veľké Slemence hranica utečenci priechod KEX ľudia prichádzajú na územie Slovenska z Ukrajiny na slovensko-ukrajinskom hraničnom priechode pre peších a cyklistov Veľké Slemence - Mali Selmenci podvečer vo štvrtok 24. februára 2022.

„Vzhľadom na situáciu je hraničný priechod Vyšné Nemecké otvorený aj pre peších, ktorých vybavujeme. Hraničný priechod Veľké Slemence, ktorý je určený len pre peších, je od piatka až do odvolania v prevádzke nonstop,“ povedala.

Polícia uviedla, že situácia na východnej hranici je momentálne pokojná. „Na ukrajinskej strane nie sú žiadne rozsiahle kolóny," uviedli policajti. Pripomínajú, že pre mobilizáciu, ktorú Ukrajina vyhlásila, sa na hranice nedostávajú muži vo veku od 18 do 60 rokov.

8:44 Prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval po rozhovore s poľským prezidentom Andrzejom Dudom krajiny strednej a východnej Európy, aby sa zapojili do boja proti Rusku. „Bránime našu slobodu, našu zem. Potrebujeme účinnú medzinárodnú pomoc. Apelujem na Bukureštskú deviatku pomôcť Ukrajine pri obrane, sankciách, nátlaku na agresora. Spoločne musíme posadiť Rusko za rokovací stôl. Potrebujeme protivojnovú koalíciu,“ napísal Zelenskyj na twitteri.

Do Bukureštskej deviatky patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

8:38 Zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) sa vo štvrtok na Úrade vlády stretli s premiérom Eudardom Hegerom, ministrom vnútra Romanom Mikulcom (obaja OĽANO) a vedúcim Migračného úradu Jánom Orlovským. V spoločnom rozhovore, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenskej katolíckej charity a Maltézskej pomoci, hľadali možnosti koordinovanej pomoci ľuďom zasiahnutým dôsledkami vojny na Ukrajine.

Bratislavský pomocný arcibiskup Jozef Haľko ako predseda Rady KBS pre migrantov a utečencov vyjadril ochotu katolíckej cirkvi pomôcť v rámci svojich možností a kapacít pri zabezpečovaní nevyhnutnej starostlivosti o tých, ktorí utekajú pred vojnou, ktorá sa začala na Ukrajine.

Slovenská katolícka charita vyhlásila zbierku na pomoc Ukrajine, na ktorú je možné prispieť prostredníctvom transparentného účtu. Maltézska pomoc sa angažuje v postihnutej oblasti prostredníctvom svojich medzinárodných štruktúr.

Cirkev sa v najbližšom čase komunikáciou so svojimi farnosťami, rehoľami a spoločenstvami pokúsi zmapovať kapacity a následne bude koordinovať svoje úsilie o humanitárnu pomoc s inštitúciami štá­tu.

8:27 Udržiavať pri živote šancu na dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo spustil inváziu na Ukrajinu, je užitočné, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Macron po summite lídrov Európskej únie (EÚ) povedal, že „popri odsúdení, popri sankciách“ zostáva užitočné „nechať túto cestu otvorenú a keď príde deň, keď budú splnené podmienky, môžeme dosiahnuť ukončenie nepriateľských akcií“.

Francúzsky prezident bol vo štvrtok jediným západným lídrom, ktorý hovoril s Putinom po tom, čo ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny, pripomína AFP. Kremeľ uviedol, že Putin viedol s Macronom „úprimný“ rozhovor. Podľa vyhlásenia Elyzejského paláca francúzsky prezident telefonoval Putinovi, aby požadoval ukončenie ofenzívy Moskvy na Ukrajine.

Americká stanica CNN v tejto súvislosti uviedla, že sa francúzsky prezident stavia do pozície sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou pre prípadnú dohodu o prímerí.

Macron tiež podľa CNN obvinil Putina z neúprimnosti, keď len niekoľko hodín pred začiatkom vojenskej operácie na Ukrajine diskutoval spolu s ostatnými lídrami EÚ a ruským prezidentom o „podrobnostiach implementácie dohôd s Minska“, ktorými v roku 2015 stanovili v regióne krehké prímerie.

„Takže áno, bola tu neúprimnosť. Áno, prezident Putin sa úmyselne a vedome rozhodol začať vojnu, keď by sme stále mohli rokovať o mieri,“ podotkol Macron.

8:18 Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že útočiace ruské sily sa zameriavajú na oblasti obývané civilistami. Svojich krajanov pochválil za ich „hrdinstvo“ a potvrdil, že Kyjev robí „všetko, čo je v jeho silách“, aby ich ochránil.

„Tvrdia, že civilné objekty nie sú ich cieľmi. Je to však ďalšia z ich lží. V skutočnosti nerozlišujú medzi oblasťami, v ktorých operujú,“ povedal Zelenskyj vo videu.

„Ukrajinci preukazujú hrdinstvo,“ povedal prezident a dodal, že „ukrajinské sily robia všetko, čo je v ich silách“, aby ľudí ochránili.

To, že Rusko útočí aj civilné obyvateľstvo, potvrdzujú aj správy agentúry Unian. Obyvatelia mestskej časti Pozniaky uviedli, že po nočnom ostreľovaní rakety vybuchli priamo na dvoroch obytných štvrtí, informovali o tom očití svedkovia.

„Delostrelectvo búši na naše domy. Práve teraz som sa zobudil z výbuchu na dvore a salvy pokračujú,“ uviedol pre Unian svedok. Podľa agentúry sa v Pozniakoch nenachádzajú žiadne vojenské objekty.

8:07 Americký minister obrany Lloyd Austin telefonicky hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Olexijom Reznikovom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Informovala o tom v noci na piatok stanica CNN.

Austin svojmu ukrajinskému partnerovi povedal, že Spojené štáty podporujú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a budú pokračovať v poskytovaní obrannej pomoci Kyjevu navzdory ruskej „neodôvodnenej a nevyprovokovanej vojne“.

Austin tiež vo štvrtok viedol sériu rozhovorov so spojencami USA vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska a so zástupcami krajín tzv. Bukureštskej deviatky (B9), medzi ktoré patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Toto zoskupenie vzniklo v roku 2015 po ruskej anexii Krymu a intervencii na východe Ukrajiny, približuje CNN.

Austin taktiež hovoril aj s ministrami obrany Turecka a Kanady.

8:04 Rusko útočí na desiatkach miestach simultánne, ukazuje to mapa zverejnené bieloruským opozičným spravodajským webom Nexta na twitteri. Najviac útokov mieri na hlavné mesto Kyjev.

7:51 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z Ukrajiny dočasne evakuuje zahraničných členov svojej misie z dôvodu zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie.

„Z dôvodu prebiehajúcich bojov a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie na Ukrajine… Som sa rozhodla dočasne evakuovať všetkých zahraničných členov misie z Ukrajiny tak rýchlo, ako to len bude možné.“ uviedla generálna tajomníčka OBSE Helga Schmidová.

Zároveň vyzdvihla „odhodlanie a statočnosť zamestnancov OBSE“ od začiatku bojov na Ukrajine v roku 2014, ktorí sú podľa jej slov „našimi nezaujatými očami a ušami v celej krajine“.

Rusko v roku 2014 súhlasilo s rozmiestnením pozorovateľov OBSE na Ukrajine, pripomína AFP. Ich úlohou bolo monitorovanie prímeria na východe Ukrajiny, kde prebiehali boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami v Luhanskej a Doneckej oblasti.

Pozorovatelia boli rozmiestnení na niekoľkých miestach a boli jedinými neutrálnymi svedkami incidentov na východe Ukrajiny, o ktorých pravidelne zverejňovali správy, píše AFP.

7:41 V Kyjeve sa opäť rozozvučali sirény oznamujúce blížiaci sa raketový útok. Informovala o tom štátna správa mesta Kyjev, uvádza agentúra Unian. „Pozor! Bola vyhlásená letecká pohotovosť! Okamžite choďte do najbližšieho krytu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ako informoval Unian, podľa poslanca Oleksija Hončarenka nad Kyjevom ukrajinská armáda zostrelila ruskú stíhačku Su-27. „Ničíme okupantov,“ napísal Hončarenko na sociálnej sieti Telegram a nespresnil, či išlo o ďalšie lietadlo, alebo o to zostrelené pár hodín predtým.

Ako informoval Unian, v Kyjeve horí dvojposchodový súkromný dom v dôsledku pádu úlomkov lietadla.

7:36 Sankcie, ktoré v posledných dňoch na Moskvu uvalili západné krajiny, nie sú dostatočné, povedal dnes ráno prezident Volodymyr Zelenskyj. Dôkazom je podľa neho stále pokračujúca ruská agresia proti jeho krajine. Dodal, že svet naďalej pozoruje dianie na Ukrajine z diaľky, uviedli ukrajinské médiá.

7:31 Prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok ráno opäť prihovoril občanom prostredníctvom zverejneného videa. Ako referuje spravodajský web BBC, učinil tak v ukrajinskom a ruskom jazyku a vyzval Rusko na uzavretie prímeria.

„Rusko s nami bude musieť skôr či neskôr hovoriť o tom, ako ukončiť nepriateľstvo a zastaviť túto inváziu. Čím skôr sa dialóg začne, tým menšie budú straty Ruska. Dovtedy budeme brániť našu krajinu,“ poznamenal Zelenskyj.

7:20 Pri útoku z Azovského mora na pohraničnú stráž v Záporožskej oblasti zahynuli traja ukrajinskí pohraničníci, píše denník The New York Times s odkazom na ukrajinskú pohraničnú stráž.

7:12 Volodymyr Zelenskyj potvrdil správy o niekoľkých ruských raketových útokoch, ktoré zasiahli hlavné mesto. Podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka išlo o ruské strely s plochou dráhou letu či balistické rakety, informovala agentúra Unian. Následne Heraščenko uviedol, že ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila „letiaci objekt“, ktorý dopadol na dom a zapálil ho. Podľa ukrajinských médií bolo zranených 20 ľudí a požiar už bol uhasený.

Zelenskyj uviedol, že k útokom na Kyjev prišlo okolo 4.00 h miestneho času, pričom ukrajinskej armáde sa podarilo zastaviť postup ruských vojakov.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prirovnal ataky na Kyjev k útoku nacistického Nemecka z roku 1941 na Kyjev, informujú televízia CNN a agentúra DPA. „Strašné raketové útoky mierili na Kyjev. Naposledy naše hlavné mesto zažilo niečo podobné v roku 1941, keď ho napadlo nacistické Nemecko. Ukrajina toto zlo (vtedy) porazila a porazí ho aj teraz,“ napísal Kuleba na sociálnu sieť Twitter.

6:58 Na protestoch proti ruskej invázii vo viacerých ruských mestách zadržali vyše 1700 ľudí. Informoval o tom spravodajský portál Meduza.io s odvolaním sa na nezávislé združenie OVD-Info.

Meduza spresňuje, že k zatknutiu účastníkov týchto protivojnových protestov prišlo celkovo v 53 ruských mestách. Najviac ľudí zadržali v Moskve, a to najmenej 955. V druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad polícia zadržala asi 425 ľudí, v meste Krasnodar zadržala 57 ľudí a v Jekaterinburgu 39. Vo všetkých ostatných mestách bolo zadržaných menej ako 30 ľudí.

V Moskve proti jednej účastníčke protivojnového protestu začala polícia trestné stíhanie pre ohrozenie verejného činiteľa. Žena mala totiž na príslušníkov polície hodiť fľašu s horľavinou, píše Meduza s odvolaním sa na moskovský vyšetrovací úrad.

Protesty proti vojne sa vo štvrtok konali vo viacerých metropolách i menších mestách sveta: Berlíne, Sydney, Barcelone, Madride, Bejrúte, Štokholme, Tokiu, Rige, Tallinne, Varšave, Osle, Haagu, Paríži.

Mnohé z týchto protestov sa uskutočnili pred sídlami ruských veľvyslanectiev a zúčastnili sa na nich nielen príslušníci ukrajinskej diaspóry v danej krajine, ale aj miestni obyvatelia podporujúci Ukrajinu.

6:46 Stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v juhovýchodnej Záporožskej oblasti zasiahla raketa. Na mieste sú mŕtvi a zranení, píše agentúra Reuters s odkazom na ukrajinských pohraničníkov.

Záporožská oblasť nemá pozemnú hranicu s Ruskom, ale nachádza sa na pobreží Azovského mora, o ktoré sa susedia delia.

6:21 Ukrajinské ministerstvo obrany na twitteri oznámilo, že podľa jeho odhadov dosiahli ruské straty za prvý deň invázie na Ukrajinu až 800 vojakov, zničených bolo sedem ruských lietadiel, šesť vrtuľníkov, 130 obrnených vozidiel a vyše 30 tankov. Zároveň uviedlo, že presnú bilanciu upresní neskôr. Z vyhlásenia nebolo jasné, či ide o mŕtvych alebo zranených. Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč uviedol, že podľa odhadu ukrajinských služieb bolo zabitých 450 ruských vojakov a dôstojníkov, Ukrajinci podľa neho aj viac ako dve desiatky ruských útočníkov vzali do zajatia, napísala agentúra Unian.

„Podľa našej rozviedky je nepriateľ ohromený silou nášho odporu a pomalým tempom svojho postupu,“ uviedol Arestovyč na sociálnych sieťach. Zničených podľa neho bolo sedem vrtuľníkov, teda o jeden viac, než uvádzalo ministerstvo obrany. Ostatné odhady zničenej techniky boli zhodné.

6:11 Ruská armáda sa blíži ku Kyjevu. Vysoký americký vládny predstaviteľ podľa CNN informoval amerických zákonodarcov, že ruské mechanizované sily, ktoré vstúpili na Ukrajinu cez Bielorusko, sa nachádzajú približne 32 kilometrov od Kyjeva. Iné ruské jednotky, ktoré vpadli na Ukrajinu z Ruska, sú o niečo ďalej. Obe zoskupenia ale smerujú ku Kyjevu s cieľom obkľúčiť mesto a potenciálne aj zvrhnúť ukrajinskú vládu. Ukrajinský generálny štáb už skôr uviedol, že cieľom ruskej invázie je Kyjev. Prezident Zelenskyj hovoril o tom, že prvým a druhým hlavný terčom je on a jeho rodina.

4:59 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa v noci na piatok zhodli na zavedení doteraz najtvrdších sankcií proti Rusku za jeho agresiu na Ukrajine. Majú obmedziť ruský prístup ku kapitálu, mieria na energetiku, dopravu či obchod. Zasiahnu tiež 70 percent ruského bankového trhu, povedala po skončení viac ako šesťhodinovej schôdzky šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Putin sa pokúša podrobiť si priateľskú európsku krajinu. A snaží sa prekresliť mapu Európy silou. Nesmie v tom uspieť, a neuspeje,“ vyhlásila po rokovaní von der Leyenová.

Podľa von der Leyenovej sankcie okrem iného znemožnia ruskej elite ukladať svoje peniaze v Európe. Zakázané bude dodávanie kľúčových súčiastok ruským rafinériám, čo má prekaziť ich modernizáciu. Obmedzený bude aj prístup Ruska ku kľúčovým technológiám, vrátane polovodičov. Rusko tiež už nebude z EÚ môcť dovážať náhradné diely pre letecký priemysel. Sankcie sa týkajú aj vydávania víz. Diplomati, biznismeni a ďalší významní ľudia už podľa von der Leyenovej nebudú mať do EÚ privilegovaný prístup.

Podrobnosti sankcií by v piatok mali prerokovať únijní veľvyslanci a popoludní ich na mimoriadnej schôdzke definitívne schváliť ministri zahraničných vecí.

4:39 Ukrajinská armáda zostrelila v piatok skoro ráno nad Kyjevom lietadlo nepriateľa. To následne pri páde narazilo do deväťposchodovej obytnej budovy, ktorá začala horieť. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa poradcu ukrajinského ministerstva vnútra Antona Heraščenka. Podľa Reuters nie je jasné, či išlo o pilotované alebo bezpilotné lietadlo. Niektoré zdroje hovoria, že to mohla byť raketa.

Heraščenko na sociálnej sieti Telegram však uviedol, že v dôsledku pádu stroja vypukol požiar v deväťposchodovej obytnej budove, pričom podľa poradcu bude na mieste „istotne mnoho obetí“. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra zároveň uviedol, že na mieste zasahujú hasiči.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko neskôr vyvrátil Heraščenkove predpoklady o obetiach, pričom uviedol že na budovu dopadli úlomky rakety a pri incidente utrpeli zranenia traja ľudia – z toho jeden je vo vážnom stave. „Záchranári vezú ľudí do nemocnice. Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky. Dom horí a hrozí, že sa zrúti,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.

Viacerí očití svedkovia v piatok skoro ráno hlásili, že v Kyjeve počuli hlasné výbuchy. Podľa Heraščenka išlo o zvuk, ktorý vznikol po tom ako vzdušná obrana Kyjeva zasiahla „nepriateľské lietajúce zariadenie“.

3:20 Spojené štáty predložia na piatkovom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN rezolúciu, ktorá „čo najdôraznejšie“ odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu, potvrdzuje územnú celistvosť Ukrajiny a vyzýva na návrat k takzvaným minským dohodám, ktorých cieľom bolo ukončiť boje na východe Ukrajiny. Požaduje tiež, aby sa ruské vojská zo zeme bezodkladne stiahli. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá má návrh k dispozícii. Rada sa zíde v New Yorku v piatok o 21:00 SEČ.

Vzhľadom na ruské právo veta v tomto orgáne zodpovednom za zaistenie svetového mieru a bezpečnosti je takmer vylúčené, že bude rezolúcia prijatá. Washington a jeho západní spojenci však veria, že sa im podarí Moskvu v Bezpečnostnej rade do značnej miery izolovať. V ideálnom prípade by sa Čína, ktorá rovnako ako Rusko disponuje právom veta, zdržala hlasovania a všetci ostatní členovia 15-členného orgánu by ju schválili, uviedli diplomatické zdroje agentúry.

Čína sa v poslednej dobe – prinajmenšom na pôde OSN – zdráha brániť svojho ruského partnera pred kritikou za inváziu na území cudzieho štátu, pripomína DPA. Podľa diplomatických kruhov je však pravdepodobnejšie, že Peking sa k ruskému vetu predsa len pripojí. Nie je tiež jasné, ako bude hlasovať India a Spojené arabské emiráty, ktoré deklarujú svoju neutralitu.

Ak rezolúcia kvôli vetu Moskvy neprejde, bude text zaslaný Valnému zhromaždeniu OSN, kde o ňom bude hlasovať všetkých 193 členských štátov. Príslušné uznesenie potom môžu prijať jednoduchou väčšinou, dodáva DPA.

3:14 Medzinárodná hackerská skupina Anonymous vyhlásila v noci na piatok „kybernetickú vojnu“ proti ruskej vláde, uviedla TASR na základe správy ruskej verzie stanice Deutsche Welle (DW). „Kolektív Anonymous je oficiálne vo vojne proti ruskej vláde,“ uviedla skupina na svojom účte na sociálnej sieti Twitter. Skupina ďalej na Twitteri oznámila, že napadla a znefukčnila oficiálnu webovú stránku ruského kanálu RT News, ktorý skupina Anonymous označila za „propagandistický“. Krátko na to oddiel ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) pre kybernetickú bezpečnosť vyhlásil kritický stupeň ohrozenia, píše DW.

01:56 Cieľom ruskej invázie na Ukrajinu je Kyjev, uviedol vo štvrtok neskoro večer ukrajinský generálny štáb. Hranice podľa neho prekročili už dve tretiny z nazhromaždených ruských vojsk.

Ruské jednotky sa teraz sústreďujú u východoukra­jinských miest Charkov a Doneck a tiež na juhu krajiny, uviedol podľa agentúry DPA hovorca generálneho štábu. Hlavným cieľom operácie sa podľa neho zdá byť metropola Kyjev.

Invázne vojská sa okrem toho snažia vytvoriť koridor medzi separatistickými regiónmi v Donbase a anektovaným polostrovom Krym. Pozemné spojenie chcú dosiahnuť aj so separatistickým Podnestrím v Moldavsku. Boje sa vedú o juhukrajinské mesto Cherson.

Približne 200 ruských výsadkárov sa pokúsilo obsadiť leteckú základňu Hostomeľ západne od Kyjeva, povedal ďalej hovorca. Ukrajinskej armáde sa však podľa neho podarilo dôležitú základňu dobyť späť, boje pokračovali až do štvrtkového večera. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského boli ruské jednotky nachádzajúce sa na letisku Hostomeľ zastavené a bolo zničených niekoľko ruských vojenských lietadiel a ozbrojených vozidiel. Prezident tiež uviedol, že ukrajinská armáda zajala niekoľko ruských vojakov, avšak odmietol špecifikovať ich presný počet, píše AP.

Televízia BBC na základe videozáznamov usúdila, že nad letiskom boli zostrelené najmenej dva ruské vrtuľníky. BCC však zároveň s odvolaním sa na portál Bellingcat uvádza, že na toto letisko smeruje približne 18 ruských lietadiel s posilami.

Hostomeľ je mesto vzdialené približne 20 kilometrov na severozápad od Kyjeva, pri ktorom sa nachádza rovnomenné medzinárodné nákladné letisko.

Ukrajinské hranice podľa generálneho štábu zatiaľ prekročilo 60 z 90 ruských bojových skupín, každá so silou 600 až 1000 vojakov.

0:59 Ukrajina zostala sama v boji proti ruskej armáde, uviedol prezident krajiny Volodymyr Zelenskyj. Povedal tiež, že nemieni opustiť Ukrajinu, aj keď ho a jeho rodinu považuje Rusko za prvoradý cieľ. Podľa neho do metropoly Kyjeva vstúpili ruskí diverzanti.

„Kto je pripravený s nami bojovať? Nikoho nevidím. Kto je pripravený poskytnúť Ukrajine záruku členstva v NATO? Všetci sa boja,“ citoval server RBK Ukrajina Zelenského. „My sa ničoho nebojíme, nebojíme sa Ruska,“ dodal ukrajinský prezident s tým, že je ochotný rokovať aj o neutrálnom statuse Ukrajiny. Súčasne však vyjadril pochybnosti, že by Ukrajina v takom prípade dostala bezpečnostné záruky.

Zelenskyj tiež uviedol, že spolu s ďalšími činiteľmi nevyhnutnými pre fungovanie štátu zostáva v kyjevskej vládnej štvrti a že na Ukrajine je stále aj jeho rodina. „Podľa informácií, ktoré máme, ma nepriateľ označil za cieľ číslo jeden. Moju rodinu ako cieľ číslo dva. Chcú politicky zničiť krajinu tým, že zničia hlavu štátu,“ povedal.

Do Kyjeva podľa neho vstúpili sabotážne jednotky ruskej armády, ku ktorým ale neposkytol bližšie informácie. Vyzval v tejto súvislosti obyvateľov hlavného mesta, aby dodržiavali zákaz nočného vychádzania.

0:00 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život 137 ukrajinských občanov, vojakov aj civilistov. Ďalších 316 Ukrajincov bolo zranených. V prejave krátko pred štvrtkovou polnocou to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruská armáda vo štvrtok ráno začala rozsiahly letecký, námorný aj pozemný útok na Ukrajinu.

Ruská armáda svoje straty nezverejnila a nie je ich možné overiť. Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč uviedol, že predbežne dosahujú 400. Ukrajinská armáda podľa neho tiež zajala niekoľko desiatok ruských vojakov.

„Dnes sme bohužiaľ prišli o 137 našich hrdinov, našich občanov,“ uviedol ukrajinský prezident. Medzi obeťami je podľa neho aj desať dôstojníkov. Zabití podľa prezidenta boli všetci príslušníci ukrajinskej pohraničia stráže na Haďom ostrove v odeskej oblasti. Ukrajinská pohraničná stráž vo štvrtok oznámila, že ostrov obsadili Rusi.

Napriek tvrdeniu Ruska, že útočia iba na vojenské ciele, boli podľa Zelenského zasiahnuté aj civilné objekty. „Zabíjajú ľudí a menia mierumilovné mestá na vojenské ciele. Je to odporné a nikdy to nebude odpustené,“ uviedol.

Zelenskyj kvôli ruskej invázii na Ukrajinu vo štvrtok večer nariadil všeobecnú mobilizáciu. Ukrajinská pravda napísala, že počas vojnového stavu, ktorý teraz v krajine platí, nesmú Ukrajinu opustiť muži vo veku od 18 do 60 rokov.

Vážení čitatelia Pravdy, na Ukrajine je vojna. Redakcia Pravda útok Putinovho Ruska na nášho suseda, medzinárodne uznaný štát, odsudzuje. Rázne, nekompromisne a jasne. Vyzývame na zastavenie všetkých vojenských operácií, rokovanie a mier. Snažíme sa vám prinášať vždy aktuálny, objektívny a overený obsah. Rešpektujeme, že každý môže mať na dianie na Ukrajine a jeho príčiny vlastný názor. Debata však musí mať zmysel, byť kultivovaná a slušná. Extrémistické a nenávistné komentáre, hoaxy šíriace paniku, do nej nepatria. Napriek tomuto pravidlu ho niektorí diskutéri porušujú. Takéto príspevky skryjeme. Pri veľkom množstve takýchto komentárov však všetky skryť nedokážeme, no zároveň nechceme možnosť debaty a vášho komentovania pod príspevkami úplne vypnúť a ukrátiť vás tak o slobodu prejaviť váš názor. Preto vás dôrazne žiadame, aby ste v diskusiách vážili vaše vyjadrenia. Pri nerešpektovaní základov slušného ľudského správania sa budeme nútení zablokovať komentovanie pod príspevkom. Buďte prosím v komentároch ohľaduplní, slušní, ľudskí. Ďakujeme.

© Autorské práva vyhradené

5k+ debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #vojna na Ukrajine