Kubiš: Slovenská opozícia by mala dávať pozor, aby nepôsobila ako piata kolóna

"Vojna Ruska proti Ukrajine je pokusom o zvrátenia stavu, ktorý vznikol po rozpade Sovietskeho zväzu. Konflikt, ktorého sme svedkami, nás bude niečo stáť. Už teraz sa nachádzame v zložitej ekonomickej situácii. Ale zoči-voči agresorovi nemôžeme byť ticho. Bolo by to scestné a nebezpečné. Ústupky agresorom v dejinách viedli k obrovským tragédiám a katastrofám,“ povedal pre Pravdu bývalý slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš.

, 28.02.2022 00:00
UN Libya Foto: ,
Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
debata (217)

Mohla by Organizácia Spojených národov mať nejakú úlohu vo vojne na Ukrajine, keď Rusko má právo veta v Bezpečnostnej rade OSN ako jeden z jej stálych členov?

Možnosti OSN sú, samozrejme, trochu obmedzené. Ale Organizácia Spojených národov má svoju úlohu a mala by ju hrať aj ďalej. Rokovania BR OSN asi nepovedú k žiadnej záväznej rezolúcii, ktorá by odsúdila agresiu, keďže Rusko má v nej právo veta. Je to však platforma na veľmi otvorenú výmenu názorov. A zároveň je to možnosť pre väčšinu členov Bezpečnostnej rady jednoznačne odmietnuť kroky Moskvy.

Čo by mohlo urobiť Valné zhromaždenie OSN?

Neblokuje ho žiadne veto. Valné zhromaždenie môže prijať nejaké rezolúcie. Bude zložité ich uplatňovať v praxi, ale napriek tomu by mali veľký dosah a význam. Mohli by fungovať ako nástroj mobilizácie svetovej verejnej mienky. Určite by pomohli aj obyvateľom Ruska, aby lepšie pochopili, akú neprijateľnú akciu a vojenskú agresiu rozpútalo ruské vedenie. Predpokladám, že naďalej bude na situáciu reagovať generálny tajomník OSN António Guterres. Už veľmi jasne povedal, že Rusko poprelo hlavné zásady Charty OSN a princípy Organizácie Spojených národov.

Je možné nejakým spôsobom obísť právo veta zo strany Ruska v BR OSN?

Neexistuje na to spôsob. Opäť sa raz ukázalo, že diskusie, ktoré o fungovaní OSN a jej Bezpečnostnej rady vedieme, sú namieste. A možno by bolo vhodné, aby sme otvorili ďalšie kolo veľmi intenzívnej debaty o tom, ako by bolo možné zreformovať BR OSN. Teraz sa ukázalo, že aj vzhľadom na právo veta niektorých krajín je Bezpečnostná rada jednoducho paralyzovaná.

Poznáte mnoho ruských diplomatov. Rozprávali ste sa nimi v posledných dňoch?

Bolo by to veľmi zložité. Nehovoril som s nimi. Ale už predtým som sa pred nimi netajil odmietaním anexie Krymu a podobne. Takže to, čo hovorím dnes, je len pokračovaním línie, ktorú som zastával už predtým. Ale od začiatku agresie som nehovoril so žiadnymi predstaviteľmi Rus­ka.

Ako hodnotíte reakciu Západu na vojnu? Je jednotná a rázna? Sú sankcie dostatočné alebo vidíte priestor na tvrdší postup? (Rozhovor vznikol ešte pre tým, ako EÚ, USA a ďalší spojenci ohlásili odstrihnutie niektorých ruských bánk od platobného nástroja SWIFT, pozn. red).

Súčasné opatrenia a sankcie sú možno len prvou salvou v, nazvime to, pozičnom boji, ktorý sa týka ekonomickej sféry. Domnievam sa, že to nie je ešte koniec. Je mi veľmi ľúto, že Rusko na seba spustilo železnú oponu, ktorá sa nejakými postupnými krokmi bude ďalej budovať a upevňovať. Keď ste sa pýtali, či sme dostatočne jednotní, moja odpoveď znie, že v zásade áno. Môžeme povedať, že Rusku sa podarilo upevniť jednotu Európskej únie a NATO. Samozrejme, že každá krajina si prepočítava, aký vplyv budú mať sankcie na ňu. Ale všimnime si, že Nemecko povedalo, že nebude pokračovať v certifikácii plynovodu Nord Stream 2, hoci určite veľmi pozorne sleduje, čo sa bude diať s dodávkami ruského plynu. Môžeme povedať, že EÚ a NATO sú oveľa jednotnejšie, ako boli pred ruskou agresiou proti Ukrajine. Neznamená to však, že Kyjev dostáva všetku pomoc, ktorú potrebuje.

Čo sa dá pre Ukrajinu urobiť?

Mali by sme využiť všetky dostupné prostriedky, aby sme ruskú agresiu zastavili. Viem, že to nebude jednoduché. V žiadnom prípade však nesmieme uznať výsledky tejto agresie a musíme urobiť všetko preto, aby sa situácia vrátila do stavu pre ňou. Pomáhajme Ukrajine, ako sa len dá, aby sa potom stabilizovala a mohla fungovať ako suverénny a nezávislý štát. Musíme ju podporiť politicky, humanitárne a ekonomicky. Sankcie budú mať vplyv aj na nás, ale musíme zvážiť, aké ďalšie politické, diplomatické a hospodárskej kroky smerom k Rusku by pomohli zastaviť jeho agresiu, ak je to možné.

Demonštrácia proti ruskej vojne na Ukrajine v... Foto: SITA/AP
Lithuania Ukraine Invasion Demonštrácia proti ruskej vojne na Ukrajine v litovskom Vilniuse.

Zdá sa však, že ruský prezident Vladimir Putin je jednoznačne rozhodnutý, že chce vojenskými prostriedkami dosiahnuť, aby Ukrajina bola absolútne politicky v jeho područí. Myslíte si, že ak Moskva do Kyjeva v istom momente dosadí svoju bábkovú vládu, mal by Západ podporiť nejakú prípadnú exilovú ukrajinskú vládu a ukrajinský odboj v zahraničí?

Dnes ešte nechcem hovoriť a špekulovať o všetkých možných otázkach. Pre mňa však existuje len jedna ukrajinská vláda. Tá súčasná. Mám však obavy, že tak, ako to bolo so separatistickými útvarmi v Donecku a Luhansku, aj v ďalších oblastiach Ukrajiny, ktoré Rusko bude kontrovať, vytvorí akési vlády. Tie sa neskôr prepoja. Ciele Ruska na Ukrajine sú mnohostranné, ale v prvom rade je potrebné povedať, že všetky sú zlé. Moskva chce zvrhnúť vedenie štátu v Kyjeve. Ďalej chce narúšať územnú celistvosť Ukrajiny. Aj prostredníctvom podpory pre rôzne separatistické zoskupenia, ktoré potom Rusko môže uznať za samostatné štáty a bude s týmito bábkovými vládami spolupracovať. Kremeľ chce zlomiť ducha Ukrajiny, zničiť jej infraštruktúru vrátane vojenskej a podnecovať napätie v spoločnosti. Kyjev je však odhodlaný odolávať snahám Ruska. Možno to bude istý čas trvať. Výsledky invázie bude musieť Ukrajina asi riešiť dlhšie. Ale história ukáže, že toto bol zásadný, tragický a chybný krok zo strany Ruska, ktoré dlhodobo nemôže vyhrať.

Predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský prišiel s myšlienkou, že na ruského prezidenta Vladimira Putina by sa dal vydať európsky zatykač, lebo je možné pokladať ho za vojnového zločinca. Bolo by dobré v istom momente pristúpiť aj k takýmto krokom?

To by som už označil za posledné kroky. Myslím si, že budú otvorené určité kanály komunikácie s Ruskom. Nechcem povedať, že súčasné vedenie je naším partnerom. Lebo momentálne sa takto len ťažko dá označiť. Ale musí zostať nejaký priestor na komunikáciu. V tejto etape je stále dobré mať otvorené možnosti, aby sme Putina vedeli kontaktovať.

Máte skúsenosti zo zložitých situácií, pôsobili ste vo viacerých krajinách, v ktorých zúrili konflikty. Ako sa však kontaktovať s Putinom, aké diplomatické zásady pri tom použiť?

V prvom rade musíme od Ruska žiadať, aby zastavilo vojenskú agresiu a stiahlo svoje jednotky. Jednoznačne musíme pomôcť Ukrajine, aby sa opätovne postavila na nohy. V istom momente v budúcnosti by sme sa mali začať rozprávať o tom, ako v Európe vytvoriť takú bezpečnostnú architektúru, aby sa to, čo sa teraz deje, už nemohlo stať. Samozrejme, toto je dlhodobá otázka. Dnes najmä musíme vyvinúť všetko úsilie, aby sme ruskú agresiu zastavili a nesmieme uznať jej výsledky.

Ste spokojný s tým, ako na vojnu reagujú slovenskí predstavitelia?

Vnímam postoje a kroky vedenia Slovenska, vlády a prezidentky Zuzany Čaputovej ako principiálne, zásadové a správne. Aj symbolické akcie ako cesty na hranicu s Ukrajinou, sú dôležité. Slovensko, samozrejme, koná konkrétne v politickej a humanitárnej oblasti. Domnievam sa, že v tomto prípade sme nezaváhali a naše postoje formulujeme veľmi jasne. Teraz len dúfam, že aj opozičná časť politického spektra si uvedomí, že je nebezpečné roztáčať nejaké nálady namierené proti Severoatlantickej aliancii, vystupovať proti našim partnerom v rámci NATO či EÚ a spochybňovať spojenectvo s USA. Je to nezmyselné. A, ako som povedal, aj nebezpečné. Slovensko môže byť veľmi rado, že v minulosti prijalo rozhodnutia, na základe ktorých vstúpilo do EÚ a NATO. Dostalo nás to do bezpečného priestoru. Ale k tomu, aby sme si ho udržali, musíme aj my prispieť správnymi a zásadovými postojmi a krokmi. Dúfam, že súčasná situácia schladí hlavy niektorým opozičným politikom a ich stranám. Mali by si uvedomiť, čo je zárukou bezpečnosti Slovenska. Chcem veriť, že prestanú so snahou podkopávať naše partnerstvo so Spojenými štátmi. Ak by v tom pokračovali, bol by to znak toho, že hrajú úlohu akejsi piatej kolóny, akýchsi agentov Ruska. A to bez ohľadu na to, či si to uvedomujú alebo nie.

Vyzerá to tak, že na Slovensku podľa vzoru pobaltských štátov či Poľska posilní NATO svoju prítomnosť. Ako to vnímate? (Rozhovor vznikol pred ohlásením vlády, že vojaci aliancie na Slovensko prídu, pozn. red.).

Ak odborníci hovoria, že je nutné posilniť bezpečnosť Slovenska prostredníctvom spojeneckých síl bez ohľadu na to, z akej krajiny NATO prídu, podporujem to. Slovensko politicky vysiela jasný signál, že je súčasťou aliancie, a že to tak má byť v budúcnosti. Je potrebné brať do úvahy pokračujúcu agresiu Ruska proti Ukrajine. Táto vojna je pokusom o zvrátenia stavu, ktorý vznikol po rozpade Sovietskeho zväzu. Samozrejme, že to znepokojuje našich spojencov najmä v Pobaltí. Konflikt, ktorého sme svedkami, nás bude niečo stáť. Už teraz sa nachádzame v zložitej ekonomickej situácii. Ale zoči-voči agresorovi nemôžeme byť ticho. Bolo by to scestné a nebezpečné. Ústupky agresorom v dejinách viedli k obrovským tragédiám a katastrofám.

© Autorské práva vyhradené

217 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ján Kubiš #Ukrajina #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy