Anton sa pred niekoľkými dňami rozhodol odísť domov napriek tomu, že nevedel, čo ho tam čaká. Je vojakom v zálohe. Na cestu ho odprevadili priatelia, ktorých spoznal počas pobytu v Banskej Štiavnici. Tam prišiel ako dobrovoľník pomáhať Občianskemu združeniu Kalvársky fond. „Na Slovensku mám výborných kamarátov. Keď som im oznámil, že idem na Ukrajinu, všetci ma podporovali a začali ponúkať rôznu pomoc. Ubytovanie pre moju rodinu, peniaze aj veľa iného,“ vraví.
Napätie medzi jeho krajinou a Ruskom sledoval s veľkými obavami už niekoľko dní pred vypuknutím vojny. „V stredu ráno, 23. februára, som sa zobudil a uvidel správu od dobrej kamarátky v Charkove, že počula výbuchy. Cítil som len hnev,“ hovorí mladý muž. Okamžite začal volať rodičom, bratovi a priateľom, aby sa ubezpečil, či sú v poriadku. Vraveli mu, že tiež počuli vzdialené výbuchy. „Neskôr mi napísali, že išli do bunkrov,“ povedal.
Foto: archív AB
Zbúrané mosty
Z bezpečia Slovenska neváhal odísť ani na chvíľu. „Ako by som mohol zostať, keď som muž, mám dve ruky a nohy?“ pýta sa. „Chcem, aby sa tá vojna skončila víťazstvom nad armádou, ktorá zabíja deti, ženy, chlapov, všetkých občanov Ukrajiny. Ničí paneláky a domy. Chce poskytnúť ‚záchranu‘, ktorá vyzerá ako padajúce rakety na ľudské obydlia,“ poznamenal trpko. Pripomenul, že mnohí sa musia ukrývať, pričom v noci sú v pivniciach či metre, bez možnosti sadnúť si na stoličku.
Do Kyjeva dorazil Anton v sobotu ráno, odkiaľ sa nám ozval. „Vystúpil som na železničnej stanici, kde bolo množstvo utečencov čakajúcich na vlaky smerujúce z mesta. V centrálnych uliciach takmer nikoho niet a tí, čo sa tam nachádzajú, vyzerajú pokojne,“ priblížil. V byte svojho otca vraj počul vzdialené výbuchy a streľbu. „Možno to boli nejakí ruskí diverzanti. Rýchlo prišli chlapi z územnej obrany, ktorých je tu veľa. Občas vidieť aj vojakov z armády. Dúfam, že strelcov chytili,“ podotkol.
Mal veľmi zvláštne pocity, keď cestou do mesta videl zbúrané mosty. Myslí si však, že tie zlikvidovala ukrajinská armáda, aby sa tam nedostali Rusi. Zranených civilistov zatiaľ na vlastné oči nespozoroval, lebo boje sa odohrávajú v iných častiach. „V rôznych správach sa však šíria fotografie doráňaných. Takto sa ku mne dostávajú aj informácie z iných lokalít Kyjeva. Napríklad ráno spadla raketa na panelák neďaleko jedného letiska. Nachádzali sa tam ľudia, ktorí utrpeli rôzne úrazy,“ povedal.
Anton vysvetlil, že mnohé pracoviská sú tam momentálne zatvorené, školy nefungujú vôbec. „Viacerí sa pokúšajú svoje deti odviezť na západ,“ pripomenul. Vo všetkých úradoch robia len výnimočne. Najviac zamestnaní sú teraz, samozrejme, vojaci. V Užhorode a menších mestách to podľa neho vyzerá pokojnejšie, obchody majú dobre zásobené. Možno tam kúpiť takmer všetko, no v Kyjeve je s tým problém. Podobne sú na tom tamojšie lekárne.
Zbraň nedostal každý
Tvrdí, že ukrajinská armáda robí v boji s okupantmi zázraky. On sám je vojak v zálohe. „Vyhlásili však mobilizáciu všetkých mužov. Od prvého dňa ruského útoku sa hlásilo aj množstvo dobrovoľníkov. Všetkých zapojiť ani nemôžu. Podľa niektorých zdrojov im v Kyjeve dali dvadsaťtisíc pušiek,“ pokračoval. Zbrane sa vraj ku každému, kto chce bojovať za svoju zem, nedostali, lebo ich majú málo. „Preto sa práve teraz pokúšam, spolu s mojím bratom, dostať do územnej obrany v inom meste,“ povedal.
Vyzdvihol tiež odvahu ukrajinských žien, ktoré pomáhajú, ako môžu. Roznášajú lieky a jedlo. „Neviem, či táto vojna potrvá dlho, ale veľmi dúfam, že sa skončí rýchlo. Naša armáda neustupuje z miest, ktoré chráni. Zničila už veľa ruských tankov, lietadiel a vrtuľníkov. Zrejme nepočítali s takým silným odporom Ukrajincov,“ mieni.
Existujú vraj videá s množstvom zajatcov, ktorí nevyzerajú byť príliš motivovaní pokračovať v boji. Viacerí sa vyjadrili, že netušili, čo idú robiť. „Údajne im povedali, že idú len na vojnové cvičenie,“ podotkol Anton. Je podľa neho smutné, že všetky európske štáty navrhujú potrestať Rusko len sankciami. Podčiarkol, že to isté sa dialo aj po anexii Krymu v roku 2014. „Nič sa nezmenilo. Teraz však vidíme, že už sa nebojuje len na Donbase, ale v celej Ukrajine,“ pripomína s tým, že sa strieľa do škôlok, nemocníc a vraždia aj civilistov.
„Nevieme pochopiť, prečo NATO a Európska únia neurobia niečo, čím by Rusku ukázali, že svoj útok musí okamžite zastaviť. V tejto chvíli určite potrebujeme viac zbraní, možno aj dobrovoľníkov z iných krajín. Aby sme pred novým fašistickým režimom, tentoraz z východu, zachránili nielen Ukrajinu, ale tiež celú Európu,“ hovorí s tým, že celý demokratický svet by mal s Putinom prestať komunikovať. „Jeho režim nemá čo robiť v civilizovanom svete a v 21. storočí,“ doplnil.