Postup Rusov na Kyjev sa zastavil. EÚ vylúčila zo SWIFTu sedem ruských bánk

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine

---

23:35 Na Václavskom námestí v Prahe sa v utorok uskutočnil benefičný koncert na pomoc ľuďom postihnutým ruskou inváziou na Ukrajinu. Bez nároku na honorár vystúpilo niekoľko kapiel.

Výťažok tejto charitatívnej akcie poputuje do zbierky nadácie Člověk v tísni SOS Ukrajina, na ktorej konte bolo v pondelok viac ako 350 miliónov korún (13,7 milióna eur). Celkovo sa u tuzemských neziskových organizácií vybralo na pomoc pre napadnutú Ukrajinu minimálne 410 miliónov korún a sumy neustále rastú.

23:20 Británia pridala v utorok na zoznam ruských subjektov sankcionovaných za inváziu na Ukrajinu Ruský fond priamych investícií (RFPI) a jeho šéfa Kirilla Dmitrijeva. Zároveň varovala Kremeľ, že cena, ktorú bude platiť za agresiu voči Ukrajine, sa bude ďalej zvyšovať, informovala agentúra AFP.

Stalo sa tak deň po tom, ako obdobné sankcie prijali aj Spojené štáty americké.

23:10 Rusko bombarduje kyjevské štvrte Rusanivka, Kurenivka, Boiarka, oblasť pri medzinárodnom letisku Žuljany a neďaleké mesto Vyšneve. Informuje o tom portál Kyiv Independent. Nočnú paľbu zažíva aj Charkov.

23:05 Americká spoločnosť Apple oznámila, že úplne pozastavuje predaj svojich produktov v Rusku v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP. „Pozastavili sme predaj všetkých produktov v Rusku. (Už) minulý týždeň sme zastavili všetok export našich produktov do tejto krajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení Apple, ktoré zverejnili americké médiá.

Spoločnosť zároveň oznámila, že v Rusku obmedzuje Apple Pay aj ďalšie svoje služby a že zablokovala sťahovanie aplikácií ruských štátnych médií RT a Sputnik mimo územia Ruska.

22:58 V meste Žytomyr zasiahla ruská raketa aj obytný dom a nemocnicu. Informoval o tom starosta mesta.

22:52 Ukrajinskú vojenskú základňu v Žytomyre zasiahla ruská riadená strela.

22:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa z tajného bunkru v Kyjeve rozprával so západnými médiami. Povedal, že „Ukrajina bude bojovať tvrdšie než ktokoľvek iný“, ale vojnu proti Rusku nemôže zvládnuť sama.

Čítajte viac Zelenskyj pre západné médiá: Vojnu nemôžeme zvládnuť sami

22:45 Predstavitelia Medzinárodného filmového festivalu vo francúzskom meste Cannes oznámili, že ruské delegácie nebudú na tohtoročnom májovom podujatí vítané z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu. TASR správu prebrala zo servisu tlačovej agentúry AFP.

„Festival v Cannes chce vyjadriť všetku svoju podporu ukrajinskému ľudu. Pridávame svoj hlas k tým, ktorí sú proti tejto neprijateľnej situácii a odsudzujú postoj Ruska a jeho vodcov,“ uvádza festivalový tím vo vyhlásení.

22:40 Obrovská kolóna ruských vozidiel smerujúca na juh k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev nie je dlhá 64 kilometrov a jej väčšinu netvoria obrnené vozidlá. Spresnenie priniesla britská stanica BBC, ktorá sa odvolala na spoločnosť McKenzie Intelligence Services.

Kolónu tvorí séria logistických „blokov“, teda zoskupení vozidiel, ktoré sa pohybujú v rozstupoch po dlhej hlavnej ceste od bieloruskej hranice a majú sa spojiť s ruskými jednotkami na severných predmestiach Kyjeva. Ukázala to zblízka analýza najnovších satelitných záberov od spoločnosti McKenzie Intelligence Services.

Podľa analýzy to vyzerá tak, že konvoj na niekoľkých miestach zabrzdili pokazené vozidlá. Konvoj pozostáva z niekoľkých pancierových vozidiel (tankov) a bojových vozidiel pechoty, ale prevažne z logistických vozidiel, čo naznačuje plány, že nepôjde len o krátky boj.

22:22 Rusko má prichystané provokácie, ktorými by mohlo zdôvodniť zapojenie bieloruských vojakov do bojov na Ukrajine, uviedlo na facebooku ukrajinské ministerstvo obrany. V Bielorusku podľa neho čaká blízko hraníc s Ukrajinou kolóna asi 300 tankov.

„Očakáva sa, že Rusko plánuje vedomé provokácie, aby ospravedlnilo naplánovaný útok bieloruských vojsk,“ uviedlo ministerstvo s odvolaním sa na informácie vojenskej rozviedky. Asi 30 kilometrov od hraníc medzi bieloruskými mestami Drahičyn, Ivanava a Pinsk podľa neho stojí tanková kolóna.

Aj americká súkromná spoločnosť Maxar uviedla, že na juhu Bieloruska necelých 32 kilometrov od ukrajinských hraníc na satelitných snímkach zaznamenala rozmiestnenie jednotiek pechoty a bojových vrtuľníkov.

22:14 V Kyjeve bolo približne pred 30 minútami počuť sériu explózií. Informujú o tom tímy CNN, ktoré sú priamo na mieste.

22:11 Európska únia rozhodla o zákaze vysielania ruských štátnych médií RT (Russia Today) a Sputnik v EÚ. Takisto rozhodla o vylúčení „určitých“ ruských bánk zo systému SWIFT. Informovalo o tom Francúzsko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Toto rozhodnutie vstúpi do platnosti v stredu po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Rozhodnutie o vylúčení z medzibankového platobného systému SWIFT sa týka siedmich bánk, dodala DPA s tým, že podľa jej zdrojov z diplomatických kruhov medzi sankcionované finančné inštitúcie nemá patriť najväčšia ruská banka Sberbank.

21:57 Britská vláda oznámila, že Spojené kráľovstvo zavádza sankcie voči Bielorusku za jeho úlohu v ruskej invázii na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ stanice BBC a oficiálnej tlačovej správy britskej vlády. Bieloruský „režim aktívne pomáha ruskej nezákonnej invázii a podporuje ju a pocíti hospodárske následky svojej podpory (ruského prezidenta Vladimira) Putina“, uviedla britská ministerka obrany Liz Trussová.

Tento prvý balík sankcií zasiahne náčelníka generálneho štábu bieloruskej armády a prvého námestníka ministra obrany Viktora Guleviča a ďalších troch námestníkov ministerstva obrany, oznámila britská vláda v utorňajšej oficiálnej tlačovej správe. Týmto osobám bude znemožnené cestovať do Británie a ich aktíva v tejto krajine budú zmrazené. Sankčné opatrenia sú takisto namierené proti dvom vojenským podnikom.

21:51 Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu uviedol, že pojednávanie v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine sa uskutoční budúci týždeň. Ukrajinský prezident Zelenskyj v nedeľu oznámil, že Ukrajina podala na Rusko žalobu na MSD, pretože „Rusko sa musí zodpovedať za to, že manipulovalo s pojmom genocídy, aby ospravedlnilo svoju agresiu“.

Čítajte viac Medzinárodný súdny dvor bude pojednávať o konflikte na Ukrajine

21:30 Španielska vláda v utorok oznámila, že umožní vstup do krajiny Ukrajincom utekajúcim pred ruskou inváziou. Španielsko takisto pošle ďalších 150 vojakov do Lotyšska na posilnenie operácie NATO Predsunutá prítomnosť v tejto krajine.

Hovorkyňa španielskej vlády Isabel Rodriguezová povedala, že ukrajinskí utečenci budú „plnoprávnymi občanmi“ od chvíle, keď prídu na územie Španielska, najmä v oblasti „prístupu k zamestnaniu“. Španielsko už má v tejto pobaltskej krajine 350 vojakov, pripomína AFP.

20:53 Stovky Maďarov v utorok večer v Budapešti protestovali proti prítomnosti Medzinárodnej investičnej banky v Maďarsku, ktorú opozícia označuje za ruskú špionážnu banku. Protestovali aj proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Účastníci utorňajšieho zhromaždenia skandovali „Rusi domov!“ a „Putin zmizni!“.

Na demonštrácii pred budovou Medzinárodnej investičnej banky na Námestí Ádáma Clarka, ktorú zorganizovalo opozičné zoskupenie V jednote za Maďarsko, vystúpil s prejavom aj kandidát tohto zoskupenia na post premiéra Péter Márki-Zay. Ten okrem iného vyzval ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, aby vrátil ruské štátne vyznamenanie, ktoré nedávno dostal od šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova. Od vlády Márki-Zay žiadal prijatie opatrení, aby maďarské verejnoprávne médiá prestali šíriť proruskú propagandu.

20:20 Rusko sa rozhodlo zablokovať nezávislú ruskú televíznu stanicu Dožď a liberálnu rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, pretože poskytujú „zámerne nepravdivé informácie“ o ruskej invázii na Ukrajine. Informovala o tom v utorok agentúry AFP a AP.

Ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o „obmedzenie prístupu“ k spomínaným médiám, pretože uverejňujú materiál s výzvami na „extrémistickú činnosť“ a „cielene a systematicky“ publikujú „zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov počas špeciálnej operácie“ na Ukrajine.

Podľa agentúry AFP boli webové stránky oboch týchto staníc v Rusku nedostupné už krátko po tom, ako ruská prokuratúra zverejnila k veci vyhlásenie. Echo Moskvy je jednou z najstarších ruských rozhlasových staníc.

20:05 Na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov bolo v pondelok vypálených viacero kazetových bômb, uviedli dvaja experti na muníciu po preskúmaní záberov zverejnených na sociálnych sieťach. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, ktorá geograficky lokalizovala dve videá zobrazujúce výbuchy a záblesky nad obytnou oblasťou v meste s takmer jeden a pol miliónom obyvateľov.

„Zdá sa, že Charkov bol terčom viacerých útokov kazetovou muníciou,“ povedal Sam Dubberley z medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW). Bývalý dôstojník britskej armády a špecialista na biologické a chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon je tiež toho názoru, že v Charkove bola „s najväčšou pravdepodobnosťou“ použitá kazetová munícia.

19:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Zelenskyj na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonický rozhovor s Bidenom. „Agresora musíme zastaviť čo najskôr,“ napísal.

Prezidenti podľa jeho slov takisto hovorili o vedúcom postavení USA v spojitosti so sankciami proti Rusku a obrannej pomoci Ukrajine. Ukrajinský prezident sa tiež Bidenovi poďakoval za podporu. Biely dom uviedol, že prezidenti spolu hovorili o niečo dlhšie ako 30 minút.

19:31 Vladimir Putin zopakoval podmienky pre ukončenie „vojenskej operácie“ na Ukrajine.

Čítajte viac Putin chce Ukrajinu bez jadrových zbraní či okrem Krymu aj uznanie Donbasu

19:21 Pri raketových útokoch na televíznu vežu v Kyjeve zahynuli piati ľudia a ďalších päť utrpelo zranenia. „O 18.00 h zahynuli piati ľudia a piati utrpeli zranenia počas ostreľovania kyjevskej televíznej veže,“ uviedla ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) na sociálnej sieti Facebook.

Ostreľovaná televízna veža sa pritom nachádza v blízkosti rokliny Babyn Jar, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili viac ako 30 000 ľudí, najmä Židov. Túto tragédiu má pripomínať pamätník, ktorý sa na mieste nachádza, pričom pre Židov ide o pútnické miesto.

„Svetu: Aký ma zmysel 80 rokov hovoriť ‚nikdy viac‘, ak svet ostane ticho, keď opäť padajú bomby na Babyn Jar,“ položil otázku na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ďalší ukrajinskí predstavitelia zase obvinili Moskvu z toho, že toto pamätné miesto ohrozuje.

Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička bola pri útoku na televíznu vežu poškodená trafostanica, ktorá jej dodáva elektrinu, ako aj nejaké ďalšie časti jej technického vybavenia.

Zdalo sa, že väčšina ukrajinských programov fungovala normálne už hodinu po útoku, píše AFP. Vysielanie niektorých staníc bolo totiž po útoku prerušené.

19:15 Po Veľkej Británii aj Kanada uzatvára svoje teritoriálne vody a prístavy pre všetky lode, ktoré vlastnia ruské subjekty alebo sú registrované v Rusku. Kanadský minister dopravy Omar Alghabra povedal, že Rusko sa musí zodpovedať za svoju inváziu na Ukrajinu a Kanada bude pokračovať v prijímaní opatrení.

Kanada už skôr uzatvorila svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá a poslala protitankové zbrane a rakety na Ukrajinu. Zároveň kanadská vláda ohlásila sériu sankcií voči Moskve a zakázala všetok dovoz ropy z Ruska.

19:09 Organizácia Spojených národov vyzvala na balík okamžitej humanitárnej pomoci vo výške 1,7 miliardy dolárov pre ľudí, ktorých postihla ruská invázia na Ukrajinu, ako aj ľudí utekajúcich pred vojnou. Informovala o tom agentúra AFP.

OSN odhaduje, že pomoc a ochranu bude na Ukrajine potrebovať 12 miliónov ľudí, pričom predpokladá, že pomoc v susedných krajinách budú v najbližších mesiacoch potrebovať viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov.

„Toto je najtemnejšia hodina pre obyvateľov Ukrajiny,“ uviedol vo vyhlásení námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.

OSN v rámci svojej bleskovej výzvy požaduje 1,1 miliardy dolárov na pomoc šiestim miliónom ľudí na Ukrajine počas prvých troch mesiacov. Až 40 percent týchto prostriedkov sa prerozdelí ľuďom ihneď vo forme finančnej hotovosti.

Program pomoci zahŕňa aj potraviny, pitnú vodu a hygienické potreby, ďalej podporu zdravotníckych a vzdelávacích služieb a pomoc pri obnove poškodených domov. Cieľom tejto plánovanej pomoci je tiež podporiť miestne orgány pri udržiavaní a zriaďovaní tranzitných a prijímacích stredísk pre vysídlených ľudí.

„Všetci sme sledovali desivé scény strachu a devastácie na Ukrajine,“ povedal Griffiths. „Rodiny s malými deťmi sa skrývajú v pivniciach a na staniciach metra alebo utekajú v snahe zachrániť si život za desivých zvukov výbuchov a kvílenia sirén. Počet obetí rýchlo stúpa,“ dodal.

19:00 Nórske obchody s alkoholom sťahujú z predaja alkoholické nápoje vyrobené v Ruku. V utorok to uviedol nórsky monopol zameraný na predaj alkoholu v krajine s tým, že tak urobil v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Obchody reťazca Vinmonopolet sú jediné, ktoré môžu na území Nórska predávať víno a tvrdé alkoholické nápoje. Okrem Vinmonopoletu môžu v Nórsku predávať alkohol iba duty-free obchody na letiskách.

Krok, ku ktorému sa tento reťazec rozhodol pristúpiť, znamená, že v Nórsku viac v týchto obchodoch nebude dostupná ruská vodka a zákazníci si nebudú môcť zakúpiť ani víno či pivo vyrábané v Rusku, ktoré boli doposiaľ dostupné na objednávku.

„Toto rozhodnutie bolo prijaté v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu,“ uviedol hovorca nórskeho alkoholového monopolu.

K podobné kroku už pristúpili aj štátne monopoly predávajúce alkohol v susednom Fínsku a Švédsku.

18:48 Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov podľa agentúry Unian informoval o likvidácii „elitných“ bojovníkov čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, ktorí plánovali zavraždiť prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

„Kadyrovova elitná skupina, ktorá sem prišla zlikvidovať nášho prezidenta, bola zlikvidovaná,“ povedal Danilov podľa korešpondenta Unianu v telefonickom rozhovore s tým, že elitná skupina bola rozdelená na dve časti.

„Sme si dobre vedomí špeciálnej operácie, ktorá sa mala uskutočniť priamo zo strany Kadyrovcov s cieľom zlikvidovať Zelenského. A môžem povedať, že sme dostali informácie priamo od FSB (Ruská tajná služba, pozn. red.), ktorá sa nechce zúčastniť tejto krvavej vojny,“ dodal Danilov.

Povedal tiež, že táto „kadyrovská skupina“ bola rozdelená na dve skupiny. "Sledovali sme ich. Jednu skupinu zlikvidovali pri meste Hostomeľ a druhá je momentálne pod paľbou,“ dodal Danilov.

18:29 Postup ruskej armády na Kyjev sa v posledných 24 hodinách v podstate zastavil, zrejme kvôli mnohým logistickým problémom, kvôli ktorým sa niektoré jednotky stretávajú okrem iného s nedostatkom jedla a paliva. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal nemenovaný vysokopostavený americký bezpečnostný činiteľ.

Podľa rovnakého zdroja panuje medzi vojakmi aj pokles morálky. „Jedným z dôvodov, prečo sa zdá, že sa veci na sever od Kyjeva zastavili, je to, že samotní Rusi sa preskupujú a prehodnocujú a snažia sa prispôsobiť výzvam, ktoré majú,“ povedal predstaviteľ pod podmienkou anonymity.

Dodal, že Rusom sa stále nepodarilo úplne ovládnuť nebo nad Ukrajinou a že Moskva doteraz v krajine nasadila asi 80 percent vojakov, ktorých v týždňoch pred inváziou zhromaždila pri hraniciach.

Satelitné snímky urobené v pondelok ukazujú ruský vojenský konvoj severne od Kyjeva, ktorý sa tiahne v dĺžke asi 64 km, čo je podstatne viac ako 27 km, ktoré boli hlásené skôr v pondelok.

18:21 Košická železničná stanica považuje situáciu súvisiacu s utečencami z ukrajinských hraníc za alarmujúcu.

Čítajte viac Košická stanica eviduje nával utečencov, situáciu považuje za alarmujúcu

18:15 Britský premiér Boris Johnson označil bombardovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov ruskou armádou za „absolútne choré“ s tým, že sa podobá masakre civilistov, ku ktorej došlo v 90. rokoch v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra AFP.

„To, čo sa deje v Charkove, je absolútne choré a ak mi to niečo pripomína, tak ostreľovanie sarajevského trhu, ostreľovanie nevinných ľudí v Bosne,“ povedal Johnson novinárom počas návštevy základne NATO v estónskom hlavnom meste Tallinn.

Johnson v utorok takisto podľa agentúry Reuters zdôraznil, že britskí vojaci nebudú bojovať proti ruským silám na Ukrajine a že nedávne posily zostanú „pevne v rámci hraníc členských krajín NATO“.

Ako pripomenula AFP, pri ostreľovaní trhoviska v čase obliehania Sarajeva v roku 1994 bolo zabitých viac ako 100 civilistov. Išlo o jeden z najkrvavejších dní počas vojny v Bosne, ktorá vypukla po rozpade bývalej Juhoslávie.

17:59 Svetoznámeho ruského dirigenta Valerija Gergijeva, ktorý má úzke väzby na Kremeľ, odvolali z funkcie šéfdirigenta Mníchovskej filharmónie.

Čítajte viac Neodsúdil vojnu, dostal vyhadzov. Mníchovská filharmónia prepustila ruského dirigenta

17:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie ukrajinských miest skôr, ako sa začnú zmysluplné rokovania o prímerí. Informovala o tom televízia Sky News.

Zelenskyj ďalej vyzval členov Severoatlantickej aliancie (NATO), aby zaviedli bezletovú zónu nad Ukrajinou na zastavenie ruského letectva, pričom tvrdil, že by išlo o preventívne opatrenie a jeho úmyslom by nebolo zatiahnuť Alianciu do vojny s Ruskom.

Druhé kolo mierových rokovaní by sa malo uskutočniť už zajtra.

Čítajte viac Ďalšie kolo rusko-ukrajinských rokovaní by malo byť v stredu

17:44 Slovenský rezort diplomacie odporúča necestovať do Ruska a je pripravený ísť až do štvrtého stupňa varovania, čo znamená opustiť krajinu.

Čítajte viac V Rusku je asi 200 Slovákov, zvážte cestu domov, uviedol Klus

17:29 Náčelník holandských ozbrojených síl generál Onno Eichelsheim oznámil, že dodávku protilietadlových a protitankových zbraní odovzdali ukrajinskej armáde, takže ich môžu použiť na obranu krajiny pred ruskou inváziou.

Eichelsheim pre holandskú rozhlasovú stanicu NPO 1 povedal, že 50 antitankových striel a 200 protilieta­dlových rakiet Stinger „bolo presunutých na Ukrajinu a v tomto okamihu ich odovzdávajú ukrajinským ozbrojeným silám". Neupresnil, kde zbrane Ukrajincom odovzdali, ale očakáva, že ich ihneď nasadia.

17:23 Spojené kráľovstvo zákonom zakázalo vstup lodí s väzbami na Rusko do jeho prístavov. Britský minister dopravy Grant Shapps o prijatí legislatívy informoval na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Som „na ministerstve zahraničia v Londýne, kde sme sa práve stali prvou krajinou, ktorá prijala zákon zahŕňajúci úplný zákaz vstupu do britských prístavov pre všetky lode s akýmkoľvek spojením s Ruskom,“ uviedol minister. Zároveň vyzval ďalšie krajiny, aby na podporu Ukrajiny, ktorú vo štvrtok napadlo Rusko, urobili to isté.

17:15 Ukrajinské médiá informujú o výmene vojnových zajatcov v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Podľa tamojšieho gubernátora je to prvá taká výmena v regióne. Jeden ruský vojak bol vymenený za päť členov ukrajinskej teritoriálnej obrany, oznámil na sieti telegram šéf Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Ruská strana túto informáciu zatiaľ nepotvrdila ani nekomentovala, podotkol ruskojazyčný server stanice BBC.

V Sumskej oblasti bol vybudovaný „zelený koridor“ pre výmenu väzňov, píše ukrajinská agentúra Unian a poznamenáva, že rozhodnutie vytvoriť koridor urobil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Gubernátor oblasti Dmytro Žyvyckyj zároveň zverejnil video, na ktorom je mladý muž v putách a v zelenej maskáčovej bunde, ktorý na kameru oznamuje, že sa narodil v roku 1997 v ruskom Omsku. Dodal, že má byť vymenený za ukrajinských bojovníkov, uviedla agentúra Reuters, ktorá poznamenala, že zábery zatiaľ nemohla nezávisle overiť.

17:10 Gastrobiznis a hotelieri sa ešte nespamätali z pandémie a zasiahla ich vojna na Ukrajine. Hotely aj napriek tomu nečakali ani sekundu a ponúkajú im pomoc.

Čítajte viac Zadarmo ubytovanie, strava a dokonca aj práca. Slovenské hotely aj napriek ťažkým stratám pomáhajú Ukrajincom

17:06 Poslanci Národnej rady vyzývajú generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby ukončil spoluprácu s ruskou generálnou prokuratúrou.

Čítajte viac Žilinka ukončil spoluprácu s Rusmi

16:52 Rusi začali s útokmi na dôležité komunikačné zariadenia v ukrajinskom Kyjeve. Dokazuje to video zverejnené bieloruským spravodajským webom Nexta a potvrdené agentúrou Unian.

Podľa videa v blízkosti televíznej veže došlo k viacerým explóziám. Podľa serveru Ukrajinska pravda objekt zasiahli dve rakety. Cieľom bola miestnosť, kde sa nachádzali ľudia, píše agentúra Unian, podľa ktorej boli zaznamenané dočasné problémy s televíznym vysielaním. O obetiach zatiaľ nie sú informácie.

16:49 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov potvrdil, že v bojoch proti ukrajinským „nacionalistom“ boli zabití dvaja z jeho mužov a šesť ďalších utrpelo zranenia. Informovala nemecká tlačová agentúra DPA.

„Áno, ľudia vo vojne umierajú a túto životnú dráhu si oni vybrali,“ uviedol o dvoch mŕtvych čečenských vojakoch. Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze.

Kadyrov, ktorého podporuje Kremeľ, je prvým predstaviteľom na ruskej strane, ktorý oznámil počet obetí počas útočenia na Ukrajine. Rusko ju napadlo minulý týždeň 24. februára.

Kadyrov hovoril vo svojom vyhlásení o „vojne“, pričom Moskva zatiaľ opisovala inváziu ako „špeciálnu vojenskú operáciu“ zameranú na „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny.

Do tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa teda medzičasom zapojili aj oddiely vyslané súčasným vodcom Čečenska Kadyrovom, oddaným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kadyrov ešte predtým vyhlásil, že v súčasnej situácii „chce“ ísť na Ukrajinu asi 12 000 čečenských bojovníkov. Neskôr potvrdil, že už na Ukrajine bojujú a „nemajú jediný škrabanec“, písali tlačové agentúry v pondelok 28. februára.

16:35 Britský premiér Boris Johnson upozornil na čoraz väčšiu humanitárnu krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Varoval pritom, že počet utečencov z Ukrajiny môže dosiahnuť milióny, a ponúkol, že Británia by mohla prijať vyše 200 000 z nich, uvádza agentúra Reuters.

„Uľahčíme Ukrajincom žijúcim v Spojenom kráľovstve, aby do našej krajiny priviedli svojich príbuzných. Je ťažké vypočítať presné čísla, ale mohlo by to byť vyše 200 000 ľudí,“ povedal Johnson počas svojej utorňajšej návštevy v Poľsku.

Johnsonov hovorca novinárom povedal, že Londýn pre Ukrajincov rozširuje pravidlá pre tzv. zjednocovanie rodín, aby im tak umožnil priviezť do Británie svojich rodičov, súrodencov, dospelé deti či starých rodičov.

„Keď som včera večer hovoril s prezidentom (USA Joeom) Bidenom, zamerali sme sa na humanitárnu núdzovú situáciu, ktorá práve prepuká. Putinova invázia už donútila státisíce ľudí opustiť svoje domovy a musíme sa pripraviť na to, že ich bude ešte viac, možno milióny,“ povedal britský premiér.

Johnson tiež sľúbil, že Británia na humanitárnu a ďalšiu pomoc Ukrajine vyčlení 220 miliónov libier (264,31 milióna eur). Dodal, že Británia má v krajinách susediacich s Ukrajinou vrátane Poľska v stave pohotovosti približne 1000 vojakov, pripravených na poskytovanie humanitárnej pomoci.

Čítajte viac Z Ukrajiny utieklo už viac ako 660 000 ľudí

Johnson sa v utorok vo Varšave stretol s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym. Obaja lídri uviedli, že budú naďalej podporovať Ukrajinu a jej občanov. Johnson zároveň povedal, že Poľsko v pomoci Ukrajine zohráva vedúcu úlohu a jeho skvelá práca je inšpiráciou aj pre ostatných.

16:31 Výrazne viac mužov a žien v Poľsku chce vstúpiť do armády po ruskej invázii na Ukrajinu, vyplýva z utorňajších údajov ministerstva obrany vo Varšave.

Podľa údajov ministerstva požiadalo posledný februárový týždeň o službu v ozbrojených silách 2 200 ľudí. Predtým to bolo okolo 400 žiadateľov týždenne.

Vzrástol aj záujem o vstup do poľských pozemných Ozbrojených síl územnej obrany (WOT), ktorých dobrovoľníci trénujú jeden víkend v mesiaci.

Poľsko má s Ukrajinou spoločné štátne hranice v dĺžke vyše 500 kilometrov a v súčasnosti prijíma státisíce utečencov zo susednej krajiny, pripomína DPA.

16:25 Útok Ruska na Ukrajinu ohrozuje globálne zásoby potravín.

Čítajte viac Ceny potravín v dôsledku vojny poletia nahor, pre vyše 100 miliónov ľudí to môže znamenať problém

16:15 Do Nemecka dorazili ďalší vojaci americkej armády – po tom, ako Severoatlantická aliancia po ruskej invázii na Ukrajinu prvýkrát aktivovala svoje sily rýchlej reakcie na obranné účely, informuje NATO.

Podľa tlačovej správy NATO americkí vojaci z bojového oddielu 1. obrnenej brigády, 3. pešej divízie opustili základňu vo Fort Stewart v USA a v pondelok prileteli na medzinárodné letisko v Norimbergu.

Vojaci budú mať základňu vo výcvikovom priestore Grafenwöhr v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, hoci americký minister obrany Lloyd Austin naznačil, že v prípade potreby môžu byť presunutí aj na územie iných spojeneckých krajín v Európe.

Po napadnutí Ukrajiny ruskými jednotkami príkaz na presun do Nemecka dostalo celkovo viac ako 7000 amerických vojakov.

Aliancia spresnila, že posilnila svoje obranné pozície na východnom krídle NATO prísunom väčšieho počtu pozemných a vzdušných síl a námorných kapacít, ktoré poskytli viaceré spojenecké krajiny.

Podľa ministerstva obrany USA v reakcii na nevyprovokovanú a neopodstatnenú inváziu Ruska na Ukrajinu už bolo do Európy vyslaných viac ako 12 000 amerických vojakov, čím rozšírili doterajší stav v počte 80 000 príslušníkov americkej armády rozmiestnených vo viacerých krajinách Európy.

NATO po prvýkrát aktivovalo svoje sily rýchlej reakcie, na obranné účely, 25. februára, deň po tom, ako ruské sily z viacerých strán vstúpili na ukrajinské územie.

16:03 Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa rozprával s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom a vyzval na vyriešenie krízy prostredníctvom vyjednávaní. Informovali o tom čínske štátne médiá. Peking zastáva opatrný, problémový diplomatický postoj k napadnutiu Ukrajiny Ruskom, svojím blízkym spojencom, píše tlačová agentúra AFP.

Šéf čínskej diplomacie Wang zatelefonoval Kulebovi. Povedal mu, že Peking „hlboko ľutuje, že medzi Ukrajinou a Ruskom vypukol konflikt, a mimoriadne pozorne sleduje všetky ujmy spôsobené civlistom“, uviedla čínska štátna televízia CCTV. Dodala, že Wang vyzval obe krajiny, aby „spôsob riešenia tejto záležitosti našli cez vyjednávania“.

Peking aj v pondelok vyzval na deeskaláciu a zdržanlivosť v súvislosti s vojnou na Ukrajine – práve v čase, keď sa zástupcovia Kyjeva a Moskvy stretli na rokovaniach v Bielorusku, ako napísala AFP.

15:55 Ceny pšenice je pre ruskú agresiu na Ukrajine najvyššia za 15 rokov.

Čítajte viac Pšenica je najdrahšia za 15 rokov. Nasledovať ju má aj kukurica

15:52 Občania Ukrajiny môžu od utorka cestovať bezplatne so všetkými dopravcami v rámci Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK). Pri kontrole sa musia preukázať platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.

„Bezplatne sa odvezú na linkách Dopravného podniku Bratislava (DPB) – bratislavskej MHD, v regionálnych autobusoch spoločností Arriva a tiež v regionálnych vlakoch dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK),“ uvádza sa na webe IDS BK.

V prípade regionálnych autobusov v Bratislavskom kraji sa občania Ukrajiny preukážu vodičovi pri nástupe do autobusu. Vo vozidlách bratislavskej MHD a vo vlakoch ZSSK pri prepravnej kontrole.

Rozhodnutie vzniklo na základe výzvy ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) na prejavenie solidarity pre obyvateľov vojnou postihnutej Ukrajiny.

15:45 Rezort vnútra upozorňuje vojnových utečencov z Ukrajiny na hrozbu obchodovania s ľuďmi. Na hraniciach preto bude v slovenčine a ukrajinčine distribuovať informačné letáky, upozorňujúce na možné zneužitie situácie.

„Obchodníci s ľuďmi môžu zneužiť situáciu ľudí utekajúcich pred vojnovým konfliktom z Ukrajiny. V reakcii na túto situáciu pripravilo Ministerstvo vnútra (MV) SR súbor informácií, ktorými upozorňuje na riziko tejto trestnej činnosti,“ priblížilo ministerstvo.

Letáky budú distribuované predovšetkým v spolupráci s okresnými úradmi, mimovládnym sektorom, políciou a inými. K dispozícii budú aj na webe ministerstva a na stránke ua.gov.sk.

V prípade podozrení možno kontaktovať zamestnancov bezplatnej Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi na čísle 0800 800 818. Ak ide o ohrozenie zdravia, možno kontaktovať linky 112 alebo 158.

15:35 Rusko zažilo ma Konferencii o odzbrojení v Ženeve potupu. Na začiatku vopred nahratého video prejavu ministra zahraničia Sergeja Lavrova väčšina delegácií opustila sálu a dala tak jasne najavo, čo si o vojne na Ukrajine a aj Rusku samotnom myslí. Pozrite si video.

Lavrov sa konferencie nemohol zúčastniť osobne, nakoľko Švajčiarsko pre ruské stroje uzatvorilo svoj vzdušný priestor.

15:33 Prítomnosť vojakov NATO na území Slovenska by chcel minister obrany Naď predložiť na vládu budúci týždeň.

Čítajte viac Naď chce dať návrh na prítomnosť vojakov NATO na vládu budúci týždeň

15:08 Ruské ministerstvo obrany podľa ruskej verzii BBC varovalo, že podnikne útoky vysoko presnými zbraňami na kyjevské centrum informačných a psychologických operácií a objekty tajnej služby SBU v hlavnom meste. Ministerstvo vyzvalo občanov pracujúcich v daných objektoch a civilistov bývajúcich v okolí, aby opustili svoje domovy, uviedol server BBC News.

Dôvodom útoku má byť podľa rezortu zvyšujúci sa počet kybernetických útokov na ruské vládne inštitúcie.

15:01 Firma, ktorá postavila plynovod Nord stream 2, uvažuje nad podaním žiadosti o insolvenciu.

Čítajte viac Sankcie potápajú Nord Stream 2. Prepustil všetkých zamestnancov

14:58 Rusko musí bezodkladne stiahnuť s svojich vojakov z Ukrajiny a ukončiť „krviprelievanie“, povedal nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, pričom Kremľu pohrozil uvalením ďalších sankcií. Informovala o tom agentúra AFP.

Rusko by malo „okamžite zastaviť všetky svoje nepriateľské operácie, stiahnuť ruské jednotky do Ruska a vrátiť sa k dialógu,“ uviedol Scholz v Berlíne na tlačovej konferencii s luxemburským premiérom Xavierom Bettelom. „Krviprelievanie musí skončiť,“ dodal.

Čítajte viac Bežní Rusi už cítia dopad sankcií. Úspory sa im roztápajú pred očami

„K balíkom (sankcií), o ktorých sme doteraz rozhodli, určite pridáme ďalšie,“ povedal Scholz s tým, že „Ukrajina doslova bojuje o prežitie“.

Vojnu proti Ukrajine označil Bettel za „bod obratu“. Je to vojna "proti slobode, proti hodnotám, ktoré zastávame“. Bettel požiadal Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby pokračovali v rokovaniach o dosiahnutí prímeria so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

14:51 Slovenský veľvyslanec na Ukrajine spolu s ďalšími tromi zamestnancami naďalej pracujú na ambasáde v Kyjeve aj napriek zložitej situácii. Potvrdila to prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom profile na sociálnej sieti po telefonáte so slovenským veľvyslancom v Ukrajine Marekom Šafinom. Zároveň podotkla, že ide o jedno z posledných veľvyslanectiev Európskej únie, ktoré ostávajú v ukrajinskom hlavnom meste naďalej prítomné.

„Útočisko poskytli aj niekoľkým rodinám a našim aj zahraničným novinárom. Cez víkend platil zákaz vychádzania, ale dnes sa im podarilo dokúpiť aj potrebné potraviny. Všetci sú v poriadku,“ priblížila prezidentka. V rozhovore sa veľvyslancovi a jeho kolegom poďakovala za ich odhodlanie, obetavosť a profesionalitu.

14:47 Polícia zaznamenala vyhrážky voči analytikom Policajného zboru, ktorí sa venujú proruským dezinformáciám.

Čítajte viac Policajní analytici, ktorí sa venujú proruským dezinformáciám, čelia vyhrážkam

14:39 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu „zničil mier v Európe“. Rusko zároveň vyzval, aby ukončilo vojnu a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny. Dodal, že NATO na Ukrajinu nepošle vojakov ani bojové lietadlá, keďže sa nechce zapojiť do tohto ozbrojeného konfliktu, uvádza denník The Guardian.

Stoltenberg sa takto vyjadril počas návštevy leteckej základne v poľskom meste Lask, kde sa stretol s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. „Prezident Putin zničil mier v Európe. Členské krajiny Alinacie odsudzujú neopodstatnenú a brutálnu inváziu na Ukrajine,“ povedal Stoltenberg novinárom na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, uvádza agentúra AFP.

Šéf NATO dodal, že „ruský útok (na Ukrajinu) je úplne neprijateľný a umožnilo ho Bielorusko“.

Zdôraznil tiež, že NATO „nebude súčasťou tohto konfliktu“ s Ruskom. Aliancia je však zároveň podľa jeho slov pripravená „brániť každý centimeter“ svojho územia a nedávno posilnila svoje východné krídlo.

„Rusko musí okamžite skončiť s touto vojnou, stiahnuť všetky svoje sily z Ukrajiny a úprimne sa zapojiť do diplomatického úsilia. Svet stojí pri Ukrajine a žiada mier,“ povedal.

Stoltenberg tiež uviedol, že NATO poskytuje Ukrajine humanitárnu, finančnú i ďalšiu pomoc, vojakov jej však nepošle. „NATO sa nezapojí do konfliktu. NATO sa teda nechystá poslať na Ukrajinu vojakov alebo presunúť (svoje) lietadlá do ukrajinského vzdušného priestoru,“ dodal.

Poľský prezident Duda uviedol, že spoločne so Stoltenbergom prebrali ďalšie kroky, ktoré sa NATO chystá podniknúť na svojom východnom krídle, tvorenom z veľkej časti práve Poľskom, píše agentúra PAP. „Diskutovali sme o bezpečnostnej situácii, hovorili sme o úlohách… a krokoch potrebných na posilnenie východného krídla Aliancie,“ povedal Duda.

Šéf NATO sa Poľsku zároveň poďakoval za to, že na svoje územie už prijalo desaťtisíce tečencov z Ukrajiny.

14:30 Vojna začína zasahovať aj slovenské firmy. Prvé ťažkosti hlási Dopravný podnik Bratislava, ktorý zamestnáva 102 vodičov z Ukrajiny.

Čítajte viac Niektorí ukrajinskí vodiči DPB odišli domov na dovolenku, naspäť na Slovensko sa už vrátiť nemohli

14:26 hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa agentúry TASS informoval, že ruská armáda za šesť dní bojov na Ukrajine zničila 1 325 ukrajinských vojenských objektov, ako aj 395 tankov a ďalších obrnencov, 59 raketometov, 179 diel a mínometov a 286 kusov špeciálnej automobilovej techniky.

Tieto čísla nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

14:15 Ruská invázia na Ukrajine je pošliapaním medzinárodného práva i ľudských práv a masakry, k akým došlo pri ostreľovaní Charkova, sa už nesmú opakovať. Uviedla to komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.

Komisárka v oficiálnom vyhlásení pripomenula, že ruský vojenský útok proti Ukrajine už šiesty deň „rozsieva smrť a skazu v srdci Európy“. Podľa jej slov ruská invázia za pár dní viedla k smrti alebo zraneniu stoviek ľudí vrátane mnohých detí.

„Najnovšie ostreľovanie mesta Charkov odhalilo očividnú ľahostajnosť ruských síl k životu civilného obyvateľstva, pričom desiatky ľudí zahynuli alebo boli zranení a mnoho civilných cieľov, vrátane bytových domov i škôlky, bolo zasiahnutých neriadenými strelami a kazetovou muníciou,“ uviedla Mijatovičová.

Zdôraznila, že vojna na Ukrajine pošliapava medzinárodné právo a základné ľudské práva a likviduje humanitárne právo ako také. Milióny ľudí sa pre nepriateľské ostreľovanie, ktoré už zasiahlo nemocnice, školy a domy, obávajú o svoje životy.

„Tisíce ľudí sú odrezané od základného vybavenia a nemajú prístup k vode, liekom, jedlu, elektrine, hygienickým zariadeniam a prístrešku,“ opísala situáciu. Upozornila tiež na to, že nemocničný personál sa snaží poskytnúť starostlivosť pacientom aj za takejto situácie, časté ostreľovanie však núti k premiestneniu pacientov do protibombových krytov alebo základní. A dodala, že prúdy utečencov a vysídlených ľudí zúfalo hľadajú bezpečie v iných častiach krajiny či v zahraničí.

„Tento masaker musí byť okamžite ukončený, skôr než príde o život ešte viac nevinných ľudí a budú napáchané ešte väčšie škody. Ruská vláda to môžu urobiť. Musí s týmto zlým snom okamžite skoncovať,“ odkázala Mijatovičová.

14:08 Ministerstvo obrany apeluje na verejnosť, aby sa v okolí objektov ministerstva a Ozbrojených síl vyvarovala zakázanej činnosti. Reaguje tak na zvýšený počet incidentov, pri ktorých zaznamenal najmä porušovanie zákazu vyhotovovania audiovizuálnych záznamov. Objekty ministerstva a OS SR majú vzhľadom na aktuálnu situáciu na Ukrajine a tiež v prospech zachovania vysokej akcieschopnosti OS SR zvýšenú ochranu. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Chcem všetkých upokojiť, že Slovensku nateraz nehrozí priame vojenské ohrozenie. Zároveň môžem ubezpečiť, že nič nenechávame na náhodu, aj zvýšená úroveň ochrany našich objektov je súčasťou našej pripravenosti. Verím, že verejnosť nám v tom pomôže rešpektovaním pravidiel,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

Rezort obrany upozornil, že v prípade porušenia bude konať Vojenská polícia v spolupráci s Policajným zborom na základe platnej legislatívy.

13:58 Rusko plne zablokovalo prístup ukrajinských síl k Azovskému moru, tvrdí ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS. Stručná správa agentúry sa nezmieňuje o obkľúčenom strategickom prístavnom meste Mariupolu, ktoré je podľa starostu pod ustavičnou ruskou paľbou. Už predtým Rusi dobyli iný ukrajinský prístav na Azovskom mori, Berďansk.

Hovorca ministerstva Igor Konašenkov spresnil, že popredné jednotky samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR) dosiahli administratívne hranice Doneckej oblasti a spojili sa s ruskými vojskami, ktoré kontrolujú ukrajinské pobrežie Azovského mora smerom na sever od anektovaného Krymu.

„Od dnešného dňa je plne zablokovaný prístup jednotiek ukrajinských ozbrojených síl k Azovskému moru,“ vyhlásil Konašenkov, ktorý má hodnosť generálmajora.

Hovorca vo zozname obcí, ktoré podľa neho dobyli doneckí separatisti počas úspešnej ofenzívy, ale nespomenul samotný Mariupol, ktorého pád prisľúbil vodcu separatistov Denis Pušilin na dnešok.

Podľa Konašenkova aj vojská separatistickej Luhanskej ľudovej republiky (LNR) postúpili až 61 kilometrov do hĺbky ukrajinského územia.

13:54 Líder samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky na východe Ukrajiny Denis Pušilin povedal, že v priebehu utorka očakáva obkľúčenie prístavného mesta Mariupoľ. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Našou dnešnou úlohou je obkľúčiť Mariupoľ,“ povedal Pušilin a dodal, že mesto Volnovacha na polceste medzi Doneckom a Mariupoľom už bolo obkľúčené. Pušilin vyhlásil, že ukrajinské zložky v Mariupoli terorizujú civilné obyvateľstvo a používajú ho ako ľudský štít. Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Separatisti tvrdia, že do stredy ponechajú otvorené humanitárne koridory, ktoré umožnia civilistom opustiť Mariupoľ.

Starosta mesta Vadim Bojčenko v ukrajinskej televízii uviedol, že obytné oblasti Mariupoľa sú už päť dní ostreľované ťažkým delostrelectvom, raketami a lietadlami. „Je tu veľa zranených, mŕtvych miestnych obyvateľov, žien, detí. Zničili dôležitú infraštruktúru, v meste nie je elektrina, nie je teplo. Budeme bojovať do poslednej guľky,“ povedal Bojčenko.

13:50 Vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu na Ukrajine oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru obmedzujú vybavovanie cudzincov na pracoviskách až do odvolania. Na pracoviskách budú vybavovaní len cudzinci prichádzajúci z Ukrajiny, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a ich rodinní príslušníci. Cudzinecká polícia zároveň upozorňuje na dodržiavanie takzvanej ohlasovacej povinnosti podľa zákona o pobyte cudzincov, informuje hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Hlásenie pobytu je možné stiahnuť na webovej adrese Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Originál vyplneného a podpísaného tlačiva Hlásenie pobytu v príslušnom jazyku treba doručiť miestne príslušnému oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru.

13:40 Tranzit ruského plynu cez Slovensko do západnej Európy sa oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako zdvojnásobil.

Čítajte viac Preprava ruského plynu cez Slovensko sa výrazne zvýšila

13:38 Pri utorňajšom ostreľovaní centra ukrajinského mesta Charkov ruskými vojskami zahynulo najmenej desať civilistov a 35 ďalších utrpelo zranenia, uviedol na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

„Trosky sa (momentálne) odstraňujú a obetí a zranených bude ešte viac,“ dodal Heraščenko.

Minister zahraničných vecí Indie Subrahmanjam Džajšankar medzičasom uviedol, že pri ruskom útoku zahynul aj jeden indický občan, ktorý v meste študoval.

Záchranári v meste Charkov hlásili najmenej 20 zranených, informovala britská stanica BBC s tým, že tento údaj nebolo možné nezávisle potvrdiť.

V centre Charkova došlo v utorok k ruskému raketovému útoku, ktorého terčom sa stala budova miestnej samosprávy na tamojšom Námestí slobody, informovali miestne médiá.

Charkov zasiahli raketové útoky ruskej armády už v pondelok; tie si vyžiadali najmenej 11 obetí na životoch a desiatky zranených. Zničených bolo 87 obytných budov.

13:20 Europoslanci vstali a tlieskali. Nikto nás nezlomí, sme silní. Bojujeme za našu slobodu, za naše životy, odkázal do Bruselu Zelenskyj.

Čítajte viac Europoslanci žiadajú prísnejšie sankcie proti Rusku. Zelenskyj: Nikto nás nezlomí, sme silní

13:13 Slovensko chce mať možnosť využiť pri riešení dosahov utečeneckej krízy aj eurofondy. Tento postoj tlmočila vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová (Za ľudí) na samite európskych ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti. Konal sa vo francúzskom Rouen.

„Vojna na Ukrajine nás postavila pred úplne nové naliehavé výzvy,“ podotkla Remišová s tým, že členské štáty na samite vyzvala aj na rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ. Podľa vicepremiérky spoločným úsilím členských štátov by mala byť čo najrýchlejšia integrácia Ukrajiny do Európskej únie (EÚ).

Vyzdvihla, že v súčasnej bezpečnostnej a humanitárnej kríze potrebujú členské štáty ležiace na východnej hranici Únie rýchle a účinné riešenia na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou. „Na rokovaní som vyzvala, aby Európska komisia umožnila Slovensku a ďalším štátom využiť eurofondy na riešenie aktuálnej naliehavej situácie, ako aj na dodatočnú pomoc EÚ pre krajiny, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii,“ predstavila ministerka.

Ministri na samite riešili aj správu o súdržnosti. „Európska únia je odvážny a úspešný projekt. Politika súdržnosti je jeho srdcom a pilierom vzájomnej solidarity. Jej dôležitosť sa ukázala najmä v ťažkých chvíľach, ktorým sme spoločne čelili, a je kľúčové, aby zostala zachovaná aj po roku 2027,“ zhodnotila Remišová.

Správa uvádza, že menej rozvinuté regióny zaznamenali v uplynulých rokoch výrazný ekonomický rast spojený s výhodami, ako sú nízke náklady a návratnosť investícií do infraštruktúry. Podľa EK sa však tento pozitívny trend môže v blízkej budúcnosti zastaviť a menej rozvinuté regióny musia nájsť nové možnosti, ako si zabezpečiť udržateľný rast.

„Týka sa to aj Slovenska, preto musíme viac investovať do vedy, výskumu a inovácií, aby si obyvatelia všetkých regiónov mohli nájsť dobre platené miesto a neodchádzali za lepším životom do iných krajín,“ poznamenala ministerka s tým, že z nových eurofondov preto plánuje Slovensko investovať do tejto oblasti takmer dve miliardy eur.

12:59 Ministerstvo kultúry s okamžitou platnosťou ukončilo aktuálnu a aj plánovanú spoluprácu s ruskými inštitúciami.

Čítajte viac Ministerstvo kultúry ruší spoluprácu s ruskými inštitúciami

12:55 Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruskej invázie podľa najnovších údajov Organizácie Spojených národov už prinajmenšom 136 civilistov vrátane 13 detí. Ďalších 400 civilistov, vrátane 26 detí, utrpelo zranenia počas ostreľovania v obytných oblastiach, uviedla s odvolaním sa na OSN spravodajská stanica Sky News.

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Liz Throssellová priblížila, že väčšina z obetí bola zabitá alebo zranená „výbušnými zbraňami so širokou oblasťou dopadu“.

Hovorkyňa poznamenala, že uvedené čísla predstavujú len počet obetí, ktorých úmrtia a zranenia bola OSN schopná nezávisle overiť, pričom ide zrejme iba o zlomok skutočného počtu. „Skutočná bilancia je pravdepodobne oveľa vyššia,“ dodala.

12:48 Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko tvrdí, že do Bieloruska by sa vraj mohli pokúsiť preniknúť z Ukrajiny skupiny diverzantov, vysiela preto na hranice elitné jednotky.

Čítajte viac Lukašenko posilňuje južnú hranicu Bieloruska s Ukrajinou

12:42 Slovenský futbalový zväz sa pripojil k iniciatíve a odmieta hrať medzištátne zápasy na akejkoľvek úrovni s tímami Ruska a Bieloruska.

Čítajte viac SFZ sa pripojil k iniciatíve. Odmieta hrať s Rusmi a Bielorusmi

12:40 Je priskoro robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v pondelok. Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, uviedla agentúra AFP.

Peskov uviedol, že ruská delegácia informovala ruského prezidenta Vladimira Putina o obsahu rozhovorov, ale je zatiaľ „priskoro na vyhodnotenie“ ich záverov.

Rokovanie sa konalo v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať. V ukrajinskej delegácii, ktorá pricestovala do Homeľskej oblasti vrtuľníkom z Poľska, bol aj minister obrany Olexij Reznikov.

Obe strany potvrdili ochotu pokračovať v rokovaniach. „Dohodli sme sa, že rokovania budú pokračovať,“ uviedol šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij.

12:34 Na autobusovej stanici na bratislavských Mlynských nivách zriadili infopoint pre utečencov z Ukrajiny. Pre TASR to potvrdil hovorca prevádzkovateľa stanice, spoločnosti Slovak Lines, Štefan Bako.

„Infopoint poskytuje prichádzajúcim Ukrajincom všetky potrebné informácie, vrátane možností ubytovania či transferu. Snahou je, aby bol neustále dostupný aj personál komunikujúci v ukrajinskom jazyku,“ priblížil Bako.

Ukrajinci informačné centrum nájdu na –1. podlaží, v priestoroch budúceho lounge a je prístupné dvoma vchodmi, jedným priamo z výstupísk a druhým z priestorov vnútorného foyer stanice. Otvorené bude každý deň od 9.00 do 15.00 h.

12:28 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko ohlásil posilnenie južnej hranice krajiny s Ukrajinou ďalšími vojenskými jednotkami.

Čítajte viac Lukašenko posilňuje južnú hranicu Bieloruska s Ukrajinou

12:23 Ukrajinskí piloti prišli do Poľska, aby si prevzali stíhacie lietadlá darované európskymi krajinami.

Čítajte viac Ukrajinská armáda si do Poľska prišla po stíhačky. Slovenské Mig-y to zrejme nebudú

12:22 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hovoril so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom o rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa v ten istý deň uskutočnili v blízkosti bielorusko-ukrajinských hraníc.

Erdogan bieloruskému prezidentovi v telefonickom rozhovore povedal, že Turecko ako člen Severoatlantickej aliancie (NATO) bude pokračovať v úsilí „o ukončenie vojny a obnovenie mieru“, informoval vo vyhlásení úrad tureckého prezidenta.

Erdogan tiež vyhlásil, že Turecko sa nemieni vzdať svojich úzkych vzťahov s Moskvou ani s Kyjevom.

Turecko v pondelok oznámilo, že sa v súlade s Konvenciou z Montreux rozhodlo uzavrieť prielivy Bospor a Dardanely pre vojenské lode. Týmto krokom chcú predísť eskalácii konfliktu na Ukrajine.

12:19 Americké ministerstvo obrany odhaduje, že Rusko už má na území Ukrajiny 75 percent z tých vojakov, ktorých šéf Kremľa Vladimir Putin vyčlenil na inváziu.

Webový portál britskej televízie BBC v utorok nesprávne pochopil informáciu od britského vojenského experta, ktorý tiež hovoril o rovnakom percentuálnom počte, avšak BBC neuviedla, že ide o 75 percent z mužov vyčlenených na inváziu.

„Pred (ruskou) inváziou analytici odhadovali, že Rusko malo pozdĺž svojich hraníc s Ukrajinou a taktiež v Bielorusku viac ako 160 000 vojakov. Ak je odhad, ktorý hovorí o 75-percentách, správny, tak sa na invázii (na Ukrajine) zúčastňuje 120 000 ruských vojakov,“ uviedol Pentagón v tlačovej správe.

Podľa analytikov amerického ministerstva obrany ukrajinské pozemné sily spomalili ruský postup na hlavné mesto Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov. Nemenovaný predstaviteľ Pentagónu opäť potvrdil domnienku, že hlavným vojenským cieľom Ruska je zrejme obsadenie Kyjeva.

„Rusku sa doteraz nepodarilo dosiahnuť vzdušnú prevahu nad Ukrajinou. Ukrajinská protivzdušná obrana zostáva životaschopná, pokiaľ ide o lietadlá aj systémy protiraketovej obrany,“ uviedol v tlačovej správe Pentagón.

12:11 Z Ukrajiny utieklo už viac ako 660 000 ľudí. Na vstup do Poľska sa čaká 60 hodín, pred rumunskou hranicou je 20 kilometrov dlhý rad.

Čítajte viac Z Ukrajiny utieklo už viac ako 660 000 ľudí

12:01 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov tvrdí, že Rusko sa musí postaviť nebezpečenstvu, že sa na Ukrajine objavia jadrové zbrane. Vo vopred nahranom videoprejave na Konferencii o odzbrojení v Ženeve tiež podľa agentúry TASS povedal, že je neprijateľné, aby európske krajiny mali na svojom území americké jadrové zbrane. Väčšina delegácií na rokovaní pri Lavrovovom prejave na protest opustila sálu, napísala agentúra AFP.

Ukrajina podľa Lavrova stále má sovietske jadrové technológie a Moskva vraj musí „všetkými prostriedkami“ zabrániť tomu, aby sa na Ukrajine objavili jadrové zbrane. Rusko má pritom približne 6 300 jadrových hlavíc, z toho približne 1 600 pripravených na okamžité použitie, či už z ponoriek, pozemných síl, mobilných odpaľovacích zariadení či lietadiel.

Šéf ruskej diplomacie podľa novinárov hovoril o takmer prázdnej sále, väčšina diplomatov jeho prejav bojkotovala.

Na rovnakom fóre hovoril aj ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, ktorý obvinil Rusko, že na Ukrajine spáchalo vojnové zločiny. „Nič nemôže ospravedlniť ostreľovanie obytných budov, škôlok, sirotincov, nemocníc, autobusov a sanitiek, pred ostreľovaním utekajú milióny ľudí,“ povedal prostredníctvom videa Kuleba.

Lavrov v pondelok zrušil svoju cestu do Ženevy kvôli sankciám EÚ, ktorá po invázii na Ukrajinu uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Okrem Konferencie o odzbrojení mal Lavrov vystúpiť na rokovaní Rady OSN pre ľudské práva.

11:42 Za posledných 24 hodín do utorka rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny 12 008 osôb, z toho v utorok ráno bolo vybavených 4464 osôb. Celkový počet vybavených vstupujúcich z Ukrajiny od vypuknutia konfliktu bol v utorok ráno 54 304. TASR o tom informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Aktuálne sú čakacie doby na najzaťaženejších priechodoch podľa jeho slov od 10 do 35 hodín. „Vybavovací proces naďalej spomaľujú colné kontroly a kontroly posádok vozidiel na strane Ukrajiny,“ uviedol Slivka.

11:37 Pre vojnu na Ukrajine Za pondelok požiadalo o slovenský pas trikrát viac ľudí ako pred týždňom.

Čítajte viac Slováci húfne žiadajú o pasy. Nepodliehajte panike, odkazuje vnútro

11:17 Rusko bude pokračovať v ofenzíve na Ukrajine, kým „nedosiahne svoje ciele“, povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Čítajte viac Šojgu: Ruská armáda zostane na Ukrajine až do dosiahnutia cieľov

11:13 Európsky parlament bude v utorok popoludní mimoriadne rokovať o situácii na Ukrajine, ktorá bola napadnutá ruskou armádou. K zákonodarcom sa prostredníctvom internetu pripojí aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom predsedníčka EP Roberta Metsolová.

„Európsky parlament sa stretne o 12.30 h s cieľom diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu. Pridajú sa k nám aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk. Vypočujeme si tiež predsedu Európskej rady Charlesa Michela, šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella,“ napísala Metsolová na sociálnej sieti Twitter.

10:57 Na Ukrajine je podľa britského vojenského experta nasadených už 75 percent ozbrojených síl Ruska. Jack Watling, výskumný pracovník a odborník na pozemné vojenské operácie a vojenskú vedu z britského Kráľovského inštitútu obranných a bezpečnostných štúdií (RUSI) to povedal v utorok v relácii Today na rozhlasovej stanici BBC Radio 4.

Rusko tak podľa jeho slov výrazne zvýšilo nasadenosť svojej armády na Ukrajine, z pôvodných približne 40 percent na začiatku invázie. Zhodný údaj, teda až 75-percentnú aktuálnu nasadenosť ruskej armády, uvádza aj nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej obrany.

Watling zároveň povedal, že veľký počet ruských vojakov postupuje z juhu Bieloruska a začínajú si vytvárať podmienky na to, aby moholi zaútočiť na Kyjev.

Britský expert tiež uviedol, že pri pondelňajšom ostreľovaní Charkova boli použité salvové raketomety vystreľujúce do oblasti veľké množstvo neriadených rakiet. Podľa jeho slov zároveň existujú dôkazy, že niektoré z nich obsahovali kazetovú muníciu.

10:50 Slováci začali v uplynulých dňoch vykupovať tablety s obsahom jódu, ktoré sa používajú pri úniku radiácie. Ministerstvo zdravotníctva neodporučilo obyvateľom ich užívanie v rámci prevencie a upozornilo na zdravotné riziká. Podľa médií záujem o jódové tablety na Slovensku stúpol po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti.

„Užívanie jódovej profylaxie ako prevencia sa dôrazne neodporúča. Dlhodobé užívanie môže spôsobiť ohrozenie srdcovo-cievneho systému a poškodenie štítnej žľazy,“ uviedla v tlačovej správe hovorkyňa slovenského ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Podľa Eliášovej sa jódové preparáty používajú pri úniku radiácie, jodid draselný sa používa na ochranu pred naviazaním rádioaktívneho jódu na štítnu žľazu.

10:34 Proruskí separatisti z medzinárodne neuznávanej Doneckej ľudovej republiky (DNR) plánujú dobyť Mariupol, stále vzdorujúcu ukrajinskú baštu na juhovýchode krajiny, ešte dnes, vyhlásil dnes v ruských médiách ich vodca Denis Pušilin. Ešte predtým separatisti vyzvali obyvateľov Mariupolu, aby mesto do 2. marca opustili dvoma špeciálnymi koridormi. Obkľúčenie strategického ukrajinského mesta s asi 430-tisíc obyvateľmi ruskými silami a proruskými separatistami ohlásil v pondelok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, dodal Interfax. Mariupol aj neďaleká Volnovacha sú síce pod tlakom nepriateľa, ale stále sú v ukrajinských rukách, uviedol denník Ukrajinska pravda.

Mariupol je ustavične pod nepriateľskou paľbou, ktorá zabíja civilistov, ženy a deti a ničí domy a školy, posťažoval sa v ukrajinskej televízii starosta mesta Vadym Bojčenko.

10:30 Mimovládna organizácia Úsmev ako dar doručila priamo na Ukrajinu kamión so 14,5 tonami humanitárnej pomoci pre obyvateľov. S pomocou plánuje pokračovať, zároveň vyhlásila verejnú zbierku.

„Úsmev ako dar pomáha ukrajinským rodinám, ktoré museli utiecť pred konfliktom v separatických oblastiach, od roku 2015. Vďaka kontaktom, ktoré si organizácia za tie roky na Ukrajine vybudovala, sa im podarilo aj v tejto krízovej situácii dostať s pomocou priamo až do Užhorodu,“ informovala ďalej v utorok organizácia.

V nadchádzajúcom týždni Úsmev ako dar plánuje dopraviť v spolupráci so súkromnou spoločnosťou na Ukrajinu ďalšie kamióny s humanitárnou pomocou. Organizácia však upozorňuje, že kým sa Slovenskej republike nepodarí vybudovať most humanitárnej pomoci z Košíc do Užhorodu, posielať kamióny je ako boj s veternými mlynmi.

10:20 Desiatky Američanov a Kanaďanov zareagovali na výzvu Ukrajiny, aby sa do bojov proti ruskej invázii zapojili zahraniční dobrovoľníci, napísala dnes agentúra Reuters.

Ich vlády odmietajú na Ukrajinu vyslať vojakov v obave, že by sa tým mohla rozpútať svetová vojna. Ale mnoho Američanov a Kanaďanov agentúre Reuters povedalo, že ich inšpiroval neohrozený odpor Ukrajincov. A mnohí z nich sa obávajú, že ak neurobia nič pre obranu Európy, môžu byť ohrozené aj ich demokratické práva doma.

10:14 Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. Je o tom presvedčený francúzsky minister financií Bruno Le Maire. TASR o tom informuje v utorok na základe informácií agentúry AFP.

„Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku. Cieľom sankcií prijatých v uplynulých dňoch je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky. Tieto sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá,“ povedal minister financií vo vysielaní stanice Franceinfo.

Bruno Le Maire ďalej uviedol, že rozloženie síl medzi Ruskom a Európskou úniou je „úplne“ v prospech EÚ, ktorá je v procese „objavovania vlastnej ekonomickej sily“.

9:58 Bielorusko sa neplánuje pridať k ruskej vojenskej operácii na Ukrajine, uviedol podľa tamojšej štátnej agentúry Belta bieloruský vodca Alexander Lukašenko. Odmietol tiež „obvinenie Kyjeva“, že ruskí vojaci na Ukrajinu útočia z bieloruského územia, píše Belta.

Lukašenko povedal, že ruská ofenzíva na ukrajinskom území pokračuje z piatich smerov – z Krymského polostrova, z Doneckej a Luhanskej oblasti, na Kyjev, Černihiv a Charkov.

„Okrem toho, ruské vedenie pred nás túto záležitosť nikdy nepostavilo – naše zapojenie do ozbrojeného konfliktu,“ uviedol Lukašenko, podľa ktorého bieloruskú pomoc Rusko na Ukrajine nepotrebuje.

9:50 Polícia eviduje v posledných dňoch zvýšený počet žiadostí o vydanie cestovných pasov. Ide predovšetkým o cestovné pasy pre deti, a to najmä v urýchlenej lehote do dvoch a do desiatich pracovných dní. Spája to s dianím na Ukrajine. Ministerstvo vnútra (MV) SR v tejto súvislosti vyzýva verejnosť, aby nepodliehala panike a dezinformáciám.

„Vzhľadom na to, že k zvýšenému počtu žiadostí dochádza približne od štvrtka minulého týždňa, polícia predpokladá, že to súvisí s dianím na Ukrajine. Poprosíme občanov, aby sledovali oficiálne zdroje a nie dezinformačné, ktorých cieľom je vytvárať strach a chaos,“ upozornil rezort vnútra na sociálnej sieti.

9:49 Ukrajinské médiá informujú, že v centre Charkova došlo v utorok k ruskému raketovému útoku, ktorého terčom sa stala budova miestnej samosprávy na tamojšom Námestí slobody. Uvádzajú to stanica BBC i denník The Guardian.

Videozáznam, zachytávající dopadnutie rakety do prednej časti budovy a následný obrovský výbuch, sa objavil na sociálnych sieťach. K útoku malo dôjsť o 08.00 h miestneho času (07.00 h SEČ).

Dosiaľ z mesta nehlásili obete na životoch ani zranených. Na videozázname po explózii, ktorého pravosť overila BBC, je vidieť zhorené autá a trosky.

Spravodajca denníka The Guardian uvádza, že ukrajinskí predstavitelia označili útok za pokus o zabitie tamojšieho gubernátora a členov jeho tzv. obranného tímu.

9:41 Iránsky duchovný vodca ajatolláh Ali Chameneí dnes vyhlásil, že Ukrajina je „obeťou kríz vytvorených Spojenými štátmi“. Informuje o tom agentúra Reuters.

Iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján vo svojej reakcii na boje na Ukrajine povedal, že príčinou sú „provokácie NATO“. Vojna ale podľa neho nie je riešenie.

9:33 Ruské jednotky za posledný deň urobili pri svojom postupe na Kyjev len malý pokrok, zrejme kvôli pokračujúcim problémom s logistikou. Vo svojej novej správe o situácii na bojisku to dnes uviedlo britské ministerstvo obrany. Podľa Londýna Rusko zintenzívnilo činnosť delostrelectva najmä severne od Kyjeva, v Charkove a Černihive, v husto obývaných oblastiach sa tak podstatne zvýšilo riziko civilných obetí.

„Rusko nedokázalo ovládnuť vzdušný priestor nad Ukrajinou, čo viedlo k prechodu na nočné operácie, ktoré majú zmenšiť ich straty,“ uviedlo ministerstvo.

„Pre Putina sa z toho stáva oveľa nebezpečnejší podnik, než očakával,“ povedal dnes stanici Sky News vicepremiér Dominic Raab. „Na ruské sily to má demoralizujúci vplyv a zároveň to posilňuje odhodlanie Ukrajincov,“ dodal.

9:28 Separatisti z Doneckej ľudovej republiky (DNR) vyzvali obyvateľov obkľúčeného Mariupolu, aby mesto do 2. marca opustili dvoma špeciálnymi koridormi. Oznámila to dnes ruská agentúra Interfax s odvolaním sa na hovorcu ministerstva obrany samozvanej DNR Eduarda Basurina. Obkľúčenie strategického ukrajinského mesta s asi 430-tisíc obyvateľmi ruskými silami a proruskými separatistami ohlásil o deň skôr hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, dodal Interfax. Konašenkov tiež vyzval na odchod civilné obyvateľstvo Kyjeva.

„Zaručujeme bezpečnosť na úsekoch cestnej trasy E58, a to ako v smere do Záporožskej oblasti Ukrajiny, tak aj do Ruska,“ povedal Basurin.

Ruské vojská od začiatku invázie neohlásili dobytie žiadneho veľkého ukrajinského mes­ta.

9:09 Čínske veľvyslanectvo na Ukrajine začalo z krajiny evakuovať svojich občanov, reakcie Číňanov na ruskú inváziu sú medzitým zmiešané a čínska cenzúra ich dôkladnejšiu analýzu komplikuje. Informuje o tom dnes spravodajský web BBC.

Prvá organizovaná skupina Číňanov Ukrajinu opustila v pondelok. Podľa čínskych štátnych médií išlo o študentov z Kyjeva a mali namierené do Moldavska.

Dôvodov, prečo sa Čína rozhodla svojich občanov z Ukrajiny evakuovať až teraz, pritom môže byť hneď niekoľko, píše BBC. Jednou z možností je, že Peking nechcel Rusko rozhnevať predčasne. Ďalším vysvetlením môže byť, že Čína očakávala rýchle obsadenie Ukrajiny Ruskom, takže evakuáciu svojich občanov nepokladala za naliehavú záležitosť. Ďalšou podstatne znepokojivejšou možnosťou je, že Peking teraz očakáva výrazné zintenzívnenie ruského útoku.

Ruská invázia na Ukrajinu v silne cenzurovanom čínskom on-line prostredí medzitým vyvoláva zmiešané reakcie.

9:02 Americké filmové spoločnosti Disney, Sony Pictures a Warner Bros pozastavujú uvádzanie svojich filmov v kinách v Rusku. Nasledujú tak príklad iných veľkých firiem, ktoré sa rozhodli stiahnuť sa z Ruska po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň – 24. februára – vydal rozkaz na inváziu na územie susedného štátu. V noci na utorok o tom informovala agentúra AFP.

8:34 Medzi ruskými vojakmi, ktorí prišli o život pri invázii na Ukrajinu, sú aj Čečenci. Pripustil to vládca autonómnej republiky na severnom Kaukaze Ramzan Kadyrov.

„Medzi rodákmi z Čečenskej republiky už bohužiaľ sú straty. Dvaja zahynuli, ďalších šesť utrpelo rôzne ťažké zranenia,“ citovala dnes agentúra Interfax Kadyrovovo vyjadrenie na sociálnych sieťach. „Vo vojne sa zabíja“ a oni si toto povolanie vybrali, poznamenal Kadyrov na adresu padlých. „Títo chlapci si zvolili stať sa hrdinami, ktorí obetovali život za bezpečie dvoch krajín. Dostali rozkaz obmedziť straty medzi civilným obyvateľstvom Ukrajiny, aby boli čo najmenšie, a splnili ho,“ dodal.

Ukrajinskej kontrarozviedke sa podarilo zneškodniť skupinu nebezpečných diverzantov z radov Kadyrovových bojovníkov, ktorí sa po Kyjeve premiestňovali v sanitke, oznámil cez víkend poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Herašenko podľa agentúry Unian. V ukrajinských médiách sa objavili aj správy o nasadení čečenských ostreľovačov pri prístave Mariupol, ukrajinskej bašte na brehoch Azovského mora.

Na začiatku bojov s proruskými separatistami na východe Ukrajiny vznikla podľa médií celá jednotka z čečenských emigrantov, odporcov Kadyrovovho promoskevského režimu.

8:22 Rusko od začiatku útoku na Ukrajinu prišlo o 5710 vojakov, 29 lietadiel a 29 vrtuľníkov a 198 tankov a 846 bojových vozidiel pechoty, 77 diel, 24 raketometov, sedem prostriedkov protilietadlovej obrany, 60 cisterien, tri bezpilotné lietadlá. Oznámil to dnes ukrajinský generálny štáb s tým, že ide o odhad a že uvedené čísla budú ďalej upresňované. Ohlásil tiež, že do ukrajinského zajatia upadli dve stovky ruských vojakov.

Údaje ukrajinskej armády nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Moskva žiadne čísla o ruských stratách neuvádza.

7:49 Ruskí vojaci postúpili už k predmestiam mesta Cherson ležiaceho na juhu Ukrajiny, kde zriaďujú kontrolné stanovištia. V utorok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšieho starostu.

„Ruská armáda zriaďuje kontrolné stanovištia na vstupoch do Chersonu,“ uviedol starosta Ihor Kolychajev na Facebooku. „Cherson bol a zostane ukrajinský,“ dodal.

7:39 Český prezident Miloš Zeman by podporil výnimku pre Čechov, ktorí chcú ísť dobrovoľne bojovať na Ukrajinu. Pre webový spravodajský portál Novinky.cz to v pondelok povedal jeho hovorca Jiří Ovčáček.

„Žiadatelia sa obracajú na ministerstvo obrany, ktoré žiadosť posúdi spoločne s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra. Až potom žiadosť putuje do vojenskej kancelárie a k pánovi prezidentovi. Bude teda bezpochyby záležať na odporúčaní vládnych rezortov,“ uviedol Zemanov hovorca.

Prezident bude o tejto otázke vo štvrtok hovoriť s premiérom Petrom Fialom. Tiež si chce vyžiadať stanoviská ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí.

Fiala k tomu uviedol, že by bol za umožnenie účasti občanov ČR v bojoch o Ukrajinu v individuálnych prípadoch. Za nezodpovedné však považuje vyjadrovať sa ku kolektívnej účasti.

7:19 Ukrajina uviedla, že udelí amnestiu a dá peniaze ruským vojakom, ktorí „dobrovoľne zložia zbrane“. Na sociálnej sieti Facebook to v pondelok uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Poslali vás do našej krajiny, aby ste zabíjali a boli zabití. Tí z vás, ktorí sa nechcú stať vrahmi alebo prísť o život, môžu byť zachránení… Garantujeme vám plnú amnestiu a peňažnú odmenu, ak dobrovoľne zložíte zbrane,“ uvádza Reznikov na Facebooku.

Šéf ukrajinského rezortu obrany ďalej spresňuje, že ruskí vojaci, ktorí sa vzdajú, dostanú kompenzáciu vo výške päť miliónov rubľov (41-tisíc eur).

„Nikoho, kto si vyberie cestu okupácie, nečaká zľutovanie,“ varuje Reznikov v príspevku.

6:53 Ruským vojskám sa podľa serveru RBK Ukrajina ani šiesty deň od začatia invázie nepodarilo preniknúť do metropoly Kyjeva. Ukrajinské sily podľa ministerstva obrany za pondelok najskôr zostrelili päť ruských stíhačiek a jeden vrtuľník.

Informácie o ruských stratách nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

6:40 Najmenej 413 osôb v 13 ruských mestách bolo v pondelok zadržaných za účasť na demonštráciách proti vojne na Ukrajine. Celkový počet zatknutých protestujúcich sa tak od štvrtka, keď Rusko spustilo rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu, zvýšil na 6440. Vyplýva to z údajov webu OVD-Info, ktorý v Rusku monitoruje policajné zásahy, píše agentúra DPA.

Približne polovicu ľudí (3126) zadržali počas piatich dní od začiatku invázie na Ukrajinu v hlavnom meste Moskva, zatiaľ čo 2084 osôb zatkli v Petrohrade. Viac ako 100 osôb zadržali policajné sily v Jekaterinburgu, Krasnodare a Nižnom Novgorode.

Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine sa protesty konali už v 103 ruských mestách. Ruské úrady opakovane varujú, aby sa obyvatelia na týchto nepovolených zhromaždeniach nezúčastňovali, pričom ako dôvod uvádzajú okrem iného pandémiu COVID-19. DPA približuje, že ruské bezpečnostné sily voči demonštrantom zasahujú mimoriadne brutálnym spôsobom.

6:20 Spojené štáty ponúkli Ukrajine ďalšiu pomoc v súvislosti s ruskou inváziou, a to vo forme dodávok zbraní a tiež uvalenia dodatočných sankcií voči Moskve. Povedal to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého o podpore USA v telefonickom rozhovore uistil jeho americký rezortný partner Anthony Blinken. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Počas nášho telefonátu minister Blinken potvrdil, že podpora USA pre Ukrajinu zostáva neochvejná,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri. „Zdôraznil som, že Ukrajina túži po mieri, avšak pokiaľ na nás Rusko útočí, potrebujeme viac sankcií a zbraní. Minister (Blinken) ma uistil o oboch,“ uviedol s tým, že následne spoločne koordinovali ďalšie kroky.

5:50 V meste Ochtyrka, ktoré leží medzi Kyjevom a Charkovom, ruské delostrelectvo mohlo zabiť až 70 ukrajinských vojakov. Informoval o tom v noci na utorok šéf Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Straty podľa neho utrpeli aj Rusi.

„Nepriateľské delostrelectvo zasiahlo vojenskú jednotku. Telá sú stále vynášané spod trosiek. Pracujú záchranári a dobrovoľníci. Je mnoho mŕtvych. Na cintoríne sa teraz pripravujú miesta pre 70 mŕtvych ukrajinských bojovníkov,“ uviedol Žyvyckyj na platforme Telegram, kde tiež zverejnil snímky silne poškodenej budovy a hromady sutín.

Šéf Sumskej oblasti ďalej uviedol, že straty utrpela aj ruská armáda. „Po meste bolo veľa tiel Rusov, zbierame ich. Pracovníci Červeného kríža ich odvážajú,“ dodal.

Starosta mesta Pavlo Kuzmenko v pondelok uviedol, že ruská armáda opakovane bombardovala Ochtyrku vákuovými bombami, ktoré sú považované za najsilnejšie nejadrové zbrane na svete. Podľa neho bola bomba zhodená na sklad ropných palív, ktorý následne zachvátil silný požiar. Tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Čítajte viac Putin sa uchyľuje k zvráteným útokom: Na Ukrajinu zhadzuje „otca všetkých bômb“

5:20 Rusko vyhlásilo, že ovládlo ukrajinské nebo, Ukrajinci žiadajú o vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Spojené štáty to nepodporia, uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Len Psakiová. „Vyžadovalo by to nasadenie americkej armády na jej vymáhanie, čo by znamenalo priamy konflikt, potenciálne priamy konflikt a potenciálne vojnu s Ruskom, do ktorej sa nechceme zapojiť,“ povedala hovorkyňa.

Čítajte viac Bezletovú zónu USA nepodporia: Bola by z toho priama vojna s Ruskom

4:50 Kolóna ruských vojenských vozidiel, ktorá mieri na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, meria až 64 kilometrov. Podľa agentúry Reuters to vyplýva z čerstvých satelitných snímok americkej súkromnej spoločnosti Maxar. Dĺžka konvoja je podstatne dlhšia ako 27 kilometrov, ktoré firma uvádzala počas pondelka.

Maxar ďalej uviedol, že na juhu Bieloruska – necelých 32 km od ukrajinských hraníc – zaznamenal rozmiestnenie ďalších jednotiek pechoty a bojových vrtuľníkov.

V konvoji sú stovky obrnených vozidiel, tankov, vozidla pechoty, samohybnej delostreleckej zbrane či cisterny s palivom, uviedol v pondelok denník The New York Times s odkazom na snímky. V niektorých miestach sú medzi vozidlami medzery, inde ale idú aj tri vozidlá vedľa seba. Zatiaľ nie je jasné, či je cieľom kolóny centrum Kyjeva, alebo či sa tieto sily majú podieľať na obkľúčení metropoly, uviedol denník.

Čítajte aj Piaty deň: EÚ kúpi Ukrajine zbrane. Skončilo sa prvé kolo mierových rokovaní

Ruské útoky na dve najväčšie ukrajinské mestá Kyjev a Charkov pokračujú aj v noci na utorok, uviedli ukrajinskí činitelia. Podľa charkovského starostu Ihora Terechova vyhodili ruskí vojaci do povetria trafostanicu, čo spôsobilo problémy v dodávkach elektrickej energie aj vody. Agentúra Unian píše o zničených horných podlažiach dvoch výškových budov. Napätá je aj situácia v Kyjeve, kde sa ruská armáda snaží obnoviť ofenzívu, napísal generálny štáb. Informácie nie je možné na mieste overiť, upozorňuje agentúra DPA.

Podľa Terechova zostali v dôsledku ostreľovania Charkova ľudia uväznení pod troskami budov, záchranári ich vyslobodzujú. V pondelok charkovské úrady oznámili, že v meste zahynulo 11 ľudí a niekoľko desiatok bolo zranených po ostreľovaní ruskými raketometmi.

„Situácia v okolí Kyjeva zostáva napätá. V Polesí (severozápadne od Kyjeva) sa nepriateľ naďalej pokúša obnoviť ofenzívu smerom k hlavnému mestu,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského generálneho štábu.

V noci na utorok začala ruská armáda aj útok na juhukrajinské mesto Cherson, ktoré leží pri ústí Dnepra. Podľa agentúry Unian sa tu ukrajinskej armáde podarilo zničiť konvoj ruských vozidiel.

Na ceste k bielorusko-ukrajinským hraniciam sú podľa ukrajinskej armády zrejme bieloruské jednotky. Už predchádzajúcu noc sa špekulovalo, že by Bielorusko čoskoro mohlo oficiálne zapojiť svojich vojakov do ruskej vojny proti Ukrajine, píše agentúra DPA.

„Niekoľko jednotiek najviac bojaschopných formácií bieloruských ozbrojených síl sa dalo do pohybu k štátnej hranici Ukrajiny v smere Volyň,“ napísal v pondelok na facebooku ukrajinský generálny štáb.

Tieto informácie však podľa DPA nemožno nezávisle overiť. Volyň je región na severozápade Ukrajiny. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko ešte v nedeľu podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského uisťoval, že do vojny zasahovať nechce.