Hoci prieniky ruských vojenských lietadiel do vzdušného priestoru Švédska boli celkom častou záležitosťou, stredajší incident je vnímaný zo zvýšenou pozornosťou vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine.
„Na pozadí súčasnej situácie berieme incident veľmi vážne,“ uviedol v oznámení hlavný veliteľ švédskych vzdušných síl Carl-Johan Edström.
Podľa oznámenia „narušenie“ trvalo krátko, ale museli vzlietnuť švédske stíhacie lietadlá Jas 39 Gripen, aby zdokumentovali a odfotografovali dve bojové lietadlá Su-24 a dve bojové lietadlá Su-27.
Vojna na Ukrajine takisto donútila škandinávsku krajinu zvýšiť pohotovosť a premiérka Magdalena Anderssonová v utorok oznámila, že vláda sa bude snažiť urýchliť znovuvyzbrojenie krajiny.
Čítajte viac Tajné dokumenty: O vojne bolo rozhodnuté už 18. januára, skončiť sa mala 6. marca
Po skončení studenej vojny Švédsko radikálne znížilo vojenské výdavky. Až po anektovaní ukrajinského Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 parlament súhlasil s obratom v tejto veci.
Švédsko v roku 2017 znovu zaviedlo povinnú vojenskú službu a v januári 2018 znovu otvorilo posádku na svojom ostrove Gotland v Baltskom mori.
V októbri 2020 Švédsko prudko zvýšilo výdavky na obranu až o 40 percent, pričom do obranného rozpočtu má v rokoch 2021 až 2025 pribudnúť ďalších 27 miliárd švédskych korún (2,5 miliardy eur).
Švédsko nie je členom NATO, ale s alianciou úzko spolupracuje.
Tak ako v susednom Fínsku aj vo Švédsku sa v posledných týždňoch znovu vedie debata o členstve v Severoatlantickej aliancii (NATO). Podľa prieskumu verejnoprávnej stanice SVT z minulého piatka je podpora členstva Švédska v NATO historicky vysoká, a to 41 percent.