8. deň: Mariupoľ volá o pomoc, Cherson zrejme padol. Zabili ruského generálmajora

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine

---

23:27 V Chersone na juhu Ukrajiny je situácia nejasná, Rusi tvrdia, že mesto ovládli, čo nepriamo potvrdil aj miestny starosta. Podľa dnešného vyjadrenia Pentagonu tam však boje pokračujú a mesto teraz nemožno jasne nikomu prisúdiť.

Boje a obete sú hlásené aj z ďalších miest. Ukrajinské úrady vyzvali obyvateľov, aby bránili svoju krajinu partizánskym bojom, podotkla AP. Ľudia majú okrem iného stavať v mestách barikády, útočiť na ruské kolóny z tylu.

K 18:00 miestneho času (17:00) ukrajinské ozbrojené sily naďalej bránili a držali svoje pozície vo všetkých smeroch, uviedol podľa agentúry Interfax-Ukrajina generálny štáb.

23:16 Strategicky dôležitý prístav Mariupoľ, ktorý sa nachádza pri Azovskom mori v blízkosti separatistických oblastí, čelí podľa ukrajinských úradov snahe ruských síl o blokádu. „Mariupoľ je opäť pod paľbou – okupanti ostreľovali najmenej dve sídliská, zasiahli hypermarket na západnom okraji, zasiahli nemocnicu. Mesto je bez elektriny, vody a tepla. Cesty pre dodávky potravín sú zablokované. Rusko chce vykonať blokádu mesta, ako to urobili (za druhé) svetovej vojny) nacisti v Leningrade,“ uviedol podľa Unianu šéf doneckej regionálnej správy Pavlo Kyrylenko.

„Dnes sme sa dozvedeli o ďalších 70 zranených civilistoch v Mariupole – presný počet obetí zatiaľ nebol stanovený. Teraz je to ťažké, pretože v meste ani v okolitých obciach nefunguje mobilná komunikácia,“ poznamenal Kyrylenko.

23:09 Kolóna ruských vojsk mieri k Záporožskej jadrovej elektrárni, uviedol starosta neďalekého mesta Enerhodar. Ukrajinské úrady už predtým oznámili, že ruské jednotky stupňujú úsilie o obsadenie zariadenia, ktoré sa nachádza na juhovýchode krajiny a je pokladané za najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe.

„V meste sú počuť hlasné výstrely,“ uviedol podľa agentúry Reuters enerhodarský starosta Dmytro Orlov.

22:47 Ľuďom, ktorí budú chcieť bojovať za Ukrajinu, bude abolíciou garantovaná beztrestnosť. Vyhlásil to český premiér Petr Fiala na brífingu po štvrtkovom rokovaní s prezidentom ČR Milošom Zemanom. „Dohodli sme sa, že môžeme garantovať beztrestnosť formou abolície prezidenta s mojou kontrasignáciou,“ povedal Fiala po rokovaní s prezidentom o situácii na Ukrajine, informovala spravodajská stanica ČT24.

Na Pražský hrad sa v minulých dňoch obrátilo zhruba 300 záujemcov o výnimku na zapojenie sa do cudzej armády. Na ministerstve obrany evidovali do stredy viac ako 100 uchádzačov.

Ministerka obrany Jana Černochová si myslí, že ľudia, ktorí nemajú výcvik, by sa mali skôr zapojiť do humanitárnej pomoci. Do medzinárodnej légie na Ukrajine sa medzitým podľa Zelenského prihlásilo už 16 000 cudzincov.

22:30 Šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin uviedol, že je nesprávne hovoriť o novej studenej vojne medzi Ruskom a Západom, pretože situácia je už „horúca“. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

„Západní politici a komentátori radi nazývajú to, čo sa deje, ’nová studená vojna’. Zdá sa, že historické paralely tu nie sú celkom vhodné,“ napísal Naryškin na webovej stránke svojej Služby vonkajšej rozviedky (SVR).

„Už len preto, že v druhej polovici 20. storočia Rusko bojovalo so Západom na diaľku a teraz sa vojna priblížila k samotným hraniciam našej vlasti. Takže pre nás určite nie je ’studená’, ale naozaj ’horúca’,“ dodal.

22:08 Pentagón zriadil novú horúcu linku s ruským ministerstvom obrany, aby zabránil „nesprávnym odhadom, vojenským incidentom a eskalácii“ počas postupujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, informovala vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.

Tento krok je podľa Reuters najnovším úsilím o zníženie prudko stúpajúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Ruskom po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin – v jasnom varovaní pre Západ – minulý víkend oznámil, že uvádza svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti.

21:53 Ruská generálna prokuratúra dnes varovala, že ľuďom môže za zapojenie sa do protivojnových protestov hroziť rovnaký postih ako za podiel na činnosti extrémistickej organizácie, teda až šesť rokov za mrežami.

Informoval o tom spravodajský portál Meduza. Ruskí vyšetrovatelia okrem toho varovali, že za účasť na „hromadných nepokojoch“, pri ktorých dochádza k násiliu, môžu byť uložené ešte vyššie tresty.

21:50 Poľské ministerstvo zahraničia odporučilo Poliakom, aby kvôli situácii na Ukrajine opustili Rusko a Bielorusko. Varšava už v sobotu odporučila obyvateľom krajiny, aby do týchto dvoch krajín teraz necestovali.

21:29 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oznámila nové sankcie voči ruským oligarchom a ďalším ľuďom z okolia ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu. Sú medzi nimi prezidentov hovorca Dmitrij Peskov a jeden z najbohatších Rusov a Putinov blízky spojenec Ališer Usmanov.

„Títo jednotlivci a ich rodinní príslušníci budú odrezaní od finančného systému USA; ich aktíva v Spojených štátoch budú zmrazené a ich majetok bude zablokovaný,“ uviedol Biely dom.

Americké ministerstvo zahraničia zase oznámilo uvalenie zákazu vydania víz na 19 ruských oligarchov a desiatky ich rodinných príslušníkov a blízkych spolupracovníkov.

Sankcie dnes rozšíria aj Británia.

20:54 Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine zabezpečujú prevozy utečencov do ich ďalšieho cieľa aj hasiči. Z hraničných priechodov Ubľa, Vyšné Nemecké a Veľké Slemence sa pomocou hasičských autobusov a mikrobusov už podarilo previezť viac ako 10.000 utečencov z Ukrajiny. TASR o tom informovalo oddelenie komunikačné a vnútorných záležitostí Prezídia Hasičského a záchranného zboru.

20:45 Medzičasom na severe Ukrajiny v meste Černihiv ruský útok na obytnú oblasť zabil najmenej 33 civilistov a 18 utrpeli zranenia, informoval ukrajinský úrad pre mimoriadne situácie. Pôvodne informoval o 22 obetiach, ale varoval, že počet obetí môže byť vyšší, keďže záchranári prehľadávajú trosky v snahe nájsť ďalších ľudí. V noci pátranie museli zastaviť pre nové ostreľovanie, uviedol úrad.

20:22 Smrť generálmajora ruskej armády Andreja Suchovetského potvrdila aj miestna dôstojnícka organizácia v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska. Zabitý bol začiatkom tohto týždňa. Velil 7. výsadkovej divízii, informovala vo štvrtok televízia Sky News.

Tento 47-ročný muž sa zúčastnil aj na ruskej vojenskej operácii v Sýrii a bol tiež zástupcom veliteľa 41. kombinovanej armády, dodala Sky News. Jeho pohreb bude v Novorosijsku, ale podrobnosti hneď nezverejnili.

20:11 Rusko vypracovalo plán na verejné popravy ľudí na Ukrajine, keď už ruskí vojaci dobyjú mestá. Chce tak zlomiť odpor obyvateľstva. Vo štvrtok o tom informovala americká tlačová agentúra Bloomberg, ktorú citoval britský denník Guardian.

Bloomberg sa odvoláva na predstaviteľa európskej spravodajskej služby – a ten povedal, že Moskva načrtla stratégie, ako zlomiť morálku Ukrajincov a odstrašiť ich od bojov proti ruským silám, keď už mestá padnú pod kontrolu Kremľa.

Predstaviteľ povedal, že Moskva plánuje tvrdo zasahovať proti protestom, zatýkať odporcov a prípadne vykonávať verejné popravy, píše Bloomberg.

20:00 Sergej Utkin, expert na medzinárodné vzťahy z ruskej Akadémie vied, hovorí, že jeho krajina pácha na Ukrajine hrozný zločin. Môže však vôbec niečo také povedať proti režimu prezidenta Vladimira Putina? Bude protivojnové hnutie v Rusku rásť? A má Putin ešte nejaké zábrany? Utkin pre Pravdu odpovedal aj na tieto otázky.

Čítajte viac Je nevyhnutné, aby som bol proti vojne, tvrdí ruský expert

19:46 Bieloruskí vojaci dostali rozkaz prekročiť hranicu a vojsť na územie Ukrajiny, uviedla ukrajinská armáda, ktorá je o tom presvedčená. Informáciu priniesla britská stanica Sky News. Ukrajina tiež uviedla, že Rusko využíva bieloruské územie na raketové útoky na ukrajinské mestá. Zároveň obvinila Minsk z toho, že umožňuje ruským vojakom vstupovať na ukrajinské územie.

Ako tiež Sky News podvečer informovala, predstaviteľ amerického ministerstva obrany povedal, že ruský prezident Vladimir Putin dal od začiatku konfliktu odpáliť už približne 480 rakiet. Väčšina z nich bola vystrelená zvnútra Ukrajiny. Predstaviteľ však dodal, že vyše 160 rakiet prišlo z Ruska a vyše 70 bolo odpálených zvnútra Bieloruska.

19:30 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) pred 18.00 h aktualizoval oficiálny počet civilných obetí zabitých od začiatku invázie Ruska na Ukrajine. Zahynulo už približne 249 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 533 ľudí. Je to nárast oproti stredajším údajom, keď bolo hlásených 227 mŕtvych a 525 ranených, píše britská stanica Sky News.

Zo zabitých bolo približne 17 detí a 27 žien, uvádza sa v aktualizovanej správe. OHCHR uviedol, že jeho údaje sú mimoriadne podhodnotené, pretože používa prísnu metodológiu a započítava len potvrdené obete a ranených.

Ukrajinskí predstavitelia v stredu oznámili, že pri útokoch Ruska bolo zabitých 2000 civilistov, pripomína Sky News.

19:09 Iniciatíva Kto pomôže Ukrajine zaznamenala viac ako 7 000 ponúk rôznej pomoci. Na webe ktopomozeukra­jine.sk je možné okrem ubytovania a dopravy ponúknuť aj materiálnu či dobrovoľnícku po­moc.

„Momentálne zabezpečujeme najmä transport a ubytovanie a efektívne sa prepájame s organizáciami, ktoré môžu na rozličných miestach poskytnúť aj iné formy pomoci. Rozbehli sme aj proces adresnej materiálnej podpory, kde sa čo najefektívnejšie prepájame s donormi a organizáciami, ktoré ju dokážu distribuovať,“ uviedol koordinátor iniciatívy Michal Matys.

Za týždeň fungovania zabezpečil tím Kto pomôže Ukrajine niekoľko stoviek transportov a priame ubytovanie pre viac ako 500 ľudí a sprostredkoval ďalšie ubytovanie, pomoc a dobrovoľníkov pre rôzne pomáhajúce organizácie. Na priamu komunikáciu iniciatíva zriadila call centrum s ľuďmi hovoriacimi po slovensky a ukrajinsky, ktoré funguje nepretržite.

O pomoc môžu žiadať aj neziskové organizácie, ktoré pomáhajú v teréne a potrebujú dobrovoľníkov, ubytovanie či materiálnu pomoc alebo čokoľvek iné. Darcovská výzva Kto pomôže Ukrajine už vyzbierala viac ako 940 000 eur, ktoré iniciatíva prerozdelí medzi neziskové organizácie a na priamu pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine.

19:00 Rusko a Ukrajina sa dohodli na humanitárnych koridoroch s možným dočasným prímerím na odchod civilného obyvateľstva, povedal ruský vyjednávač Vladimir Medinskij.

Čítajte viac Ukrajina a Rusko sa dohodli na humanitárnych koridoroch

18:45 Ľudia na Slovensku chcú pomáhať Ukrajincom. Vyplýva to z on-line prieskumu na vzorke 1000 respondentov, ktorý sa uskutočnil od 25. februára do 1. marca.

Podľa výsledkov prieskumu 61 percent Slovákov je ochotných pomôcť Ukrajincom vecným darom. Polovica oslovených by chcela prispieť prípravou a distribúciou jedla, 37 percent opýtaných chce pomôcť dobrovoľnícky a zhruba štvrtina obyvateľov by pomohla s ubytovaním.

Autormi projektu, v rámci ktorého bol prieskum realizovaný, sú Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumná agentúra MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame.

18:35 Ukrajinské sily bojujú s ruskými vojakmi na okraji mesta Enerhodar, informoval tamojší starosta. Dmytro Orlov uviedol, že k mestu sa blíži veľký ruský konvoj a vyzval obyvateľov, aby neopúšťali svoje domovy. Juhoukrajinský Enerhodar je dôležité energetické centrum na rieke Dneper – nachádza sa tam Záporožská jadrová elektráreň, ktorá vyrába zhruba štvrtinu energie na Ukrajine a je najväčšia svojho druhu v Európe.

18:26 Vladimir Putin označil ruských vojakov za „skutočných hrdinov“.

Čítajte viac Putin: Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ“, „operácia“ ide podľa plánu

18:12 Vláda poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál za 6,27 milióna eur.

Čítajte viac Slovensko poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál

18:06 Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine (24. 2.) do štvrtkových 6.00 h vstúpilo na územie Slovenska z Ukrajiny 79 059 cudzích štátnych príslušníkov. O dočasné útočisko požiadalo 767 ľudí a o azyl z Ukrajiny 126 osôb. Na sociálnej sieti o tom informovalo Ministerstvo vnútra (MV) SR s tým, že žiadatelia o azyl sú ubytovaní v záchytnom tábore rezortu v Humennom. Väčšina ľudí z východných hraníc, prichádzajúcich na Slovensko, má ukrajinskú štátnu príslušnosť.

Do uplynulej polnoci malo inú než uvedenú štátnu príslušnosť 10.246 osôb. „Príslušné orgány SR vítajú záujem krajín pôvodu o repatriáciu vlastných občanov, v súčasnosti spolupracujú pri repatriáciách s Indiou, Líbyou a Marokom,“ uviedol pre TASR tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra.

V stredu z Košíc zabezpečili let do Indie. V najbližších dňoch budú podľa rezortu nasledovať ďalšie repatriačné lety do uvedených krajín.

17:46 Zo Slovenska odletelo lietadlo so 168 utečencami z Líbye. Informovala o tom Polícia SR vo svojom profile na sociálnej sieti s tým, že ide o prvý z repatriačných letov v rámci tejto krajiny. Polícia zdôraznila, že let si hradí Líbya.

Rezort diplomacie má zatiaľ potvrdené požiadavky na repatriáciu občanov Indie, Líbye a Maroka, ktorá sa udeje v najbližších dňoch. Uviedol to Martin Klus (SaS), štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Skonštatoval, že rezort diplomacie je v kontakte s mnohými krajinami, aby pre utečencov pred vojnou v Ukrajine z tretích krajín zabezpečil čo najskorší návrat späť do vlasti.

17:35 Najmenej 22 tiel bolo vyslobodených zo sutín po leteckých úderoch v ukrajinskej Černihivskej oblasti. Informovali o tom ukrajinské úrady. Oblasť sa nachádza na severe Ukrajiny, pri hraniciach s Bieloruskom a Ruskom.

V Černihive pokračujú záchranné práce, úrady však neoznámili, kde presne sa útok odohral.

Predtým gubernátor Černihivskej oblasti Vjačeslav Čaus oznámil, že pri leteckom údere na dve školy a súkromné domy bolo zabitých najmenej deväť ľudí a štyria ľudia boli zranení. „Záchranné práce pokračujú. Záchranári hlásia zatiaľ deväť mŕtvych a štyri zranenia,“ povedal Čaus podľa agentúry Reuters.

Ukrajinské úrady odhadli, že počas ôsmich dní od ruského vpádu prišli o život viac ako dve tisícky civilistov.

17:18 Kanada ohlásila zavedenie 35-percentných ciel na všetok dovoz z Ruska a Bieloruska. Podpredsedníčka kanadskej vlády Chrystia Freelandová uviedla, že Kanada vyradila tieto štáty zo skupiny krajín, voči ktorým v obchode uplatňuje doložku najvyšších výhod. Štátom, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, zvyčajne Kanada vo vzájomnom obchode najvyššie výhody poskytuje.

V súvislosti so zavedením ciel voči Rusku a Bielorusku sa Freelandová ďalej vo štvrtok vyjadrila, že Kanada nabáda svojich spojencov, aby v obchodných vzťahoch s týmito štátmi urobili rovnaký krok. Postavenie Moskvy a Minsku v obchode s Kanadou tak kleslo na úroveň Severnej Kórey.

17:13 Zelenskyj: Ak Ukrajine padne, na rade bude Pobaltie. Buď zatvorte nebo, alebo mi dajte lietadlá, vyzval ukrajinský prezident.

Čítajte viac Zelenskyj: Ak Ukrajine padne, na rade bude Pobaltie

16:58 Ruský poslanec Šajchutdinov vyhlásil, že Moskva začala plánovať inváziu na Ukrajinu pred 12 mesiacmi.

Čítajte viac Ruský poslanec: Ak by sme nezaútočili my, napadli by nás

16:56 Vojna na Ukrajine postavila do nového svetla potravinovú otázku na celom svete. Cena pšenice láme historické rekordy. Cíti to aj Slovensk.

Čítajte viac Zdražejú múka, chlieb, olej. Kvôli vojne frontálne rastú ceny energií či obilia

16:36 Ministerstvo zdravotníctva vyzýva výrobcov, distribútorov a držiteľov registrácie liekov a zdravotníckych pomôcok na súčinnosť pri zabezpečovaní humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. Zároveň apeluje, aby monitorovali stav zásob.

„MZ SR vyzýva všetkých výrobcov, distribútorov a držiteľov registrácie liekov a zdravotníckych pomôcok na poskytnutie humanitárnej pomoci vo forme humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok na zmiernenie negatívnych vplyvov spôsobených vojnovým konfliktom na Ukrajine,“ uvádza ministerstvo.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) už v stredu informoval, že rezort eviduje viaceré ponuky od nemocníc, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či distribučných centier. „V spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) je pripravené jedno skladovacie miesto, kde sa budú veci zhromažďovať a po vybavení všetkých formálnych záležitostí, aj v rámci ostatnej humanitárnej pomoci, tam budeme lieky prevážať,“ vysvetlil.

16:30 Jachta Amore Vero, ktorú francúzski colníci skonfiškovali v prístave La Ciotat pri pobreží Stredozemného mora 3. marca 2022. Megajachtu vlastní firma s väzbami na Igora Sečina, šéfa ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť a blízkeho spojenca Kremľa. Túto takmer 86 metrovú loď s názvom Amore Vero zhabali colníci v prístavom meste La Ciotat neďaleko Marseille. „Francúzske colné orgány zaistili jachtu Amore Vero v La Ciotate v rámci implementácie sankcií Európskej únie voči Rusku,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Jachta je napísaná na spoločnosť, „v ktorej Sečin figuruje ako hlavný akcionár,“ uviedol rezort financií.

16:14 VIDEO: Začalo sa druhé kolo mierových rozhovorov. Ukrajina žiada zastavenie paľby, prímerie a vytvorenie humanitárnych koridorov.

Čítajte viac Ukrajina a Rusko sa dohodli na humanitárnych koridoroch

16:07 VIDEO: Nábytkársky gigant IKEA zatvára svoje prevádzky v Rusku. V Moskve to vyvolalo paniku.

Čítajte viac IKEA zatvára svoje prevádzky v Rusku, v Moskve ľudia zobrali obchod útokom

15:54 Japonský premiér Fumio Kišida oznámil, že jeho krajina uvalí sankcie na ruských oligarchov a bieloruských predstaviteľov vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka a dôvodom je invázia Ruska na Ukrajine.

Kišida povedal, že Japonsko zmrazí majetky ruských oligarchov. Už v nedeľu vláda rozhodla aj o tom, že dočasne zmrazí finančné prostriedky ruského prezidenta Vladimira Putin a ďalších kľúčových vládnych predstaviteľov.

Japonsko tiež zakáže finančné transakcie so siedmimi veľkými ruskými bankami, okrem toho už obmedzilo transakcie s ruskou centrálnou bankou a ešte viac sprísnilo export medzinárodne kontrolovaných tovarov a polovodičov.

„Aj my sme, spolu so západnými krajinami, dnes podnikli potrebné domáce opatrenia na izolovanie Ruska od medzinárodného finančného systému a globálnej ekonomiky,“ povedal Kišida vo štvrtok novinárom.

Japonsko uvalí sankcie aj na Bielorusko a jeho vysokopostavených predstaviteľov vrátane prezidenta Lukašenka, pretože táto krajina podporuje vojenskú agresiu Ruska, oznámil Kišida. A odsúdil Bielorusko za to, že umožňuje ruským vojakom pohybovať sa cez svoje územie a vstupovať odtiaľ na Ukrajinu.

Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Európska únia už tiež zaviedli sankcie proti bieloruským jednotlivcom a subjektom za účasť ich krajiny na agresii Ruska proti Ukrajine, pripomenula CNN.

**15:50 Ruský oligarcha blízky Putinovi Oleg Deripaska vyzýva ukončiť vojnu a varuje pred jadrovou hrozbou z Ukrajiny.

Čítajte viac Ruský oligarcha blízky Putinovi vyzýva ukončiť vojnu na Ukrajine

15:27 Ukrajinský parlament schválil zákon umožňujúci skonfiškovať majetok a peniaze ruských firiem na Ukrajine. Rozhodovať má bezpečnostná rada štátu na návrh vlády. Vláda má tiež zostaviť zoznam objektov, podliehajúcich nútenej konfiškácii, uviedla stanica BBC. Poslanci tiež schválili výnos prezidenta Volodymyra Zelenského o všeobecnej mobilizácii.

Zelenskyj dnes pohrozil Rusku, že sa Kyjev bude domáhať odškodnenia za spôsobené škody a taktiež vojnových reparácií. „Opravíme každý dom, každú ulicu, každé mesto. Hovorím Rusku: naučte sa výraz reparácie a odškodnenia. Nahradíte nám v plnom rozsahu všetko, čo ste spáchali nášmu štátu, každému Ukrajincovi,“ zdôraznil.

Agentúra Unian poznamenala, že nie je jasné, koľko poslancov podporilo prijatie zákona o zabavení majetku Ruskej federácie a jej rezidentov. Parlament totiž koná za zatvorenými dverami.

Ukrajina ôsmym dňom čelí útoku ruských jednotiek, ktoré však z väčších miest doteraz ovládli len prístav Cherson pri ústí Dnepra do Čierneho mora.

Ukrajinský parlament sa tiež obrátil na OSN a ďalšie medzinárodné organizácie, aby vyslali na Ukrajinu mierové sily. Generálneho tajomníka OSN požiadal o sprostredkovanie pri ukončení konfliktu, uvádza Unian.

15:22 Najmenej deväť ľudí podľa ukrajinských úradov zahynulo a štyria ďalší utrpeli zranenia pri ruskom nálete, ktorý zasiahol dve školy a niekoľko obytných domov v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Oznámil to na gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus, ktorého citovala agentúra Reuters.

Gubernátor uviedol, že počet obetí potvrdili záchranári, pričom dodal, že na mieste stále „pokračujú záchranné práce“.

Skorší videozáznam z oblasti zachytáva, ako ruská strela zasiahla obytnú budovu v meste Černihiv, nie je však zrejmé, či išlo o ten istý útok, uvádza denník The Guardian.

Gubernátor prostredníctvom aplikácie Telegram informoval, že ruské sily spustili raketový útok na „obytnú štvrť v centre mesta“, pričom poškodených malo byť množstvo budov. Dodal, že v okolí sa nenachádzajú nijaké vojenské objekty, len nemocnice, školy, škôlky a obytné budovy.

14:49 Ruský prezident Vladimir Putin povedal francúzskemu kolegovi Emmanuelovi Macronovi, že ciele ruskej operácie na Ukrajine, teda jej demilitarizácia a neutrálny status, budú dosiahnuté. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na Kremeľ.

Dvojica absolvovala 90-minútový telefonát.

Putin zároveň varoval, že akékoľvek pokusy Kyjeva o oddialenie rokovaní budú mať za následok, že Moskva pridá ďalšie požiadavky.

Putin a Macron spolu telefonovali aj v pondelok. Ruský prezident vtedy uviedol, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny. „Vladimir Putin uviedol, že dohoda je možná iba vtedy, ak budú bezpodmienečne zohľadnené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta lídri spolu hovorili približne 90 minút. Francúzsky prezident vtedy vyzval Putina, aby ruská armáda zastavila útoky na civilné obyvateľstvo, aby sa zachovala civilná infraštruktúra na Ukrajine a bol zabezpečený bezpečný prístup ku kľúčovým cestným tepnám, najmä tým južne od Kyjeva.

14:37 Na Ukrajine podľa viacerých zdrojov padol doposiaľ najvyššie postavený člen ruskej armády. Ukrajinská armáda oznámila, že jej vojaci zabili veliteľa špeciálnych jednotiek Specnaz generálmajora Andreja Suchovetského. Podľa investigatívneho serveru Bellingcat to potvrdili aj sami Rusi, informuje ČT24.

Podľa ukrajinských médií Suchoveckij zahynul v stredu.

„S veľkým zármutkom sme sa dozvedeli o tragickej správe o smrti nášho priateľa, generálmajora Andreja Alexandroviča Suchoveckého na území Ukrajiny počas špeciálnej operácie,“ uviedol podľa portálu Newsweekna sociálnej sieti Vkontakte zástupca ruskej skupiny veteránov Sergej Čipilev bez toho, aby bližšie špecifikoval okolnosti.

Christo Grozev, výkonný riaditeľ ruskej webovej stránky Bellingcat na Twitteri uviedol, že ak sa správa o Suchoveckého smrti potvrdí, bude to pre ruské sily „veľká demotivácia“.

14:28 Humanitárna pomoc na Ukrajinu bude môcť od dnešnej polnoci smerovať aj cez hraničný priechod Ubľa – Malyj Bereznyj, nielen HP Vyšné Nemecké. Naďalej platí, že pre potreby ukrajinských colných orgánov je potrebné, aby organizácie pripravili súpis prepravovaného tovaru, ktorý je potrebné riadne precliť na Ukrajine.

Finančná správa informuje, že sa rozšíria možnosti prepravy humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Vozidlá do 3,5 tony budú môcť od polnoci dnešného dňa k prestupu cez slovensko-ukrajinskú štátnu hranicu využívať aj hraničný priechod Ubľa- Malyj Bereznyj, nielen HP Vyšné Nemecké.

14:14 Ukrajinská delegácia je už na ceste na druhé kolo mierových rokovaní s Ruskom a rozhovory sa začnú za niekoľko hodín. Vo štvrtok to na sociálnej sieti Twitter uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Sme na ceste – už vo vrtuľníkoch,“ uviedol na sociálnej sieti Podoľak krátko pred 13.00 h SEČ. Ukrajina sa chce podľa AFP s Ruskom dohodnúť na humanitárnych koridoroch.

Bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA vo štvrtok citovala hlavného ruského vyjednávača, ktorý povedal, že druhé kolo rozhovorov sa malo pôvodne začať už o 13.00 h SEČ. Presný čas začiatku rozhovorov v tejto chvíli nie je známy.

14:10 Na protestoch v Rusku zatkli aj 77-ročnú Jelenu Osipovú, ktorá prežila blokádu Leningradu. Jej uväznenie vyvolalo búrku nevôle.

Čítajte viac Na protestoch v Rusku zatkli aj 77-ročnú preživšiu leningradskej blokády

13:52 Cestné hraničné priechody s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom, Ubli aj vo Veľkých Slemenciach fungujú v nepretržitej prevádzke a sú plné vyťažené. Ako ďalej informovala hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Martina Rybanská, od utorka 1. marca prešlo zo Slovenska na ukrajinskú stranu len cez hraničný priechod Vyšné Nemecké 282 vozidiel s humanitárnou pomocou. Podľa sprievodných dokumentov tieto autá prepravili cez hranicu 676 892 kilogramov humanitárnej pomoci.

Na hraničnom priechode Vyšné Nemecké podľa Rybanskej pribudlo vybavovanie peších cestujúcich, pričom autobusy sú vybavované aj na pracovisku nákladnej dopravy. „Peší cestujúci sú vybavovaní nielen na pracovisku „osobná doprava vstup", ale aj na pracovisku „výstup", aby ich colné orgány vedeli čo najskôr a čo najviac colne prerokovať a umožniť im vstup do SR," uviedla hovorkyňa.

13:50 Situácia v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev je „náročná, ale pod kontrolou“, povedal tamojší starosta Vitalij Klyčko. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kyjevský starosta dodal, že cez noc nedošlo k nijakým obetiam na životoch. Uviedol tiež, že silné výbuchy, o ktorých ráno informovali s odvolaním sa na svedkov mnohé médiá, boli spôsobené tým, že ukrajinská protivzdušná obranou zneškodnila ruské rakety.

Dodal tiež, že v priebehu dňa bude opravené potrubie na vykurovanie, ktoré bolo v stredu poškodené v dôsledku ruského ostreľovania.

Kyjevom otriasli v noci na štvrtok prinajmenšom štyri silné výbuchy, informovali o tom ráno mnohé médiá s odvolaním sa na výpovede a videozáznamy svedkov explózii.

Výbuchy zazneli len niekoľko hodín po tom, ako v Kyjeve hlásili inú silnú explóziu, ku ktorej došlo neďaleko ukrajinského ministerstva obrany, medzi tzv. južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis. Budova vlakovej stanice utrpela menšie škody, železničná premávka však naďalej pokračovala. Obete ani zranených z miesta nehlásili.

13:41 Situácia na ukrajinsko-slovenských hraničných priechodoch je pokojnejšia. Uviedol to predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) po stredajšej návšteve hraničného priechodu Vyšné Nemecké.

Podľa premiéra je pohyb cez hranice v porovnaní s predchádzajúcimi dňami plynulejší. „Bol vytvorený špeciálny pruh pre ženy s deťmi, samostatný pruh je aj pre ľudí prichádzajúcich z tretích krajín. Snažíme sa zabezpečiť ich prepravu a repatriáciu aj v spolupráci s veľvyslanectvami jednotlivých krajín,“ priblížil Heger.

Premiér sa informoval o práci jednotlivých zložiek policajného či hasičského zboru, zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, ale aj o činnosti dobrovoľníkov. Všetkým, ktorí pomáhajú na hraniciach, sa poďakoval. Premiér sa na mieste rozprával aj s utečencami. Navštívil tiež koordinačné stredisko v rámci Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach.

Podľa Úradu vlády SR zo Slovenska na Ukrajinu smeruje 50 ton humanitárnej pomoci. Potravinová pomoc je určená pre oblasti okolo Užhorodu, kde sa pre obmedzenú logistiku míňajú zásoby potravín. Ďalšia potravinová pomoc má ísť aj vojakom v okolí Kyjeva.

13:33 Kľúčové mesto Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny je „obkľúčené“ ruskými silami. Pre spravodajskú televíziu CNN to vo štvrtok povedal zástupca starostu mesta Sergej Orlov.

„Naša ukrajinská armáda a národná garda sú veľmi statočné, stoja a bojujú za Ukrajinu, za Mariupoľ… Ale situácia je dosť kritická,“ povedal Orlov a vyzval Západ, aby poskytol ďalšiu vojenskú podporu. „Žiadame o pomoc, o vojenskú pomoc a čakáme na vojenskú pomoc. Naše vnútorné sily sú veľmi statočné, ale sme obklopení ruskou armádou, ktorá má vo svojej armáde viac ľudí,“ dodal.

V rozhovore pre CNN Orlov priznal, že Mariupoľ čelí nepretržitému 26-hodinovému ostreľovaniu a varoval, že mesto čelí humanitárnej kríze. „Ničia naše mesto všetkými zbraňami, delostrelectvom, bombardovaním lietadiel, taktickými raketami, viacerými raketovými systémami. V celom meste nemáme elektrinu, nemáme zásoby vody, nemáme sanitárne systémy, nemáme kúrenie,“ poznamenal.

Orlov tiež uviedol, že ruské ostreľovanie sa zameralo na viaceré civilné budovy vrátane domov, škôlok a škôl, ale dodal, že počet civilných obetí v meste zostáva nejasný. „Nevieme koľko, pretože nemôžeme pozbierať všetky telá a nevieme ich spočítať,“ povedal Orlov.

Rusko poprelo, že by spôsobilo civilné obete na Ukrajine, avšak medzinárodné médiá a nezávislí pozorovatelia vo veľkom rozsahu zdokumentovali civilné obete a škody na civilnej infraštruktúre. Prokurátor Medzinárodného trestného súdu v holandskom Haagu už začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine v podaní Ruska.

13:20 Tím odborníkov z Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu odišiel na Ukrajinu, aby začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov. Agentúre Reuters to oznámil hlavný prokurátor ICC Karim Khan.

Khan ešte v stredu oznámil, že začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy na Ukrajine. Prokurátor uviedol, že zistil dostatok dôvodov na to sa domnievať, že tieto zločiny mohli byť spáchané. Dnes uviedol, že tím, ktorý dal v stredu dohromady, sa presúva do regiónu.

Vyšetrovanie sa bude týkať obdobia od 21. novembra 2013, kedy na Ukrajine vypukli protesty proti odmietnutiu dohody s EÚ vtedajšou proruskou vládou, do súčasnosti. Môže sa vzťahovať na všetky strany konfliktu v akejkoľvek časti Ukrajiny.

Ukrajina zatiaľ k ICC nepristúpila, ale v roku 2013 a 2014 k nemu podala dve sťažnosti, ktoré súdu priznávajú jurisdikciu nad údajnými závažnými zločinmi spáchanými na jej území od roku 2014 bez ohľadu na štátnu príslušnosť páchateľov. Rusko súd neuznáva.

13:07 Rusko prestane dodávať do Spojených štátov raketové motory v odplate za sankcie, ktoré Washington uvalil na Moskvu kvôli útoku na Ukrajinu. Dnes to oznámil šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Rusko sa tiež nebude starať o servis raketových motorov, ktoré už predtým predalo USA.

„V situácii, aká panuje teraz, nemôžeme dodávať Spojeným štátom naše najlepšie raketové motory. Nech si lietajú s niečím iným, napríklad na metle,“ povedal Rogozin v ruskej štátnej televízii.

Podľa Rogozina Rusko dodalo do Spojených štátov od 90. rokov 122 dvojkomorových raketových motorov RD-180, z ktorých 98 bolo použitých pre rakety Atlas.

Rusko už skôr oznámilo, že kvôli západným sankciám prerušuje spoluprácu s európskymi partnermi na vesmírnych štartoch z Kourou vo Francúzskej Guyane. Moskva tiež žiadala garancie od britskej spoločnosti OneWeb, že jej satelity nebudú využité na vojenské účely. OneWeb, v ktorej má podiel britská vláda, oznámila, že ruší všetky štarty z ruského kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Väčšinu jej satelitov vyniesli na obežné dráhy ruské rakety Sojuz z kozmodrómu Vostočnyj v Rusku a z Bajkonuru.

12:57 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol špekulácie, že ruské úrady plánujú po invázii na Ukrajinu zaviesť stanné právo s tým, že zabránia Rusom opustiť krajinu, informuje agentúra Reuters.

Peskov na brífingu ďalej uviedol, že prezident Vladimir Putin zvolá vo štvrtok Bezpečnostnú radu Ruskej federácie. Nekonkretizoval však, o čom budú najvyšší štátni predstavitelia a šéfovia obranných a bezpečnostných zložiek rokovať.

Peskov ocenil ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine a padlých vojakov nazval „hrdinami, ktorí sa zapíšu do dejín“.

„Je to pre nás všetkých samozrejme veľká tragédia. Zároveň všetci obdivujeme hrdinstvo našej armády,“ dodal Peskov.

Reuters pripomína, že Rusko nazýva svoju vojenskú inváziu „špeciálnou operáciou“. Podľa Peskova cieľom ruskej armády nie je okupovať územia, ale zlikvidovať vojenské kapacity Ukrajiny a zajať osoby, ktoré Moskva považuje za nebezpečných nacionalistov.

Peskov vo štvrtok odsúdil rozhodnutie Medzinárodného paralympijského výboru, ktorý zakázal účasť ruských športovcov na zimných paralympijských hrách v Pekingu a označil to za „obludné“.

Na margo mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom Peskov povedal, že Ukrajina sa v tejto veci „očividne neponáhľa“, avšak Rusko dúfa, že ukrajinská delegácia sa zúčastní na štvrtkových rozhovoroch.

12:50 Do ukrajinského Užhorodu išlo z Prešova na pomoc už päť ton humanitárnej pomoci. Zahŕňala predovšetkým zdravotnícky materiál, hygienické potreby, trvanlivé potraviny, teplé prikrývky a mnohé iné potrebné veci. Tie sa následne na ukrajinskej strane rozdelili podľa potreby medzi nemocnice, organizácie podporujúce utečencov a zdravotnícke potreby smerovali ďalej na východ Ukrajiny. Ide o výsledok zbierky, ktorá vznikla ako okamžitá reakcia na mimoriadne vážnu situáciu na východnej strane našej hranice. Iniciovalo ju občianske združenie Podaj ďalej Prešov a skupina dobrovoľníkov, informovala dobrovoľníčka Anna Polačková.

12:40 Francúzske úrady zadržali jachtu, ktorú vlastní Igor Sečin, výkonný riaditeľ ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosneft. Jachta kotvila v prístave La Ciotat neďaleko Marseille. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie francúzskeho ministerstva financií.

"Ďakujem francúzskym colníkom, ktorí presadzujú sankcie Európskej únie voči osobám blízkym ruskej vláde,“ uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Ten začiatkom tohto týždňa oznámil, že Francúzsko zriadilo pracovnú skupinu na posúdenie finančných aktív a luxusného tovaru, ktoré vlastnia ruské osobnosti, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ.

Viacerí ruskí oligarchovia sa snažia dostať svoje superjachty na súostrovie Maldivy v Indickom oceáne, ktoré nemá zmluvu so Spojenými štátmi o vydávaní osôb. Okrem Sečina sa to nepodarilo ani oceliarskemu magnátovi Ališerovi Usmanovovi, ktorému v nemeckom Hamburgu skonfiškovali luxusnú jachtu v hodnote 600 miliónov dolárov.

Čítajte viac Ruskí oligarchovia sa boja. Jachty zakotvili pri Maldivách

12:20 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov uviedol, že „myšlienka nukleárnej vojny je v hlavách západných politikov a nie v hlavách Rusov.“

Čítajte viac Máme pravdu, vyhlásil Lavrov. Jadrovú vojnu podľa neho zvažuje Západ

12:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal ruskú inváziu k ďalšiemu vírusu a pripomenul, že uplynuli dva roky, odkedy Ukrajina zaznamenala prvý prípad ochorenia COVID-19. „Už je to týždeň, čo nás napadol ďalší vírus,“ povedal Zelenskyj podľa spravodajského webu BBC.

V najnovšom príhovore sa odvoláva priamo na svoj ruský náprotivok Vladimira Putina, ktorý ospravedlňuje vojnu na Ukrajine ochranou rusky hovoriacich ľudí. Podľa Zelenského by ich mal brániť nie vo svete, ale „u seba doma“. „Je ich tam tiež dosť. Okolo 150 miliónov,“ do­dal.

Zelenskyj v najnovšom príhovore tiež uviedol, že ruské ostreľovanie Ukrajiny od polnoci neustalo. Zároveň však dodal, že ukrajinská obrana naďalej náporu Moskvy odoláva, približuje agentúra Reuters. „Nemáme čo stratiť, len našu vlastnú slobodu," povedal Zelenskyj a dodal, že Ukrajina denne dostáva zásielky zbraní od svojich zahraničných spojencov.

Zelenskyj zároveň uviedol, že zmena útočnej taktiky ruských vojakov a ostreľovanie civilistov v mestách dokazuje, že Ukrajina úspešne odoláva pôvodnému plánu Moskvy zabezpečiť si pozemným útokom rýchle víťazstvo vo vojne.

Zelenskyj sľúbil, že Ukrajina bude opäť obnovená a Rusku odkázal, nech sa pripraví na platenie vojnových reparácií. „Aj keď zničíte všetky naše ukrajinské katedrály a kostoly, nezničíte našu vieru, našu úprimnú vieru v Ukrajinu a Boha, vieru v ľudí. Prebudujeme každý jeden dom, každú jednu ulicu, každé jedno mesto. A Rusku odkazujeme – naučte sa slová ‚reparácie‘ a ‚platby‘. Plne nám zaplatíte za to, čo ste urobili nášmu štátu a každému jednému Ukrajincovi,“ skonštatoval Zelenskyj.

12:10 Slováci pre vojnu na Ukrajine požiadali za jeden deň o rekordný počet pasov a prekonali maximum z mája 2012.

Čítajte viac Slováci žiadosťami o pasy prepísali absolútny rekord

12:01 Podpredseda ruskej Štátnej dumy Piotr Tolstoj naznačil, že cieľom Moskvy je zmeniť vládnuci režim na Ukrajine.

Čítajte viac Podpredseda ruskej Dumy: Putin jadrové zbrane nepoužije

11:46 Podľa videa zverejneného na twitteri bieloruského opozičného spravodajského webu Nexta ruská armáda na Ukrajine pri preprave munície či trhavín používa nákladné vozidlá označené symbolom červeného kríža, teda zdravotníckej pomoci.

11:35 Európska únia poskytne na riešenie humanitárnej krízy spojenej s utečeneckou krízou pre vojnu na Ukrajine ďalších 500 miliónov eur. Oznámila to šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„A príde ešte viac. V Rumunsku zriaďujeme humanitárne centrum pre Ukrajinu,“ napísala Leyenová na twitteri.

11:17 Najmenej 34 civilných obetí si za uplynulých 24 hodín vyžiadali útoky ruskej armády v Charkovskej oblasti na Ukrajine, uviedli vo štvrtok miestne pohotovostné služby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzičasom pre Reuters potvrdil, že prístavné mesto Mariupol nemá elektrinu ani zásoby vody.

Mariupol môžu začať čoskoro ostreľovať aj proruskí separatisti, ak sa tamojší ukrajinskí vojaci nevzdajú, povedal náčelník tzv. ľudových milícií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin. Jeho vyjadrenie citovala ruská agentúra Interfax, informuje Reuters.

11:13 Británia vo štvrtok oznámila nové sankcie voči Rusku za inváziu na Ukrajinu. Nové opatrenia sú zamerané proti ruským spoločnostiam podnikajúcim v leteckom a vesmírnom priemysle. Tie nebudú mať po novom prístup k britským poisťovacím a zaisťovacím službám. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Ruským spoločnostiam v leteckom alebo vesmírnom priemysle bude zabránené využívať poisťovacie alebo zaisťovacie služby so sídlom v Spojenom kráľovstve priamo alebo nepriamo… Ide o reakciu na inváziu Ruska na Ukrajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení britského ministerstva financií.

Londýn je jedným z popredných svetových poisťovacích trhov a odrezaním prístupu pre ruské spoločnosti „Spojené kráľovstvo preukazuje svoj záväzok uplatňovať prísne ekonomické sankcie“, uvádza sa ďalej vo vyhlásení rezortu financií. „V spojení s podobnými opatreniami EÚ tento krok ešte viac izoluje ruskú ekonomiku od medzinárodného finančného systému,“ tvrdí Londýn.

11:10 Od začatia ruskej invázie na Ukrajinu pred týždňom podľa Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) zahynulo už najmenej 227 civilistov a ďalších 525 ich bolo zranených. Úrad zároveň pripúšťa, že skutočná bilancia je podstatne vyššia.

Súčasný údaj podľa OSN prevyšuje celkový počet civilných obetí vojny na východnej Ukrajine medzi proruskými separatistami a ukrajinskými silami v roku 2014, ktorá si vyžiadala 136 mŕtvych a 577 zranených.

OHCHR zároveň pripúšťa, že jeho terajší odhad je vzhľadom na prísnu metodiku veľmi podhodnotený. Ukrajinské úrady hovoria o približne 2000 civilistov zabitých počas ruskej invázie.

„Skutočné čísla sú podstatne vyššie, najmä na území kontrolovanom vládou a najmä v posledných dňoch, pretože príjem informácií z niektorých miest, kde prebiehajú intenzívne boje, bol oneskorený a mnoho hlásených obetí stále musí byť potvrdených,“ uviedol Úrad vysokej komisárky OSN. Väčšina z obetí prišla podľa OSN o život pri delostreleckých útokoch, raketometnej paľbe a pri náletoch.

10:33 Rusko vidí perspektívy dialógu s Ukrajinou v Bielorusku, aj keď ukrajinská delegácia ešte na rokovania nedorazila, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov v ruskej televízii. Ukrajinská delegácia je podľa agentúry TASS v Poľsku, ale upresňuje sa miesto stretnutia s ruskými vyjednávačmi.

„Určite je tu perspektíva dialógu v Bielorusku, aj keď včera sa rokovania nekonali, pretože ukrajinská delegácia sa nedostavila,“ povedal Rjabkov. „Pracujeme na diplomatickej úrovni so všetkými, kto je takejto práci otvorený,“ dodal.

Ruská delegácia je podľa TASS už na mieste v Bielovežskom pralese, kde sa plánovalo druhé kolo rozhovorov. Šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij uviedol, že očakáva príchod ukrajinskej delegácie dnes. Hovorca ukrajinskej delegácie podľa TASS povedal, že sa rozhovory uskutočnia, ale na inom mieste ako v Bielovežskom pralese v Bielorusku.

10:28 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán označil vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vyvážené a korektné až do posledného obdobia. V rozsiahlom rozhovore pre provládny týždenník Mandiner zverejnenom vo štvrtok Orbán povedal, že Putin všetko, na čom sa kedy dohodli, dodržal. Premiér zdôraznil, že Maďarsko nevetovalo sankcie proti Rusku a že záujmom Maďarska je mier.

„Vypuknutím vojny vznikla pre Maďarsko nová situácia. V nej treba znovu zadefinovať ciele a záujmy Maďarska. Čo sa týka sankcií, nevetovali sme ich, ale ani Európskej únii nebránili, aby ich voči Rusku uplatnila. Teraz je najdôležitejšia jednota Európskej únie,“ povedal maďarský ministerský predseda.

V súvislosti s dvojstrannými vzťahmi po vojne podotkol, že je isté, že Rusko bude naďalej existovať. „Maďarsko i EÚ budú mať svoje záujmy aj po vojne. Neexistuje argument, pre ktorý by sme zrušili energetickú spoluprácu s Ruskom. Aj lídri Únie konštatovali, že sankcie sa nedotknú transportu energií z Ruska, pretože by to zničilo európsku ekonomiku,“ podčiarkol Orbán.

10:15 Kolóna ruských armádnych vozidiel dlhá niekoľko desiatok kilometrov, ktorá mieri ku Kyjevu, sa za posledné tri dni príliš nepohla. Na twitteri to uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na informácie vojenskej rozviedky. Hlavná časť kolóny zostáva viac ako 30 kilometrov od ukrajinského hlavného mesta. Podľa Britov ju zdržal „silný ukrajinský odpor, mechanické poruchy a dopravné zápchy“.

Napriek mohutnému ruskému ostreľovaniu zostávajú mestá Charkov, Černihiv a Mariupol v ukrajinských rukách, uviedlo britské ministerstvo obrany. Niektoré ruské jednotky vstúpili do mesta Cherson, ale vojenská situácia je podľa spravodajských služieb nejasná.

Britská rozviedka tiež poskytla informácie k ruským vojenským stratám. „Ruské ministerstvo obrany bolo nútené priznať, že v Putinovej vojne bolo zabitých už 498 ruských vojakov a 1597 utrpelo zranenie. Skutočný počet zabitých a zranených je takmer určite podstatne vyšší a bude ďalej stúpať,“ napísalo ministerstvo obrany.

10:04 Rusko od začiatku útoku na Ukrajinu prišlo o skoro 9000 vojakov, 217 tankov, 900 obrnených vozidiel, 90 diel a mínometov, 42 raketometov, 11 prostriedkov protivzdušnej obrany, 30 lietadiel, 31 vrtuľníkov, 374 kusov automobilovej techniky a tri webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého sa tieto údaje ďalej upresňujú. Sčítanie komplikujú tvrdé boje.

Ruské ministerstvo obrany dnes uviedlo, že ruské sily od začiatku operácie zasiahli 1612 vojenských objektov, vrátane 62 veliteľstiev a rádiouzlov, 39 komplexov protileteckých rakiet S-300, Buk M-1 a Osa, 52 radarov, na zemi zničili 49 ukrajinských lietadiel a vzduchu, 606 tankov a ďalších obrnených vozidiel, 67 raketometov, 227 diel a mínometov a 53 bezpilotných lietadiel. Za použitia vysoko presných zbraní vyradili z prevádzky záložný rozhlasový a televízny vysielač v Kyjeve, ktorý využívala ukrajinská tajná služba SBU na psychologické operácie proti Rusku, tvrdí ministerstvo, podľa ktorého si tento úder nevyžiadal obete, ani nespôsobil škody na obytných domoch.

Tieto údaje nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Moskva o deň skôr prvýkrát od začiatku invázie priznala 498 zabitých a 1597 zranených vojakov. Kyjev o stratách v radoch ozbrojených síl neinformuje.

Pri ruských náletoch a ostreľovaní boli podľa ukrajinských úradov zabitých viac ako 2000 civilistov. Ani tento údaj nemožno overiť. OSN od začiatkov bojov potvrdila zabitie 136 civilistov, vrátane 13 detí, pripomenula agentúra AP. Dodala, že podľa OSN z Ukrajiny utiekol milión ľudí, čo predstavuje najrýchlejší exodus v 21. storočí.

9:58 Francúzska vláda odporučila vo štvrtok svojim občanom, aby odišli z Ruska, ak je to možné. Vyjadrila sa tak vzhľadom na prebiehajúcu ruskú inváziu na Ukrajine, informuje bez ďalších podrobností agentúra Reuters.

Paríž zároveň vo štvrtok vyjadril obavy, že Ukrajinu ešte len čaká najhoršia fáza vojny a hrozí, že dôležité ukrajinské mestá obkľúčia ruské sily, približuje agentúra AFP.

„Domnievam sa, že je možné, že to najhoršie nás ešte len čaká,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v rozhovore pre televíznu stanicu France 2. Ďalej uviedol, že Rusko pristúpilo k taktike obliehania po tom, ako sa nenaplnili jeho očakávania rýchleho víťazstva na Ukrajine.

9:53

Časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave poškodil neznámy páchateľ modrou a žltou farbou. Natrel schody, stĺpy pamätníka, ako aj priestor pred ním. Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

„Páchateľ týmto konaním spôsobil na veci, ktorá ako pietne miesto v zmysle ustanovení trestného zákona ‚požíva ochranu podľa osobitného predpisu‘, škodu v doposiaľ presne nezistenej výške. Tá bude predmetom ďalšieho dokazovania,“ priblížil Szeiff.

9:43 Za posledných 24 hodín do štvrtka rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 12 130 osôb, z toho za štvrtok ráno 4127 osôb. Informovala o tom Polícia SR na sociálnej sieti.

„Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko je od vypuknutia konfliktu do 6.00 h dnešného dňa 79.059,“ spresnila polícia.

Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké (7411). Z toho počas štvrtkového rána 2803 osôb. Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 2563 osôb, z toho za štvrtok ráno 562 ľudí. Na hraničnom priechode Veľké Slemence zase 2066 osôb, z toho za štvrtok ráno 762. Vo Veľkých Slemenciach čakalo podľa polície na ukrajinskej strane v ranných hodinách približne 60 osôb.

8:51 Predstavenstvo ruskej liberálnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy väčšinou hlasov rozhodlo o likvidácii stanice a jej webu, uviedlo dnes rádio na svojom webe. O dva dni skôr úrady zastavili vysielanie Echa – spolu s nezávislou internetovou televíziou Dožď – kvôli tomu, ako tieto médiá informovali o ruskej invázii na Ukrajinu. Stanica začala vysielať v auguste 1990 a o rok neskôr ako jedna z mála vystúpila proti komunistickému pokusu o prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze.

8:44 Proruskí separatisti z východnej Ukrajiny hrozia mierenými útokmi na Mariupol, kým sa toho prístavné mesto nevzdá. Strategický prístav na juhovýchode Ukrajiny pritom už niekoľko dní bombarduje ruská armáda. Ukrajinská armáda dnes ráno informovala, že mesto je stále v jej rukách, uviedla stanica BBC. Mariupol je však obkľúčený ruskými aj separatistickými jednotkami.

Podľa starostu Vadyma Bojčenka bolo bombardovanie Mariupolu v posledných dňoch neustále. „Nemohli sme ani odpratať trosky z ulíc,“ uviedol.

Podľa agentúry DPA je mesto, kde žije vyše 400-tisíc ľudí, odrezané od dodávok elektriny, tepla a vody. Podľa radnice útoky zranili najmenej 130 ľudí, médiá sa ale obávajú, že bilancia bude horšia.

8:29 Úverová spoľahlivosť Ruska sa otriasa v základoch. Medzinárodné agentúry poslali jeho ratingy hlboko do neinvestičnej kategórie.

Čítajte viac Invázia zruinovala ratingy Ruska. Moody's aj Fitch ich znížili o šesť stupňov

8:19 Sankcie Západu voči Rusku budú mať výrazný vplyv na ekonomiku tejto krajiny, je však nepravdepodobné, že zastavia jeho útok na Ukrajinu. Pre agentúru AFP to povedal ekonóm Gary Hufbauer pôsobiaci v americkom think tanku Peterson Institute for International Economics so sídlom vo Washingtone.

„Sankcie určite uškodia ekonomike. Spôsobiť ujmu krajine a jej ekonomike však nie je to isté, ako zmeniť názor jej politických lídrov,“ uviedol Hufbauer, ktorý skúmal 100 prípadov uvalenia sankcií počas 20. storočia – od prvej svetovej vojny po inváziu Iraku do Kuvajtu.

To sa podľa Hufbauera obzvlášť vzťahuje na lídrov s veľkým vplyvom, akým je aj ruský prezident Vladimir Putin.

„Keď veľká krajina ako Rusko napadne inú krajinu, je veľmi náročné dosiahnuť, aby líder útočiacej krajiny zmenil názor,“ povedal Hufbauer. Nové sankcie zavedené voči Rusku označil za „bezprecedentne silné“.

USA a západní spojenci sa usilujú oslabiť ruský bankový sektor a menu rubeľ tým, že určitým bankám zakázali prístup k systému SWIFT. To môže podľa Hufbauera príjmy Ruska znížiť až o desať percent; je však nepravdepodobné, že ho to donúti pristúpiť k prímeriu.

8:12 Ruské vojenské sily ovládli juhoukrajinské mesto Cherson, potvrdil pre agentúru AFP miestny činiteľ. Ide o prvé veľké mesto, ktoré ruské sily dobyli, odkedy zaútočili na Ukrajinu.

„Ruskí okupanti sú vo všetkých častiach mesta a sú veľmi nebezpeční,“ napísal v stredu neskoro večer prostredníctvom aplikácie Telegram Gennadij Lachuta, šéf Chersonskej regionálnej správy.

Starosta Chersonu Ihor Kolychajev predtým na Facebooku uviedol, že s „ozbrojenými návštevníkmi“ je v kontakte. Dodal, že im „nič nesľuboval“, ale súhlasil so zavedením nočného zákazu vychádzania a s obmedzením cestnej premávky aut.

Po trojdňovom obliehaní je v meste málo potravín či liekov a obyvatelia sa snažia pochovať svojich mŕtvych. V Chersone sa údajne už nenachádza ukrajinská armáda. „Sú tu iba civilisti a ľudia, ktorí tu chcú žiť!“, stojí v príspevku starostu mesta. Podľa Kolychajeva budú do mesta vpustené vozidlá naložené jedlom, liekmi a inými zásobami.

8:06 Na Ukrajine naďalej trvajú boje po celej krajine. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Mariupoľ, veľké mesto na pobreží Azovského mora, bolo obkľúčené ruskými silami. Tamojší starosta Vadim Bojčenko pre agentúru Interfax povedal, že útoky na Mariupoľ boli ukrutné. „Nemôžeme ani vziať ranených z ulíc, z domov a bytov, keďže ostreľovanie neprestáva,“ povedal.

7:50 Nemecko chce na Ukrajinu poslať 2700 protilie­tadlových rakiet typu Strela. Dodávku schválilo nemecké ministerstvo hospodárstva, informuje dnes agentúra DPA s odvolaním sa na ministerské zdroje. Ide o zbrane sovietskej výroby, ktoré mala vo výzbroji Národná ľudová armáda (NVA) bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Nemecko v posledných dňoch zmenilo svoj zdržanlivý postoj a začalo ukrajinskej armáde bojujúcej proti ruskej invázii posielať ťažké zbrane. DPA uvádza, že ministerstvo obrany už niekoľko dní zisťuje, či a aké ďalšie zbrane by mohli z Nemecka putovať na Ukrajinu.

7:08 Nemecké úrady zhabali megajachtu ruského miliardára Ališera Usmanova v cene 600 miliónov dolárov. Urobili tak potom, čo Európska únia v pondelok oligarchu napojeného na Kremeľ zaradila na sankčný zoznam kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. Informoval o tom v stredu časopis Forbes s odvolaním sa na informované zdroje.

Viac ako 150 metrov dlhá loď Dilbar prechádzala od konca októbra rekonštrukciou v hamburských lodeniciach Blohm+Voss. Podľa zdrojov Forbesu nemecká vláda jachtu zabavila a zamestnanci lodeníc kvôli tomu v stredu nešli do práce. Zástupcovia spoločnosti Blohm+Voss ani Usmanov na žiadosť o komentár nereagovali.

6:13 V mnohých ruských mestách sa aj v stredu konali protivojnové protesty, na ktorých ľudia vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Ruská polícia v stredu zadržala na týchto protestoch v 34 ruských mestách celkovo 782 ľudí. TASR o tom informuje na základe webového portálu ľudskoprávnej skupiny OVD-Info a správy televízie CNN.

Najviac ľudí zadržali v stredu v druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad, a to najmenej 355. Podľa denník The Guardian na protivojnovom proteste v Petrohrade zadržali ruské bezpečnostné zložky zrejme aj známu ruskú aktivistku a umelkyňu, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila blokádu Leningradu, Jelenu Osipovovú.

Video, ktoré zachytáva, ako príslušníci polície odvádzajú túto 77-ročnú ruskú aktivistku, ktorá v rukách drží protivojnové a protinukleárne plagáty, z davu, má na internete už vyše 3,7 milióna zhliadnutí. Na videu tiež možno vidieť ako ľudia vyjadrujú nesúhlas so zadržaním tejto ženy.

V ruskej metropole Moskva zadržali v stredu bezpečnostné zložky 305 ľudí.

Od minulého štvrtka, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, zadržali v Rusku na protivojnových protestoch už celkovo 7615 ľudí.

6:00 Vedela Čína o plánoch Ruska napadnúť Ukrajinu? Článok amerického denníka The New York Times (NYT) o správe západnej tajnej služby, ktorá to naznačuje, označila Čína za špekuláciu, ktorá sa ju snaží očierniť. Čínski predstavitelia mali podľa nej požiadať Rusko, aby nespúšťalo inváziu pred ukončením zimnej olympiády v Číne. Podľa NYT správa naznačuje, že Peking mal určitý stupeň znalosti o ruských plánoch či zámeroch vykonať inváziu na Ukrajinu ešte predtým, ako Moskva minulý týždeň operáciu začala.

Čítajte viac New York Times: Čína žiadala Rusko nespustiť inváziu pred koncom olympiády

5:40 Ukrajina hlási mŕtvych po leteckých útokoch v rôznych častiach krajiny. Osem ľudí vrátane dvoch detí zomrelo pri zásahu viacposchodového domu vo východoukrajinskom meste Izjum neďaleko Charkova, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na miestne úrady. Obete leteckého bombardovania sú hlásené aj zo západnej časti krajiny. Informácie oznamované ukrajinskými úradmi nie je možné overiť.

V Charkove dopadli dve rakety na úradnú budovu a zasiahnutý bol aj pravoslávny chrám Zosnutia presvätej Bohorodice. Už v utorok zomrela v druhom najväčšom ukrajinskom meste miestna pracovníčka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), uviedla v noci na štvrtok organizácia.

Pri stredajšom leteckom údere na kontrolné stanovište pri meste Korosteň v blízkosti Žytomyru zahynuli dvaja ľudia a ďalších päť bolo zranených, uviedli miestne médiá s odvolaním sa na starostu Volodymyra Moskalenka.

Kyjevom v noci na štvrtok otriasli najmenej štyri silné explózie, píše Unian. V metropole, ale aj v Žytomyre, Ľvove, Lucku či Ivano-Frankivsku na západe krajiny vyhlásili podľa serveru RBK Ukrajina letecký poplach.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že za uplynulý deň zostrelila protivzdušná obrana tri ruské lietadlá a dva vrtuľníky. Rusko straty svojich lietadiel nezverejňuje.

5:00 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v noci na štvrtok uviedol, že od začiatku ruskej invázie ušlo z Ukrajiny pred vojnou už milión ľudí. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide zrejme o najrýchlejšie stúpajúci počet ľudí utekajúcich z jednej krajiny v tomto storočí.

Tento údaj tohto úradu OSN sa rovná približne dvom percentám populácie Ukrajiny, v ktorej podľa štatistík z konca roka 2020 žije približne 44 miliónov ľudí.

„Naše dáta naznačujú, že sme prekročili hranicu jedného milióna,“ uviedla hovorkyňa UNHCR. Tento údaj podľa nej vyplýva z výpočtov, ktoré boli spravené na základe údajov získaných od orgánov zainteresovaných krajín.

„Len za sedem dní sme boli svedkami odchodu jedného milióna utečencov z Ukrajiny do susedných krajín,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter šéf UNHCR Filippo Grandi.

Sýria, v ktorej v roku 2011 vypukla občianska vojna, ostáva naďalej krajinou s najvyšším počtom utečencov, ktorí opustili krajinu. Podľa UNHCR zo Sýrie pred vojnou ušlo už vyše 5,6 milióna ľudí. Avšak aj pri najrýchlejšom odleve utečencov zo Sýrie v roku 2013, trvalo najmenej tri mesiace, kým ich počet dosiahol jeden milión, uvádza AP.

Hovorkyňa UNHCR Shabia Mantoová v stredu uviedla, že „takýmto tempom“ by sa odlev utečencov z Ukrajiny mohol stať zdrojov „najväčšej utečeneckej krízy tohto storočia“.

Tento úrad OSN predpokladá, že Ukrajinu celkovo opustia až štyri milióny ľudí, zároveň však tiež pripúšťa, že celkový počet ukrajinských utečencov môže byť nakoniec vyšší.