Odborníčka na medzinárodné právo: Rusko vedie nehoráznu agresiu

Ešte nevieme povedať, či v istom momente niekoho v súvislosti s vojnou na Ukrajine obžalujú z vojnových zločinov. Bude to závisieť od mnohých vecí. A môže to byť aj kontraproduktívny krok. Ale minimálne je to náznak, že azda medzinárodné spoločenstvo, či aspoň niektorí jeho členovia, už nechce trpieť lídrov, akým je ruský prezident Vladimir Putin,“ povedala pre Pravdu profesorka medzinárodného práva Paola Gaetaová, ktorá pôsobí na prestížnom ženevskom Inštitúte pre medzinárodné a rozvojové štúdie.

03.03.2022 07:55
Germany Ukraine Russia War Foto: ,
Demonštrácia proti ruskej vojne na Ukrajine v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Protestujúca má na plagáte napísané: Putin, vidíme s v Haagu.
debata (49)

Ako sa dá cez pohľad medzinárodného práva vnímať vojna Ruska proti Ukrajine?

Je to agresia. Je to nehorázna agresia, akú sme nevideli od invázie Iraku proti Kuvajtu v roku 1990. Charta OSN jednoznačne zakazuje vojnu jedného štátu proti druhému s cieľom obsadiť ho a ovládnuť. Je to základný princíp medzinárodných vzťahov dokonca už od roku 1928, od Briandovho-Kelloggovho paktu. Ten zakazuje vojnu ako prostriedok riešenia sporov. Samozrejme, napadnutá krajina má právo sa brániť. Môže použiť silu proti agresorovi. Tak, ako to vidíme. Rusko zaútočilo a Ukrajina sa bráni. A iné krajiny Kyjevu môžu pomôcť, hoci z medzinárodného práva nevyplýva, že to urobiť musia. Rusko sa usiluje svoju agresiu a použitie sily proti Ukrajine ospravedlniť tvrdeniami, že Kyjev pácha genocídu.

Čo je, samozrejme, kremeľská propaganda. Ale teoreticky si predstavme, že režim Vladimira Putina naozaj verí tomu, čo tvrdí. Ako by sa Rusko na základe toho malo podľa medzinárodného práva správať?

Rusko na zasadaniach Bezpečnostnej rady OSN hovorilo o genocíde a masívnom porušovaní ľudských práv zo strany Ukrajiny. Sú to, samozrejme, smiešne vyhlásenia. Okrem toho pozícia Ruska bol v minulosti taká, že na použitie sily na zastavenie genocídy je potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady. Moskva odmietala princíp zodpovednosti za ochranu, o ktorom hovoria najmä západné veľmoci. Teraz však Rusko nemá žiadnu rezolúcie, ale začalo vojnu. Predstavme si, že by na Ukrajine naozaj niekto páchal genocídu. V tom prípade malo Rusko o tom predložiť dôkazy a požiadať BR OSN o sankcie proti Kyjevu a o vojenský zásah.

Ruské kroky ste prirovnali k vojne Iraku proti Kuvajtu. Čo americká invázia do Iraku v roku 2003?

Je to ďalší prípad. Ale predsa to nebolo až tak do očí bijúce ako to, čo sa deje teraz. Druhá iracká vojna sa okrem iného začala na základe toho, že USA či Británia argumentovali, že na ňu majú súhlas Bezpečnostnej rady OSN. Keď Irak napadol Kuvajt, po vojne nasledovala rezolúcia BR Organizácie Spojených národov. Tá bola pomerne vágna. Irak mal byť demilitarizovaný. USA tvrdili, a asi to môžeme považovať len za zámienku, že Bagdad má zbrane hromadného ničenia, teda neplní rezolúcie BR OSN. Preto je proti nemu možné použiť silu. Prípad Iraku je o niečo menej jasný, ako je vojna Ruska proti Ukrajine.

Za tvrdenie Moskvy o genocíde sa Kyjev obrátil na Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Mohlo by mu to pomôcť?

ICJ rieši spory medzi štátmi a Ukrajina sa obrátila aj na Európsky súd pre ľudské práva. Ten už Rusku predbežným opatrením prikázal, aby zastavilo útoky proti civilistom a civilným objektom. To, čo Ukrajiny urobila v súvislosti z ICJ, bol veľmi inteligentný právny krok. Kyjev tvrdí, že Moskva manipuluje s pojmom genocída. V zásade Ukrajina ICJ žiada, aby povedal, že Kremeľ si vymýšľa, a zároveň tvrdí, že je to Rusko, ktoré teraz pácha genocídu. Kroky súdov nezastavia vojnu, ale Ukrajina môže tvrdiť, že má na svojej strane medzinárodné právo. A možno to bude signál aj ruským občanom, že ich krajina robí niečo nelegálne, že je na nesprávnej strane histórie.

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu Karim Khan oznámil, že sa začne zaoberať vyšetrovaním diania na Ukrajine. Aké môžu byť v tomto prípade ďalšie kroky?

Litva požiadalo o otvorenie vyšetrovacieho procesu (pridalo so k tou 38 krajín vrátane Slovenska, pozn. red.), čo ho trochu urýchli. Keby to bola len iniciatíva prokurátora, musel by na konečný súhlas čakať na rozhodnutie sudcov ICC. Ak o to požiadal štát, nie je to potrebné. Myslím si, že toto je skutočne veľmi dôležité. Ukazuje sa, že existuje aj politická vôľa podporiť vyšetrovanie prokurátora. Samozrejme, ešte nevieme povedať, či v istom momente niekoho v súvislosti s vojnou na Ukrajine obžalujú z vojnových zločinov. Bude to závisieť od mnohých vecí. V istom momente sa to dokonca môže stať problémom pri možných mierových rokovaniach. Ak sa prokurátor ICC bude zaoberať tým, čo bude s Putinom či jeho ministrami, môže to sťažiť rokovania s Kremľom. Rusko môže žiadať, aby sa vo vyšetrovaní nepokračovalo. Takže v istom zmysle môže byť zapojenie sa ICC kontraproduktívne. Ale minimálne je to náznak, že azda medzinárodné spoločenstvo, či aspoň niektorí jeho členovia, už nechce trpieť lídrov ako Putin.

Ľudskoprávne organizácie kritizujú Rusko za údajné použitie kazetových bômb a požadujú, aby s tým skončilo. Moskva sa však nepridala k dohode o ich zákaze. Čo to znamená?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že keďže Rusko sa nepridalo k dohode (ani Ukrajina, pozn. red.) o ich zákaze, môže ich používať. V prípade zbraní je to tak, že ich používanie môže byť legálne, ale závisí to od toho, kde a proti komu ich bojujúca strana nasadí. Platí to aj o kazetovej munícii. Tá sa zvyčajne nepoužíva na bojovom poli, ale v mestách. Potom to môže viesť k zásahu civilných cieľov a okrem toho je veľmi zložité ju odstrániť. V tomto zmysle je jej používanie nelegálne.

Objavili sa videá ruských zajatcov s ich výpoveďami, ktoré šíri ukrajinská strana. Je to porušenie Ženevských konvencií?

Vojnových zajatcov by krajiny nemali ukazovať na verejnosti a využívať na propagandistické účely. Je to porušenie tretej zo Ženevských konvencií, ale neznamená to, že je to vojnový zločin. Aj v konflikte by sme mali rozlišovať medzi porušením práva a porušením práva, ktoré je vojnovým zločinom.

Odporučili by ste Ukrajine, aby videá zajatcov nezverejňovala?

Áno. Bolo by to tak lepšie a je správne rešpektovať dôstojnosť vojnových zajatcov. Keď USA v Iraku chytili diktátora Saddáma Husajna, ukázali ho celému svetu. Bolo to horšie, ako to, čo sa deje teraz, nebolo to správne a nemali by sme to ľuďom robiť. Viem, že je Ukrajina vo vojne, ale snaží sa najmä Európe ukázať, že sa drží právnych princípov, takže by nemala zajatcov používať na propagandistic­ké účely.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #vojnové zločiny #Ukrajina #medzinárodné právo #vojna na Ukrajine #Putinova vojna