Najprv sme sa nemohli spojiť, nemali ste v byte elektrinu. Ako sa to vyriešilo?
Od stredy večera som nemala elektrinu. Nemohla som nič robiť, lebo všetko mám na elektrinu. Nemohla som ani variť a nemohla som kúriť. Momentálne ma prichýlili priatelia. Uvidím, na ako dlho. Mestu dochádzajú potraviny, zásobovanie nefunguje a v podstate sa nedá skoro nič kúpiť. Keď som šla do obchodu, mali tam chlieb a špagety. Mohla som si zobrať jeden bochník a jedno balenie cestovín. To bolo všetko. Pre mňa to zatiaľ nie je až taký problém. Nepotrebujem toho veľa. Horšie je to pre rodiny s malými deťmi či starších ľudí. A silné bombardovanie pokračuje. Práve som opäť počula sirény.
Ako momentálne trávite dni?
Väčšinu dňa som niekde vo vnútri. Ale nechce sa mi sedieť v pivnici. Je tam zima a nechcem sa neustále skrývať. Steny domu, v ktorom som, sú hrubé, a usilujem sa byť na chodbe. Dúfam, že v prípade ostreľovania by ma dve vonkajšie steny ochránili. Snažím sa svetu poskytnúť čo najviac informácií. V Charkove totiž už nezostali nijakí zahraniční reportéri a Rusko pokračuje vo svojej obrovskej dezinformačnej kampani. Hovorí o nás, že sme ukrajinskí nacisti, a že vraj naša armáda ostreľuje mesto. Rusko šíri aj falošné videá. Preto sa usilujem zverejňovať informácie o tom, čo sa deje. Zvyčajne ráno a doobeda býva v ostreľovaní pauza. Ľudia sa vtedy snažia nakúpiť, ak je čo. Ja vtedy tiež idem von, robím videá a fotografie. Snažím sa byť pri domoch, aby som sa mala kam ukryť, keby sa začalo ostreľovanie. Potom doma píšem a monitorujem, čo sa deje.
Dá sa povedať, koľko ľudí už v Charkove zomrelo od začiatku vojny, ktorú 24. februára rozpútalo Rusko?
Nemáme presné čísla, ale úrady hovoria, že každý deň sú desiatky obetí. Charkov je veľké mesto, žije tu viac ako 1,5 milióna ľudí. Niekedy presne nevieme, čo sa deje. Zomreli však už aj deti. Jedna z ruských rakiet zasiahla auto, v ktorom bola celá rodina.
Prepáčte túto otázku, ale zomrel niekto, kto vám bol blízky?
Našťastie nie. Aj moji priatelia sú zatiaľ v bezpečí. Ale dom rodiny, ktorú poznám, zasiahla raketa. Je to veľmi smutné, keď vidíte, ako sú z toho traumatizované deti. Potrebovali by psychologickú pomoc. Je to príšerná situácia.
Snažia sa ľudia z Charkova odísť? Je možné ho opustiť?
Prvá vlna odišla, keď sa vojna začala. No spomenula som už, že Charkov je veľký. Keď z neho odíde aj 100-tisíc ľudí, až tak veľa to neznamená. Mnohí obyvatelia v meste zostávajú, lebo jednoducho nemajú kam ísť. Ale videla som, že stále viac ľudí sa snaží zbaliť, keďže Rusko v Charkove bombarduje civilné ciele. Jednou z možností, ako sa z mesta dostať, je núdzový vlak. Ak máte šťastie, že sa do neho dostanete. Ukrajina žiada medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo pre ľudí zabezpečiť bezpečné koridory, cez ktoré by mohli po krajine cestovať. Potrebovali by sme bezletové zóny, v ktorých by sa mohli Ukrajinci cítiť v bezpečí. Viem, že naši priatelia vo svete toho robia veľa. No Ukrajina potrebuje ešte viac podpory. Napríklad aj s dokumentáciou vojnových zločinov, ktoré pácha Rusko, aby dôkazy o nich neboli zničené, ale aby sa dali v budúcnosti použiť.
Rozmýšľate, že odídete z Charkova?
Zatiaľ nie. Chcem dúfať, že sa situácia nejako zmení, a Rusko mesto prestane ostreľovať. Stále môžem fungovať. Nejaké jedlo zostalo a mám elektriku a internet, lebo naozaj chcem svet informovať. Ak na to nebudem mať možnosti, asi skúsim odísť. Nechce sa mi schovávať.
Ako vyzerá ukrajinská obrana Charkova?
Je skutočne skvelá. Na verejnosti nie je až tak veľa informácií, lebo vieme, že v meste sa pohybuje aj veľa sabotérov. Každý, kto chce, sa môže prihlásiť aj k jednotkám teritoriálnej obrany. Pred niekoľkými dňami som bola so skupinou zahraničných novinárov na mieste, kde sa podarilo zničiť ruské obrnené vozidlá, ktoré sa snažili preniknúť do mesta. Hovorila som aj s vojakmi, ktorí čelili ruským jednotkám. Vraveli mi, že dvaja Rusi, ktorých zajali, tvrdili, že už nechcú bojovať. Pravdepodobne verili Putinovej propagande, že keď pôjdu na Ukrajinu, ľudia ich budú vítať ako osloboditeľov. Namiesto toho narazili na odpor, preto sa vzdali. Rusom sa však podarilo obsadiť dediny a menšie mestá na sever od Charkova. Ukrajinské sily nechcú ostreľovať vlastné územie, kde žijú naši ľudia. Vyzerá to tak, že mesto čakajú dva možné scenáre. V tom horšom prípade čakajú Rusi na posily a vpadnú do Charkova. V lepšom prípade však – je to, samozrejme, tiež zlý scenár – bude ostreľovanie mesta pokračovať, ale Moskva nespustí pozemnú operáciu, lebo by to znamenalo veľa mŕtvych aj na strane ruských vojakov.