„Zaznamenali sme použitie kazetových bômb a tiež sme zaznamenali správy o použití iných typov zbraní, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom,“ uviedol Stoltenberg v Bruseli pre novinárov.
Šéf NATO zároveň dodal, že Aliancia a jej spojenci „zbierajú informácie a pozorne monitorujú, čo sa deje na Ukrajine“.
„Je to brutalita. Je to neľudské, porušuje to medzinárodné právo,“ uviedol Stoltenberg. Ten podľa svojich slov zároveň privítal, že Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov páchaných na Ukrajine. „Musíme sa uistiť, že prezident Putin a bieloruský prezident budú niesť zodpovednosť za to, čo urobili,“ vyhlásil Stoltenberg.
Kazetové bomby obsahujú viacero menších bômb, ktoré po výbuchu dokážu zasiahnuť širokú oblasť. Veľká časť medzinárodného spoločenstva zakazuje ich používanie pre vysoké riziko zasiahnutia civilistov v prípade, ak je to táto munícia použitá v obývaných oblastiach, píše CNN.
Aj vákuové bomby
Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008, ktorý používanie a skladovanie tohto typu zbraní zakazuje, podpísalo 108 štátov. Ukrajina ani Rusko sa však k tomu dohovoru nepripojili.
Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová už skôr obvinila Rusko z toho, že sa chystá použiť na Ukrajine zakázané zbrane vrátane „kazetovej munície a vákuových bômb“.
Čítajte viac Putin sa uchyľuje k zvráteným útokom: Na Ukrajinu zhadzuje „otca všetkých bômb“
CNN poukazuje na to, že členovia jej tímu na Ukrajine spozorovali ruské zariadenie určené na odpaľovanie vákuových bômb.
Nebo nezavrú
Stoltenberg v piatok tiež uviedol, že aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou, informovala agentúra AFF a televízia CNN.
„Jediný spôsob, ako implementovať bezletovú zónu, je poslať do ukrajinského vzdušného priestoru bojové lietadlá NATO a potom vynútiť bezletovú zónu zostrelením ruských lietadiel. Ak by sme to urobili, môže to viesť k niečomu, čo by mohlo skončiť plnohodnotnou vojnou v Európe, ktorá by zahŕňala oveľa viac krajín a spôsobila ešte väčšie ľudské utrpenie,“ vyhlásil Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.
Zároveň uviedol, že aliancia „nie je súčasťou konfliktu a má povinnosť zaistiť, aby neeskaloval mimo územia Ukrajiny“.
Po vojne s Putinom netúži
Stoltenberg ďalej varoval, že nasledujúce dni na Ukrajine budú „pravdepodobne ešte horšie“, pričom príde k „väčšiemu počtu úmrtí, k väčšiemu utrpeniu a deštrukcii“.
Šéf NATO zároveň zdôraznil, že aliancia netúži po vojne s Ruskom, a vyzval na dialóg.
„Aj naďalej sme odhodlaní udržať otvorené kanály pre diplomaciu…, aby sme sa vyhli akejkoľvek eskalácii, nedorozumeniu alebo nesprávnym odhadom,“ uviedol Stoltenberg.
Čítajte viac Ostrá nóta Kulebu NATO: Ak nepomôžete na nebi, budete spoluzodpovední za smrť Ukrajincov
Severoatlantická aliancia v snahe posilniť svoje východné krídlo vyslala do východnej Európy tisíce vojakov. Niektoré členské krajiny NATO posielajú Ukrajine zbrane, aby sa dokázala brániť.
Udržať v bezpečí 30 krajín
„Budeme aj ďalej robiť všetko preto, aby sme ochránili každý centimeter územia NATO… Našou hlavnou úlohou je udržať v bezpečí našich 30 krajín,“ uviedol Stoltenberg.
Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou žiadal tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s bombardovaním ukrajinských miest ruskou armádou. Kyjev neskôr uviedol, že ak NATO neuzavrie ukrajinský vzdušný priestor, tak potom by malo dodať Ukrajine lietadlá a vzdušné obranné systémy, aby ukrajinská armáda dokázala zastaviť ruské útoky.
Krajiny EÚ zatiaľ trvajú na tom, že nepošlú Ukrajine lietadlá, väčšina ich dodávok zbraní zhŕňa ľahké zbrane a protitankové či protilietadlové strely, uvádza AFP.
Čítajte viac Rakety Strela od Nemcov na Ukrajinu nedorazia všetky. Splesniveli