10. deň: Zelenskyj viní NATO z nečinnosti, Putin varoval pred bezletovou zónou

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine

21:08 Britské ministerstvo obrany v sobotu obvinilo Rusko, že prímerie v ukrajinskom meste Mariupol bolo zo strany Moskvy „pravdepodobným pokusom o odvrátenie medzinárodného odsúdenia“ a snahou získať čas na preskupenie svojich jednotiek a obnovenie útočných aktivít.

Evakuácia z Mariupolu, ktorá sa mala uskutočniť v sobotu, ale po porušení prímeria sa nekonala.

Zástupca primátora mesta Mariupol Serhej Orlov pre rozhlasovú stanicu BBC Radio 4 uviedol, že toto humanitárne prímerie na evakuáciu civilistov z mesta netrvalo „viac ako 30 minút“.

20:55 Počet ľudí utekajúcich pred vojnovým konfliktom na Ukrajine na Slovensko je stabilný, je však treba pripraviť sa na väčší nápor. Povedal to v sobotu na hraničnom priechode Vyšné Nemecké predseda vlády Eduard Heger (OĽANO). V nasledujúcich dňoch sa dá očakávať aj zvýšenie počtu ukrajinských utečencov, ktorí na Slovensku požiadajú o dočasné útočisko, pripraviť preto treba aj dostatok ubytovacích kapacít.

„Počty prichádzajúcich sú pomerne stabilné a rýchlosť ich vybavenia je vysoká, procesy sú nastavené dobre. Avšak očakávame, že vlna utekajúcich pred vojnou bude rásť, a preto sa je treba pripraviť na ešte vyššie počty, aby ten prechod bol i naďalej plynulý a hlavne príjemný pre ľudí, ktorí prichádzajú,“ povedal. Podotkol, že ukrajinskí utečenci prichádzajú na Slovensko vystresovaní, nezriedka zažívajú počas presunu ostreľovanie, preto im treba na hraniciach poskytnúť „príjemný vstup“. V tejto súvislosti ocenil prácu všetkých dosiaľ zainteresovaných.

Podľa premiéra požiadalo spomedzi viac ako 100.000 vojnových utečencov, ktorí od vypuknutia konfliktu prekročili ukrajinsko-slovenské hranice, o takzvané dočasné útočisko približne 5000 osôb. Inštitút „dočasného útočiska“, ktorý sa na Slovensku tento týždeň zaviedol, má byť inšpiráciou pre ostatné členské štáty, ktoré budú o jeho prijatí podľa Hegerových slov rokovať nasledujúci týždeň. Premiér pripomenul, že o takýto štatút nemusia utečenci požiadať priamo na hraniciach.

19:57 Izraelský premiér Naftali Bennett v sobotu v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nemenovaný zdroj uviedol, že Bennett z Moskvy odcestoval do Berlína na stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa vyhlásenia izraelskej vlády rozhovor Bennetta s Putinom trval približne tri hodiny. Jeho návšteva v Moskve nebola vopred avizovaná.

Bennett je praktizujúci žid, ktorý v sobotu, v židovský sabat, nevykonáva oficiálne záležitosti – s výnimkou mimoriadnych udalostí.

Zdroj v izraelskej delegácii uviedol, že Bennettovu návštevu v Moskve odobrila aj americká strana.

Tlačová služba Kremľa informovala, že Putin a Bennett diskutovali „o rôznych aspektoch situácie na Ukrajine“.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ podľa AFP uviedol, že Bennettov diplomatický tlak je koordinovaný s Nemeckom a Francúzskom. Dodal, že izraelský líder vedie „pokračujúci dialóg s Ukrajinou“.

19:26 Ruské sily na Ukrajine pokračujú v rozsiahlej ofenzíve, obsadili niekoľko miest a dedín a zostrelili štyri ukrajinské stíhačky. Na tlačovom brífingu to dnes oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, informovala agentúra Interfax.

Údaje o stratách zverejňované oboma stranami nemožno nezávisle overiť.

„Jednotky ruských ozbrojených síl postupujú na širokom fronte,“ uviedol Konašenkov. Vojská podľa neho prevzali kontrolu nad siedmimi sídlami v Záporožskej oblasti, ďalšie dediny dobyli vojaci samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DLR).

19:23 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu vyhlásil, že Ukrajina potrebuje na obranu pred ruskou inváziou bojové lietadlá a systémy protivzdušnej obrany. Odmietavý postoj aliancie NATO k požiadavke Kyjeva vyhlásiť nad Ukrajinou bezletovú zónu Kuleba označil za „prejav slabosti“.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že najviac potrebujeme stíhačky, útočné lietadlá a systémy protivzdušnej obrany,“ povedal Kuleba v sobotu ministrovi zahraničných vecí USA Antonymu Blinkenovi.

18:41 Ruské vojská dnes po krátkom prímerí opäť začali ostreľovanie dvoch miest na juhovýchode Ukrajiny, vrátane prístavu Mariupol, oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Moskva dnes ráno uviedla, že preruší paľbu na obliehané mestá a umožní civilnému obyvateľstvu odísť. Ukrajinské úrady následne ruské jednotky obvinili, že prímerie nedodržiavajú, a evakuáciu Mariupolu odložili.

„Vzhľadom na neochotu ukrajinskej strany (…) útočná operácia znovu začala o 18.00 moskovského času (16.00 SEČ),“ uviedol Konašenkov, podľa ktorého odchodu civilistov zabránili „ukrajinskí nacionalisti“.

18:32 Rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou budú pokračovať tretím kolom v pondelok. Na svojom facebookovom účte o tom informoval jeden z členov ukrajinského vyjednávacieho tímu, predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa David Arachamija. Naposledy sa zástupcovia Ruska a Ukrajiny zišli vo štvrtok, keď sa dohodli na zriadení humanitárnych koridorov a možnom dočasnom prímerí kvôli evakuácii civilného obyvateľstva z oblastí bojov.

Ruská strana zatiaľ dátum ďalšieho kola vyjednávania nepotvrdila.

18:04 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu navštívil priechod na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, kam v posledných dňoch pred postupujúcimi ruskými jednotkami utekajú státisíce ľudí.

Počas návštevy v záchytnom stredisku, kde je približne 3000 vojnových utečencov, Blinken podľa agentúry AFP uviedol, že Washington vyčlení ďalších 2,75 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur) na podporu utečencov z Ukrajiny i na podporu krajín, ktoré ich prijmú.

„Obyvatelia Poľska vedia, aké dôležité je brániť slobodu,“ povedal Blinken po sobotňajšom rokovaní s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktoré sa uskutočnilo v neďalekom meste Rzeszów ležiacom na juhovýchode Poľska.

Vyzdvihol, že v reakcii na túto krízu „Poľsko robí životne dôležitú prácu“.

Poľská pohraničná stráž v sobotu informovala, že z Ukrajiny do Poľska utieklo približne 827 600 ľudí.

17:36 Ruské jednotky dnes prevzali kontrolu nad psychiatrickým zariadením v meste Borodjanka severozápadne od Kyjeva. S odvolaním sa na miestnu správu o tom informovala agentúra Reuters. V liečebni je 670 ľudí.

„Nevieme, ako ich evakuovať, ako im pomôcť,“ uviedol miestny guvernér Oleksij Kuleba. „Dochádza im voda a lieky. Sú to ľudia so špeciálnymi potrebami, ktorí potrebujú neustálu starostlivosť. Veľa z nich je už niekoľko rokov pripútaných na lôžko,“ dodal guvernér.

17:22 Šéf Kremľa Vladimir Putin varoval pred zriadením bezletovej zóny nad Ukrajinou, ktoré požaduje Kyjev. „Akýkoľvek krok týmto smerom budeme považovať za účasť na ozbrojenom konflikte tej krajiny, z ktorej územia bude prichádzať nebezpečenstvo pre našich vojakov,“ povedal. Dodal, že nebude hrať rolu, k akej vojenskej organizácii táto krajina patrí.

Čítajte viac Putin: Bezletová zóna znamená vstup do ozbrojeného konfliktu

17:11 Zo zhruba šesťdesiattisí­cového ukrajinského mesta Irpin sa tisíce ľudí snažia utiecť do Kyjeva. Mesto, ktoré sa nachádza zhruba 25 kilometrov od ukrajinskej metropoly, ostreľuje ruská armáda a časť obyvateľov nemá prístup k tečúcej vode, elektrine či plynu, napísal dnes španielsky denník El País. S evakuáciou civilistov pomáhajú aj ukrajinskí vojaci, z ktorých časť ale pokračuje ďalej k bojovým pozíciám. Odchod ľudí sťažuje demolácia mosta, ktorú vykonala ukrajinská armáda, aby spomalila postup ruských jednotiek v prípade, že mesto padne do ich rúk.

16:17 Z východoukra­jinského mesta Volnovacha sa dnes napriek prímeriu vyhlásenému Moskvou podarilo evakuovať len 400 ľudí. Pôvodne mali ukrajinské úrady v pláne dostať do bezpečia na 15-tisíc civilistov, šéf doneckej regionálnej správy Pavlo Kyrylenko ale povedal, že ruské jednotky pokoj zbraní nedodržali a mesto začali znovu ostreľovať.

Pokoj zbraní vyhlásený Moskvou začal platiť dnes ráno, už po necelých troch hodinách ale hlásili obyvatelia Volnovachy ostreľovanie delostrelectvom. „Dosvedčujem, že Rusko dohodu porušilo napriek sprostredkovaniu Červeným krížom, nedodržiava záväzky a ostreľuje mesto Volnovacha,“ oznámila podľa serveru Ukrajinska pravda ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných oblastí Iryna Vereščuková.

16:05 Taliansky verejnoprávny rozhlas a televízia RAI stiahne svojich spravodajcov z Ruska. V dnešnej tlačovej správe to RAI odôvodnila novo schváleným ruským zákonom, ktorý trestá až 15 rokmi väzenia „klamlivej správy“ o ruskej armáde. Nový zákon fakticky znemožňuje podávať nezávislé informácie z Ruska. RAI však tiež čelí doma kritike, že vedúci jej moskovskej redakcie Marc Innaro nekriticky preberá ruské oficiálne stanoviská, napísal denník La Repubblica.

Podľa vedenia mediálnej spoločnosti je stiahnutie spravodajcov nevyhnutným krokom „k ochrane bezpečia novinárov“ a zaisteniu „maximálnej slobody v podávaní informácií“ o dianí v Rusku. Spravodajstvo tak zaručí redakcie v okolitých krajinách av Taliansku.

15:59 Novinár britskej televíznej stanice Sky News pokrývajúci vojnu na Ukrajine utrpel v Kyjeve strelné zranenie.

Spravodajská stanica BBC v sobotu uviedla, že Stuart Ramsay a jeho štyria kolegovia boli prepadnutí zo zálohy, keď sa po neúspešnom pokuse o reportáž v inom meste vracali do ukrajinskej metropoly.

Štáb Sky News dostal informáciu, že za útokom, ktorý sa odohral v pondelok, bola zrejme ruská prieskumná jednotka.

Britský premiér Boris Johnson vo svojej reakcii vyzdvihol statočnosť štábu Sky News a povedal, že riskujú svoje životy, aby povedali pravdu. Vo svojom tvíte Johnson uviedol, že slobodná tlač sa nenechá zastrašiť barbarskými a bezhlavými aktmi násilia.

15:47 Inovecká chata v okrese Trenčín prichýlila ďalšie ženy a deti, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom na Ukrajine. Ako znak vďaky za pomoc, ktorú na chatu pod Inovcom ľudia nosia, im ubytované ženy v sobotu navarili boršč.

Dočasné ubytovanie na Inoveckej chate v týchto dňoch našlo 22 žien a detí, medzi nimi i dve ženy, ktoré už v konflikte stratili svojich príbuzných. Jedna prišla o manžela, druhá o svokra.

15:41 Švédsko a Fínsko chcú kvôli vpádu ruských vojsk na Ukrajinu posilniť bezpečnostnú spoluprácu. Na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách to dnes oznámili premiérky týchto krajín Magdalena Anderssonová a Sanna Marinová. Švédsko ani Fínsko nie sú členmi Severoatlantickej aliancie, kvôli ruskej invázii sa ale verejná mienka obrátila v prospech členstva v NATO.

„Ruská vojna proti suverénnej európskej krajine ohrozuje bezpečnostný poriadok Európy. V tejto premenlivej bezpečnostnej situácii Fínsko a Švédsko ďalej posilnia svoju spoluprácu,“ povedala Marinová bez toho, aby spresnila podrobnosti.

Fínsko sa kvôli ruskému útoku na susednú Ukrajinu rozhodlo pre ďalšie investície do armády. Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen oznámil, že krajina kúpi systém protileteckej obrany z Izraela.

15:34 Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil v sobotu ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.

„Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte,“ povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot.

14:16 Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) od začiatku ruského útoku na Ukrajinu z tejto krajiny utieklo do zahraničia zhruba 1,5 milióna ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) dnes oznámil o niečo nižšiu bilanciu, 1,3 milióna ľudí. Najviac utečencov mieri do Poľska, kam iba v piatok prišlo vyše 106 400 ľudí z Ukrajiny, celkom do Poľska kvôli vojne ušlo už 787 300 ľudí. IOM odhaduje, že svoje domovy muselo kvôli bojom opustiť 6,7 milióna ľudí, ktorí zatiaľ ostali na Ukrajine.

14:09 Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval na ďalšie sprísnenie sankcií uvalených na Rusko vrátane odrezania všetkých ruských bánk od medzibankového platobného systému SWIFT. Uviedol to po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom v meste Rzeszów na juhovýchode Poľska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Morawiecki a Blinken sa rozprávali o ďalšom sprísnení sankcií a zmrazovaní aktív Moskvy, ktoré by podľa poľského premiéra mali mať „zdrvujúci“ účinok pre ruskú ekonomiku.

Morawiecki ďalej uviedol, že sa s Blinkenom dohodli na potrebe ešte posilniť východné krídlo NATO. Poľsko v tejto súvislosti žiada vyslanie ďalších amerických vojakov na svoje územie. Momentálne sa ich v Poľsku nachádza viac ako 10-tisíc, pripomína AP.

13:51 Ruské aerolinky Aeroflot zrušia od 8. marca všetky lety do zahraničných destinácií okrem Bieloruska, oznámila firma podľa agentúry TASS. Rozhodnutie nadobudne účinnosť od pondelňajšej 22:00 SEČ a viedli k nemu „okolnosti, ktoré bránia prevádzkovaniu letov“, uviedla najväčšia ruská letecká spoločnosť, podľa ktorej vnútroštátne spoje zostanú zachované. Aeroflot od pondelka už zrušil všetky lety na území EÚ, ktorá kvôli ruskej invázii na Ukrajine uzavrela vzdušný priestor pre všetky ruské stroje.

Ruská federálna agentúra pre leteckú dopravu Rosaviacija dnes odporučila všetkým ruským aerolinkám, ktoré si prenajímajú stroje od zahraničných firiem, aby od nedele pozastavili lety mimo Ruska a od 8. marca aj zo zahraničia do Ruska. Kvôli sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny v súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu, podľa nej hrozí zhabanie lietadiel v cudzích krajinách.

Západné krajiny uvalili na Rusko v oblasti letectva tvrdé postihy. Okrem uzavretia leteckého priestoru napríklad prestali do krajiny dodávať náhradné diely dvaja najväčší výrobcovia dopravných lietadiel Airbus a Boeing.

Podľa časopisu Aviation Week majú ruské aerolinky tri štvrtiny svojich strojov v prenájme, pričom polovicu z nich od európskych spoločností, ktoré často majú sídlo v Írsku. Uvalené sankcie podľa európskych činiteľov umožňujú týmto firmám, aby stroje zhabali a stiahli späť do EÚ.

13:39 Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa otvorene vyjadruje v prospech Číny ako sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine. Napísala o tom v sobotu agentúra DPA.

„Neexistuje alternatíva. My (Európania) nemôžeme byť sprostredkovateľmi. A nemôžu to byť ani USA. Kto teda iný? Musí to byť Čína, o tom som presvedčený,“ povedal Borrell v rozhovore pre španielsky denník El Mundo.

Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ, pochádzajúci zo Španielska, však zároveň pripustil, že bojujúce strany či ich podporovatelia sa v prospech takéhoto plánu zatiaľ nevyslovili. "My sme o to ešte nepožiadali a ani oni (Číňania) nie, dodal.

Borrell v rozhovore pre španielske noviny obhajoval tiež dodávky európskych zbraní do vojnovej zóny a aj uvalenie tvrdých sankcií na Rusko. Tieto kroky boli podľa neho absolútne nevyhnutné – a to bez ohľadu na paralelné diplomatické úsilie o urovnanie konfliktu.

13:08 Intenzita ruských leteckých a delostreleckých útokov na Ukrajine sa za uplynulých 24 hodín v porovnaní s predošlými dňami znížila. Podľa agentúry DPA to v sobotu oznámilo na Twitteri britské ministerstvo obrany.

Ukrajina zatiaľ ešte stále ovláda mestá Charkov, Černihiv a Mariupol, pričom prichádzajú informácie o pouličných bojoch v meste Sumy, spresnilo britské ministerstvo.

„Je však veľmi pravdepodobné, že všetky štyri mestá sú obkľúčené ruskými jednotkami,“ doplnilo ministerstvo v aktualizačnom tweete.

13:00 Úrady juhoukrajinského mesta Mariupol sa v sobotu rozhodli odložiť plánovanú evakuáciu civilného obyvateľstva, pretože ruské vojská údajne nedodržiavajú dohodnuté dočasné prímerie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vzhľadom na skutočnosť, že ruská strana nedodržiava prímerie a pokračuje v ostreľovaní jednak samotného Mariupolu a aj jeho okolia, ako aj z bezpečnostných dôvodov bola evakuácia civilného obyvateľstva odložená,“ uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo v sobotu ráno, že dalo súhlas na vytvorenie evakuačných únikových ciest, ktoré umožnia evakuáciu civilistov zo strategického prístavného mesta Mariupol na ukrajinskom juhovýchode a z mesta Volnovacha na východe Ukrajiny.

11:59 Ruská armáda nedodržiava dočasné prímerie pozdĺž celej evakuačnej trasy z Mariupolu, ktorá je súčasťou dohodnutého humanitárneho koridoru. Ruské vojská toto mesto podľa zástupcu starostu dokonca stále ostreľujú. Informovali o tom agentúra Reuters a stanica BBC s odvolaním sa miestnych činiteľov.

„Rusi nás stále ostreľujú. Je to šialené,“ povedal zástupca mariupolského starostu Serhij Orlov s tým, že momentálne je evakuácia civilného obyvateľstva nemožná.

„Rokujeme s ruskou stranou, aby sme mohli potvrdiť, že prímerie platí pozdĺž celej evakuačnej trasy,“ uvádza sa vo vyhlásení mariupolskej mestskej rady.

Trasa tohto dohodnutého humanitárneho koridoru je Mariupol – Nikolske – Rozivka – Polohy – Orichiv – Záporožie, uvádza britský denník The Guardian. Mariupol a Záporožie sú od seba vzdialené zhruba 226 kilometrov.

11:40 Štáty Severoatlantickej aliancie pošlú ďalších vojakov a bojovú techniku do Litvy. Oznámilo to dnes litovské ministerstvo obrany. Spojené štáty vyšlú do pobaltskej krajiny pechotný prápor s tankami a Nemecko posilní protivzdušnú obranu tohto štátu. Nové jednotky rozmiestnia v Litve aj Holandsko, uviedla dnes agentúra Reuters.

Litva vyzvala ďalšie štáty Severoatlantickej aliancie, aby kvôli ruskému útoku na Ukrajinu posilnili vojenské jednotky rozmiestnené v tejto krajine. Podľa ministerstva obrany sa počet aliančných vojakov zvýši do konca marca z 3000 na 4000. Krajina tento mesiac tiež bude hostiť vojenské cvičenie.

Letecká základňa pri litovskom meste Šiauliai navyše hostí bojové lietadlá zo Spojených štátov, Poľska a Dánska, ktoré chránia vzdušný priestor nad pobaltskými štátmi. Na základni sú rozmiestnené aj bojové a dopravné vrtuľníky z Británie.

11:25 Do Poľska v piatok prišlo vyše 106 400 ľudí z Ukrajiny, uviedlo dnes na twitteri poľské ministerstvo vnútra. Je to najvyšší počet za jeden deň od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Celkom do Poľska kvôli tomuto konfliktu ušlo 787 300 ľudí.

Veľa Ukrajincov si hneď na hraniciach vyzdvihujú ich príbuzní alebo známi. V Poľsku žije silná ukrajinská komunita, ktorá pred začiatkom terajšej vojny mala až 1,5 milióna ľudí. Tí, ktorí nemajú kam ísť, mieria do prijímacích centier, kde dostanú pomoc. Takých stredísk v krajine funguje tridsať.

10:27 Minister zahraničia Spojených štátov Antony Blinken je presvedčený, že Ukrajina môže časom vo vojne s Ruskom zvíťaziť. Nie je však podľa neho jasné, ako dlho bude konflikt trvať, povedal v piatok v rozhovore so stanicou BBC. Obáva sa však možného vyhrotenia bojov, ruské jednotky podľa neho na Ukrajine začínajú byť stále brutálnejšie. USA tiež chcú zabrániť prípadnému rozšíreniu konfliktu za hranice krajiny, uviedol Blinken.

Na otázku, či Ukrajina môže v bojoch s výrazne silnejšou armádou vyhrať, povedal Blinken: „Časom rozhodne“. „Nemôžem vám povedať, ako dlho to bude pokračovať. Nemôžem vám povedať, ako dlho to bude trvať,“ povedal Blinken, podľa ktorého Ukrajinci ukazujú „výnimočnú húževnatosť“ a ťažko si možno predstaviť, že by si ich Rusko dokázalo podmaniť bez toho, aby ich neustále utláčalo.

Vojna na Ukrajine podľa neho nejde podľa plánu ruského prezidenta Vladimíra Putina. „Ak je zámerom Moskvy nejakým spôsobom zvrhnúť ukrajinskú vládu a dosadiť namiesto nej bábkový režim, tak to 45 miliónov Ukrajincov odmietne,“ dodal Blinken.

Medzinárodná komunita je podľa neho odhodlaná pomôcť Ukrajine a tiež „vyvinúť trýznivý tlak na Rusko, aby ukončilo túto vojnu, pre ktorú sa rozhodlo a ktorú začal Vladimír Putin“.

9:54 Na Slovensko vstúpilo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie už vyše 100-tisíc ľudí. Do dnešného rána to bolo 101 529 osôb, povedal hovorca slovenského policajného prezídia Michal Slivka. Podľa skorších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov najviac ľudí z Ukrajiny uteká cez ukrajinsko-poľskú hranicu.

9:40 Do vlasti sa vrátilo 66 224 Ukrajincov, aby sa zapojili do boja proti Rusku. Na twitteri to dnes napísal ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

„Toľko mužov sa vrátilo do tejto chvíle zo zahraničia, aby chránili svoju zem pred tou hordou. To je 12 ďalších motivovaných bojových brigád! Ukrajinci, ste nezdolní!“ uviedol Reznikov.

9:16 Ruské štátne tlačové agentúry informovali, že ruská armáda vyhlásila v sobotu v dvoch územných oblastiach Ukrajiny prímerie, ktoré umožní civilnému obyvateľstvu, aby sa z nich mohlo vysťahovať. Píše o tom agentúra AP.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení, ktoré podľa AP priniesli agentúry RIA Novosti a TASS, uvádza, že dalo súhlas na vytvorenie evakuačných únikových ciest, ktoré od 10.00 h moskovského času (08.00 h SEČ) umožnia evakuáciu civilistov zo strategického prístavného mesta Mariupol na ukrajinskom juhovýchode a z mesta Volnovacha na východe Ukrajiny.

Ukrajinské ozbrojené sily túto informáciu bezprostredne nepotvrdili a nevedno zatiaľ ani to, dokedy budú tieto humanitárne koridory otvorené, približuje AP.

7:49 Ruská armáda o 8.00 stredo­európskeho času zastaví bojové operácie a otvorí humanitárne koridory pre civilných obyvateľov miest Mariupol a Volnovacha, informovalo ruské ministerstvo obrany. Uviedlo, že tieto koridory boli dohodnuté s ukrajinskou stranou. Starosta Mariopolu Vadym Boječenko už v piatok uviedol, že mesto nemá vodu, teplo ani elektrinu a míňajú sa zásoby jedla. „Našou prioritou je dosiahnuť prímerie, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru, vytvoriť humanitárny koridor a dopraviť do mesta potraviny a lieky,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

7:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu prostredníctvom videomostu vystúpi s prejavom pred americkým Senátom. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného amerického zákonodarného činiteľa. Ako sa vojna na Ukrajine zintenzívňuje, niektorí americkí zákonodarcovia naliehajú na amerického prezidenta Joea Bidena, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku – napríklad pozastavením dovozu ropy. Biely dom takúto možnosť zatiaľ vylučuje, obávajúc sa toho, že by to mohlo spôsobiť nárast cien ropy a poškodiť amerických spotrebiteľov dotknutých rekordnou infláciou. Republikánsky senátor Lindsey Graham podľa AFP vyzval, aby „niekto v Rusku“ spáchal atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Samotný Zelenskyj intenzívne vyzýva Severoatlantickú alianciu, aby vyhlásila bezletovú zónu nad Ukrajinou s cieľom zabrániť ruskému bombardovaniu, ale Bidenova administratíva takúto možnosť zatiaľ vylučuje z obavy, že by to mohlo viesť k priamej vojne medzi Západom a Ruskom, hoci niektorí americkí zákonodarcovia vytvorenie takejto zóny podporujú.

6:47 Ruský prezident Vladimír Putin vo svojej vojne proti Ukrajine ešte pritvrdí, pretože nevidí inú cestu zo slepej uličky ako ničenie, ktoré premenia na popol nevinné európske mestá, uviedol britský premiér Boris Johnson. Bezletovú zónu odmieta. „Logika by bola taká, že ruské lietadlá budú zostreľované. A tým sa zapletieme do logiky konfrontácie,“ upozornil Johnson. Rusko je podľa neho treba skôr prinútiť k spolupráci.

Čítajte viac Putin ešte pritvrdí, varuje britský premiér. Bezletovú zónu odmieta

5:05 Ukrajinské strategické prístavné mesto Mariupol je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru. Útok na strategický prístav na juhovýchode Ukrajiny prichádza deň po šoku, ktorý vo svete vyvolalo ovládnutie Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny, najväčšej v Európe.

Kontrola Mariupolu, mesta s asi 450 000 obyvateľmi, je pre Rusko dôležitá, pretože by mu umožnila prepojiť jeho ozbrojené zložky na Kryme s tými z proruských separatistických území Donbasu.

Ukrajinská armáda počas uplynulých 24 hodín trikrát strieľala na dve osady v separatistickej Luhanskej ľudovej republike. Informovala o tom v noci na sobotu ruská agentúra TASS s odvolaním sa na predstaviteľov tohto útvaru. Podrobnosti o možných obetiach alebo škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.

„Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať Mariupol spod blokády,“ napísal na webovej komunikačnej sieti Telegram mariupolský starosta Vadim Bojčenko.

5:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval NATO za to, že odmieta zaviesť bezletovú zónu nad jeho krajinou. V televíznom prejave k Ukrajincom uviedol, že ruská agresia proti jeho krajine bude pravdepodobne narastať a západných lídrov obvinil z toho, že ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi dovolili pokračovať v bombardovaní miest, uviedla stanica BBC News.

„S vedomím, že nové údery a obete sú nevyhnutné, sa NATO zámerne rozhodlo neuzavrieť oblohu nad Ukrajinou,“ uviedol Zelenskyj vo videoposolstve. „Vedenie aliancie dnes (v piatok) dalo zelenú ďalšiemu bombardovaniu ukrajinských miest a dedín tým, že odmietlo vytvoriť bezletovú zónu,“ dodal.

Západní predstavitelia od začiatku ruskej invázie zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou vylučujú s odôvodnením, že by si to vyžadovalo, aby lietadlá NATO strieľali na ruské stíhacie lietadlá. To by podľa nich mohlo vyvolať širší konflikt s Ruskom.

Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg po piatkovom zasadnutí vyhlásil, že NATO bude Ukrajinu ďalej podporovať, nevyhlási však nad ňou bezletovú zónu, pretože by to viedlo k rozšíreniu konfliktu za jej hranice.

„Všetci ľudia, ktorí od dnešného dňa zomrú, zomrú aj kvôli vám, kvôli vašej slabosti, kvôli vašej nejednote,“ povedal podľa agentúry AP Zelenskyj v nočnom prejave.

„Jediné, čo dnes (v piatok) aliancia dokázala urobiť, bolo dostať cez svoj zásobovací systém 50 ton nafty pre Ukrajinu. Snáď aby sme mohli spáliť Budapeštianske memorandum,“ povedal Zelenskyj s odkazom medzinárodnú zmluvu z roku 1994, v ktorej Rusko, USA a Británia sľúbili Ukrajine bezpečnosť výmenou za to, že sa vzdala jadrových zbraní z čias ZSSR.

Ukrajinci podľa neho budú pokračovať v odpore a už teraz zničili plány Ruska na bleskovú inváziu, „keď vydržali deväť dní temnoty a zla“. „Sme bojovníci svetla. Dejiny Európy si to budú navždy pamätať,“ dodal Zelenskyj.